Richter a Mihál v relácii V politike

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

V nedelu 26. novembra boli hostami relácie V politike minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter (Smer-SD) a nezaradený poslanec NR SR Jozef Mihál. Hlavnými témami diskusie boli výsledky zamestnanosti za mesiac október, vládne nariadenie o minimálnej mzde a príplatky za prácu v noci a cez víkend. Ak chcete vediet ako presne používali fakty a štatistické údaje, precítajte si našu analýzu. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Štátny podnik Cargo, pred pár dňami vyhlásil, že mení kolektívnu zmluvu. Ruší dobrovoľné príplatky, odmeny, ktoré dával zamestnancom, aby vznikol priestor na vyplatenie tých nových povinných príplatkov.

ZSSK Cargo nevyhlásilo zmenu kolektívnej zmluvy. Samotná zmluva je platná len do 31. decembra 2017 a v prípade, že sa do konca roka 2017 nepodpíše nová podniková kolektívna zmluva, predĺži sa platnosť súčasnej zmluvy, najdlhšie však do 31. marca 2018. (.pdf, s. 30)  Druhé kolo vyjednávania kolektívnej zmluvy medzi odbormi a zástupcami ZSSK Cargo prinieslo posun v jednaniach, avšak odbory neuvádzajú či a ako boli pozmenené požiadavky ZSSK Cargo o znižovaní príplatkov. Napriek tomu Cargo skutočne vyjadrilo zámer znížiť dobrovoľné príplatky v pripravovanej kolektívnej zmluve. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.

ZSSK Cargo podpísala so svojimi zamestnancami kolektívnu zmluvu vo februári 2017. Z dôvodu každoročnej aktualizácie tejto zmluvy, prebiehajú v súčasnosti rokovania medzi odbormi a zástupcami ZSSK Cargo. Na prvom kolektívnom vyjednávaní, ktoré sa uskutočnilo 6. novembra 2017, predstavitelia ZSSK Cargo oznámili, že plánujú:

- znížiť príplatky na prácu v sobotu a nedeľu o 40 %, 
- znížiť príplatky za prácu v nepretržitom režime o 20 až 30 %, 
- znížiť náhrady mzdy pri pracovnej neschopnosti počas prvých troch dní z 55 % na 25 %, 
- znížiť príplatok na nadčas zo 60 na 50 %, 
- znížiť príplatok za prácu počas sviatku zo 100 na 75 %.

Generálny riaditšeľ ZSSK Cargo a zároveň aj kolektívny vyjednávač, Imrich Sloboda, sa podľa odborárov vyjadril, že návrh ZSSK Cargo nie je konečný a sú pripravení o ňom ďalej rokovať. Zároveň však pripustil, že podobu tohto návrhu ovplyvnil aj štvrtý sociálny balíček, ktorý by pre ZSSK Cargo predstavoval náklady vo výške 7 000 000 €.  

Druhé kolo kolektívneho vyjednávania zo dňa 21. novembra 2017 prinieslo podľa odborových zväzov posun vo vyjednávaní novej kolektívnej zmluvy. Do tretieho kola vyjednávaní, ktoré sa uskutoční 6. decembra 2017 ostali nevyriešené už len dva sporné body, a to navýšenie miezd o 60 € a príplatok za nočnú prácu na 1 €. 

…pol roka dozadu Podnikateľská aliancia Slovenska robila prieskum medzi Slovákmi, ktorí ostali pracovať po škole alebo vôbec pôsobia a pracujú niekde v krajinách Európskej únie. Pýtali sa za akých okolností kedy budete mať záujem sa vrátiť na Slovensko? Ale odpoveď bola absolútne jednoznačná. No keď tam budú vyššie mzdy.

Ján Richter sa odvoláva na prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorý vznikol ešte v roku 2015. Okrem nesprávnej informácie o vzniku prieskumu Richter nesprávne uviedol aj zistenia prieskumu. Ľudia, ktorí pracujú v zahraničí, ako prvotný dôvod pre návrat na Slovensko uviedli rodinnú situáciu, platy boli druhým najčastejším dôvodom. Vyššie mzdy ako primárny dôvod pre návrat na Slovensko označili študenti študujúci v zahraničí. Kvôli faktickým nepresnostiam hodnotíme Richterov výrok ako nepravdivý.
Podnikateľská aliancia Slovenska zverejnila 7. decembra 2015 výsledky prieskumu medzi ľuďmi, ktorí pracujú, alebo študujú mimo Slovenska. Položené otázky sa týkali aj toho, čo by ich presvedčilo vrátiť sa na Slovensko. V prípade študentov sa najčastejšie, v 46 % prípadov, vyskytovala odpoveď "zvýšenie platov na Slovensku". Ako druhý najdôležitejši faktor respondenti uviedli "poriadok a prosperitu na Slovensku", táto odpoveď sa objavila v 39 % prípadov.

Pre ľudí, ktorí v zahraničí už pracujú, pre návrat na Slovensko by bola dôvodom rodinná situácia, uviedlo to 78 % respondentov. Druhým najčastejším dôvodom bolo Richterom spomenuté zvýšenie platov (52 %).

Pomer medzi mzdou na HDP v Slovenskej republike je 36% a zisk je 51% pre zamestnávateľa. Aký je priemer v západnej Európe, použijem tento výraz? No úplne opačný. Mzdy 49% a zisk 36%.

Minister práce v tomto výroku neuviedol presne, ktorými západnými krajinami porovnáva Slovensko. Údaje, ktoré Richter o rozdelení HDP uviedol, sú v prípade Slovenska správne. Na kompenzáciu zamestnancov ide v priemernej krajine EÚ 47,1 %, zamestnávateľom v priemere zostane 40,8 %. Je pravda, že vo väčšine západných krajín ide na kompenzáciu zamesntnancov vyšší podiel HDP a zamestnávateľom zostane menšia časť, kým u novších členských štátov EÚ je tento trend opačný. Existujú aj výnimku, akou je napríklad Írsko (veľmi vysoký podiel zostane zamestnávateľom, napriek tomu, že je na západe), alebo Estónsko, u ktorého je rozdelenie príjmov podobné tomu, čo Richter spomína. Minister práce hovorí o priemere západoeurópskych krajína preto jeho výrok hodnotíme ako pravdivý.
 
Podľa štatistiky Eurostatu bola v roku 2016 kompenzácia zamestnanca ako podiel z HDP krajiny v prípade Slovenska 39,3 %. Ide o "celkovú finančnú odmenu, vyplácanú v hotovosti alebo v naturáliách, ktorú vypláca zamestnávateľ zamestnancovi za vykonanú prácu počas zúčtovacieho obdobia." Skladá sa z dvoch častí - mzdy a platy; a "spoločenské príspevky" zamestnávateľa (t.j. odvody), ktoré platí za svojho zamestnanca. Priemer za 28 členských krajín EÚ je 47,1 %, v eurozóne (19 krajín) 47,6 %. V Belgicku ide na kompenzáciu zamestnancov 49,4 %, v Nemecku 50,8 %, v Luxembursku 49,1 %. Nižší podiel ako na Slovensku, ide na kompenzácui zamestnancov v Rumunsku (34,2 %), v Poľsku (38,) a v Írsku (29 %).
Pre zamestnávateľa zostane (gross operating surplus) na Slovensku 51 % HDP. Podľa definície z nariadenia Európskej komisie č. 2700/98 ide o (.doc, s. 9) "prebytok vytvorený prevádzkovými činnosťami po tom, ako boli vyplatené mzdy za vykonanú prácu. Možno ho vypočítať z pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov, od ktorej odpočítame osobné náklady." Priemer za EÚ 28 je 40,8 %, priemer za eurozónu 41.1 %. V niektorých krajinách skutočne je pomer zisku zamestnávateľa okolo hodnoty 36 % HDP, je tomu tak napríklad v Dánsku (33,4 %), Nemecku (39,4 %), Estónsku (36,9 %), Francúzsku (34,9 %), Chorvátsku (36,5 %). Kým vo Švédsku zostane zamestnávateľom úplne najmenej (32,3 %), tak v Írsku u nich zostane až 63,1 % HDP.
Aj keď existujú výnimky, akými je Írsko alebo Estónsko, je možné povedať, že v západných krajinách ide väčší podiel HDP na kompenzáciu zamestnancov a menšia časť zostane zamestnávateľom. Tento trend je opačný u novších členských štátov.
Na základe vyjadrenia predsedu Odborového zväzu KOVO, Emila Machynu, môžeme považovať údaje uvedené ministrom práce, Richterom za správne, čiže mzdové náklady zamestnávateľov v priemysle predstavujú približne 7% z ich celkových nákladov. Machyna odkazoval na interné štatistiky jednak OZ KOVO, taktiež firiem, ktoré zastupuje ich zväz. Nakoľko sa jedná o diskrétne informácie, presne štatistiky nemôžu byť zverejnené. Možnosť vyjadriť sa malo aj Ministerstvo práce, ktoré taktiež odkazovalo na interné štatistiky OZ KOVO. Na základe vyjadrenia odborníka výrok hodnotíme ako pravdivý. 

… najviac nadčasov z celej Európskej únie, najviac nočných z celej Európskej únie na Slovensku, veď vlastne až 23% všetkých zamestnancov pôsobí a pracuje aj v noci. Priemer Európskej únie, vrátane Bulharska, Rumunska je 11%

Slovensko má skutočne najvyšší počet pracujúcich v noci, pričom "aj v noci" pracuje 22,7 % Slovákov. Priemer EÚ je 12, 4 % zamestnancov pracuje "aj v noci". Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Štatistiky Európskej komisie uvádzajú, že v roku 2016 na Slovensku pracovalo pravidelne v noci 16,4 % všetkých pracujúcich vo veku od 15 do 63. Je to najvyšší podiel v celej EÚ. Priemer EÚ (28 aj 27) je na úrovni 6,1 %, priemer eurozóny na 6,7 %. Nikdy v noci nepracuje 77,3 % občanov Slovenska, priemer EÚ je 86,1 %. 

Aj v noci niekedy pracuje 6,3 % občanov Slovenska, teda celkovo 22,7 % Slovákov pracuje aj v noci. Príležitostne aj v noci pracuje 7,1 % Rumunov a 9,1 % Bulharov – v Rumunsku tak aj v noci pracuje 12,3 %, v Bulharsku 13,2 % pracujúcich. V priemere v EÚ aj v noci pracuje 12,4 % pracujúcich.