Robert Fico o súcasnom dianí

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

Premiér Robert Fico diskutoval v televíznej relácii TA3 V politike najmä o slovenskom predsedaní v Rade EÚ, programovom vyhlásení a školstve . Fico zopakoval tvrdenia, ktoré použil v nedávnej minulosti, množstvo z nich tak bolo pravdivých. Padlo približne 30 faktických výrokov. Fico sa opät vyjadril na úlohu neziskoviek v protestoch ucitelov. V debate premiér už tradicne vystupoval sám bez oponenta, kvôli comu mal rozhovor nekonfrontacný štýl a nadpriemernú mieru presnosti faktických výrokov.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Napríklad už teraz ide minister zdravotníctva s legislatívou, pokiaľ ide o reexport liekov, čo spôsobuje Slovensku problém.

Fico hovorí o pripravovanej novele zákona, ktorá má zamedziť vývozu zahraničných liekov do iných krajín s cieľom zisku, tzv. reexportu. Novelu pripravuje ministerstvo zdravotníctva na čele s Tomášom Druckerom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.


O pripravovanej novele informoval napríklad portál v zdravotníctve. 
"Návrh legislatívnej úpravy zákona o liekoch by malo ministerstvo predložiť do dvoch týždňov. “Malo by dôjsť k zásadným úpravám, ktoré zamedzia ekonomickým špekuláciám v oblasti vývozu liekov zo Slovenska,“ povedal (minister zdravotníctva Tomáš Drucker, pozn.)."

"Zámerom ministerstva je podľa Druckera vytvoriť pravidlá na definovanie verejného záujmu a povinnosti dodávať lieky predovšetkým do verejných a nemocničných lekární.

“Chceme vytvoriť aj zmenu v oblasti možnosti predávania liekov komukoľvek, takisto pravidlá pri kategorizovaných liekoch a možnosti požadovať vývoz takýchto liekov,“ povedal minister."


O problematike exportu liekov na Slovensku sa písalo viackrát v priebehu posledných rokov. TASR informoval o exporte liekov, ktoré častokrát putujú do západnej Európy, kde sú lieky drahšie. "Lieky od nás často smerujú do krajín západnej Európy, kde je ich cena vyššia.
Za hranice smerujú napríklad lieky na liečbu epilepsie, schizofrénie, Parkinsonovej choroby či viaceré lieky na onkologické ochorenia. Podľa ministerstva zdravotníctva sa možný vývoz môže podpísať pod nedostupnosť niektorých liekov na Slovensku. Na nedostupnosť liekov pre reexport dlhodobo upozorňuje Slovenská lekárnická komora s tým, že výrazne nižšie ceny liekov oproti ostatným štátom EÚ, možnosť lekární dodávať lieky iným subjektom, nie iba pacientom, a možnosť distribútorov vyvážať lieky do zahraničia je základom pre rozvinutý vývoz liekov, ktoré následne chýbajú slovenským pacientom."

SME priniesol v roku 2014 článok o zarábaní na exporte liekov. "Distribučná spoločnosť kúpi lieky od farmaceutickej firmy za ceny, ktoré sú na Slovensku, teda za priemer troch najnižších cien v Únii. Lieky však nedovezie na Slovensko, ale do krajiny, kde sú drahšie. Distribučná spoločnosť má zisk, ktorý je rozdielom medzi drahšou a lacnejšou cenou daného lieku."
"Ak lieky kúpia distribučné firmy za slovenské ceny, ale vyvezú ich, napríklad do Nemecka, Škandinávie či Británie, výrazne na tom zarobia, lebo ceny liekov v týchto krajinách sú vyššie. Niekedy aj dvoj- či trojnásobne."


…z toho počtu 160 tisíc ľudí, ktorí mali byť premiestnení, stále je to veľmi malý počet ľudí, ktorý bol premiestnený.

Podobný výrok zaznel v relácii V politike, 23. mája 2016. K 30. máju 2016 bolo z Grécka a Talianska prerozdelených celkovo 1816 osôb, čo je približne 1,14 % z plánovaného počtu 160 000 migrantov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Z dokumentu Európskej komisie (.pdf), ktorý zaznamenáva aktuálny stav prerozdeľovania vyplýva, že z Talianska bolo premiestnených 674 a z Grécka 1142 osôb. Dokopy teda 1816 ľudí. Toto číslo teda predstavuje približne 1,14 % z plánovaného počtu relokovaných migrantov. Tretia správa o relokácii migrantov (.pdf, str.2) Európskej komisie potvrdzuje, že k polovici mája malo byť podľa plánu prerozdelených 20 tisíc osôb.  

Pôvodný počet ľudí, ktorí mali byť prerozdelení z Grécka a Talianska bol 40 000, ako sa uvádza v Európskej Agende o Migrácii (.pdf, s. 2). Neskôr, kvôli zvyšujúcemu sa počtu prichádzajúcich ľudí, bol prijatý nový mechanizmus, v ktorom sa počíta s navýšením počtu prerozdelených utečencov na 160 000

Článok v The Guardian z marca 2016 píše, že zo 160 000 osôb bolo prerozdelených len 937. Tento údaj potvrdzuje aj správa z Európskej komisie z 15 marca 2016 (.pdf, s. 5). Od toho momentu bolo tým pádom prerozdelených ďalších 879 osôb.

Tejto téme sa Demagog.SK venoval už v minulosti, napr. 6. decembra 2015. Fico sa naozaj v minulosti o kvótach vyjadril ako o nezmyselných a vláda vtedy aj podala žalobu. Premiérov výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Vláda podala žalobu proti Rade EÚ za rozpor s rozhodnutím Európskej rady, ktorá takýto návrh o kvótach odmietla, ďalej kvôli tomu, že sa povinné prerozdelenie imigrantov prijalo ako nelegislatívne opatrenie a Rada EÚ rozhodla väčšinovo, nie jednomyseľne. Ako sa hlasuje v Rade EÚ si môžete pozrieť na stránkach . Môže sa skutočne hlasovať kvalifikovanou väčšinou, v citlivých témach, ako napr. zahraničná politika, jednomyseľne a v niektorých prípadoch aj jednoduchou väčšinou.
Podanie žaloby na Európsky súdny dvor kvôli povinným kvótam ako prvé ohlásilo aj uskutočnilo Slovensko, informuje napríklad DenníkN. Jednalo sa vtedy o 120-tisíc utečencov, ktorí sa mali povinne prerozdeliť medzi štátmi EÚ.
Tomuto predchádzalo v septembri 2015 hlasovanie ministrov vnútra krajín EÚ, ktorí schválili kvóty na povinné prerozdelenie utečencov. Proti kvótam hlasovalo len Slovensko, Česko, Rumunsko a Maďarsko. Poľsko nakoniec hlasovalo za prijatie povinných kvót, píše ČTK, SITA, Pravda.sk.

Fico sa po podaní žaloby vyjadril nasledovne: „Považujeme kvóty za nezmyselné a nerealizovateľné, je z nich fiasko. Vieme, že len pár sto ľudí bolo premiestnených na základe kvót.“ Ďalej Fico hovoril, že podľa neho si musí únia nájsť inú cestu, ako sa vyrovnať s migrantmi.
V článku sa tiež o dôvodoch pre podanie žaloby píše: "Vláda postavila žalobu na niekoľkých právnych argumentoch. Fico menoval tri. Rozhodnutie o kvótach je vraj v rozpore s rozhodnutím Európskej rady, ktorá konštatovala, že sa nebudú prijímať. Slovensko rozhodnutie napadlo aj preto, že bolo prijaté ako nelegislatívne opatrenie, aj keď malo ísť o legislatívne opatrenie. Rada ministrov navyše podľa Fica mala rozhodovať jednomyseľne, a nie väčšinovo."

…počas mojej návštevy v Turecku, počas druhej vlády, došlo k zrušeniu víz pre Slovákov. Ľudia, ktorí cestovali do Turecka predtým, museli si myslím, že priamo na letisku sa vybavovali nejaké víza, ale tieto víza boli zrušené.

7. júna 2013 sa Robert Fico naozaj stretol s tureckým ministrom Erdoganom, ktorý Ficovi prisľúbil, že sa zrušením víz pre Slovákov začne zaoberať čo najskôr. Zrušenie víz pre Slovákov cestujúcich do Turecka je platné od 20. augusta 2013. Turistické vízum na dobu pobytu maximálne 30 dní bolo predtým možné si zakúpiť na každom hraničnom priechode Turecka za 20 dolárov, teda približne 15 eur. Podľa stránky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR platí pre slovenských občanov cestujúcich do Turecka bezvízový jednostranný styk, ktorý sa týka turistických pobytov nie dlhších ako 90 dní v rámci 180 dní. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Stránka MZVaEZ SR pri bezvízovom styku s Tureckom uvádza: "90 dní (pre slovenských občanov; týka sa turistických pobytov nepresahujúcich 90 dní v rámci 180 dní; požadovaná platnosť cestovného dokladu (t.j. cestovného, diplomatického alebo služobného pasu) minimálne 5 mesiacov od vstupu do Turecka; cesty do Turecka za iným účelom vyžadujú turecké víza získané pred vstupom do Turecka online formou (www.visa.gov.tr). V cestovnom doklade musia mať dostatok voľného miesta na udelenie vstupných a výstupných pečiatok, udeľovaných orgánmi hraničnej a pasovej kontroly (aspoň 2 voľné strany). V opačnom prípade bude vstup do Turecka odmietnutý."
"Argumentoval som pánovi premiérovi, že by bolo dobré, keby Turecko zvážilo úplné zrušenie vízovej povinnosti pre našich občanov," uviedol Fico ohľadom diskusie o možnosti zrušenia víz s premiérom Turecka.
"Erdogan mu prisľúbil, že hneď v pondelok 10. júna začne riešiť tento problém, pričom urobia všetko pre zrušenie vízovej povinnosti do začiatku letnej sezóny."

…bola dosiahnutá dohoda medzi Európskou úniou a Tureckom a dohoda sa začala napĺňať. Táto dohoda je veľmi vážna, pretože na jednej strane hovorí o pomoci Turecka vo vzťahu k Európe a súčasne Európska únia urobila významné rozhodnutia, ako je zrýchlenie prístupového konania Turecka smerom k Európskej únii. Spomínaná vízová liberalizácia, tam sú finančné toky. Hovoríme o troch miliardách, ďalších troch miliardách.

Dohoda medzi Tureckom a Európskou Úniou, ktorá vstúpila do platnosti v marci 2016, sa okrem iného zaoberá aj vízovou liberalizáciou, regulácií v súvislosti s migráciou utečencov do EÚ, a finančou podporou Turecka v súvislosti s utečeneckými zariadeniami. Tento výrok je pravdivý.

Vrámci dohody medzi Tureckom a EÚ sa "dňa 18. marca 2016 Európske hlavy štátov a Turecko dohodli na ukončení nepravidelnej migrácie z Turecka do EÚ a jej nahradení legálnymi nástrojmi spôsobom presídlenia utečencov do Európskej Únie. Cieľom je nahradiť dezorganzovaný, chaotický, nepravidelný a nebezpečný prúd migrácie organizovanými, bezpečnými a legálnymi cestami k umiestneniu v Európe pre tých, ktorí majú nárok na medzinárodnú ochranu v zhode s EÚ a medzinárodným právom."
Táto dohoda v sebe, okrem iného zahŕňa aj nasledujúce body:
"1) Všetci noví migranti alebo žiadatelia o azyl, ktorí nebudú nasledovať predpísané postupy, a koho žiadosť o presun z Turecka na grécke ostrovy bude zamietnutá, budú odo dňa 20. marca 2016 navrátení do Turecka;"
(...)

"5) Naplnenie plánu vízovej liberalizácie bude zrýchlené s perspektívou odstránenia vízovej povinnosti pre občanov Turecka najneskôr do júna 2016. Turecko podstúpy všetky kroky potrebné k tomu, aby splnilo zostávajúce požiadavky."

"6) EU, v úzkej spolupráci s Tureckom, ďalej urýchli vyplatenie pôvodne udelených 3 miliárd EUR pod záštitou Zariadenia pre utečencov v Turecku. Keď už budú tieto zdroje takmer vyčerpané, EU zmobilizuje dodatočné zdroje pre toto Zariadenie, v celkovej hodnote do 3 miliárd EUR a to do konca roku 2018."

(...)

"8) Proces vstúpenia bude znovu-obnovený, pričom Kapitola 33 bude otvorená počas Holandského predsedníctva Rady Európskej Únie a prípravné práce pre otvorenie ďalších kapitol budú pokračovať v zrýchlenom tempe."