Richard Sulík vs. Robert Fico

V politike, Alžbeta Vlková, odkaz na videozáznam

Robert  Fico a Richard Sulík sa bavili o spolocnej téme a vzájomne sa napádali. Netradicné na relácii bol fakt, že diskusia prebehla len s moderátorkou a s každým politikom zvlášt v inej polovici vysielania relácie. Témami diskusií bola volba GP a udalosti okolo nej. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

O tom sa bavíme, my sme ho napríklad pozývali na poslanecký klub pred tajnou voľbou, keď bola teraz posledná tajná voľba a neprišiel.

Informácie o tom, že Čentéša SMER pozýval na poslanecký klub existujú len od samotných predstaviteľov strany.

A pokiaľ ide o ten hlavný dôvod zmeny z tajnej na verejnú voľbu, ak si ja dobre pamätám, tak to bolo asi pred 2 týždňami, bol som v jednej diskusnej relácii, myslím si, že s pánom podpredsedou parlamentu Hrušovským a ten to povedal veľmi jasne. Áno, hlavný dôvod zmeny voľby generálneho prokurátora z tajnej na verejnú je to, že nie sme schopní zvoliť generálneho prokurátora

V relácii Na telo z 22. mája 2011 okrem iného zaznelo (pretočiť na 14 minút a 51 sekúnd, pozn.):

Puškáravá: "Pán Hrušovský bolo by čestné keby ste aj tu otvorene povedali, že to meníte práve preto, že nedokážete zvoliť Generálneho prokurátora."

Hrušovský: "Aj preto, treba to čestne priznať, aj preto... ale to neznamená, že je to účelová zmena, že je to len pre tento prípad. My tú zmenu rokovacieho poriadku robíme univerzálne pre všetky voľby, ktoré NR uskutočňovala doteraz tajne..."

Včera bol v parlamente schválený zákon o prokuratúre, a samotní poslanci vládnej koalície otvorene hovoria, že tento zákon je cestou k politizácii prokuratúry.

Spomedzi koaličných poslancov médiá informovali najmä o kritike zo strany poslanca KDH Petra Muránskeho. Pri vystúpení v parlamentnej rozprave k novele zákona o prokuratúre sa Muránsky okrem iného vyjadril i takto:

"Objavuje sa tu zákon, ktorý minimálne vzbudzuje určité vážne podozrenia zo snahy, naozaj, podriadenia prokuratúry výkonnej moci. Hovorím to ako vládny poslanec, hovorím to s plnou vážnosťou a hovorím to v tejto oblasti ako laik, ako neprávnik, ale človek, ktorý si myslím, že určitý prehľad v politike a vo veciach verejných má. Nakoniec aj v komisiách, ktoré tento zákon predpokladá pri výbere prokurátorov sa môžu nachádzať ľudia, ktorí nie sú ani právnického vzdelania. 

(...) 
Vyjadrím sa však k otázke výberových komisií, ktoré vo mne vzbudzujú v pôvodnej minimálnej forme bez tých návrhov pozmeňujúcich v ústavnoprávnom výbore naozaj veľké obavy. Je tu podľa týchto komisií evidentná snaha podriadenia prokuratúry výkonnej moci pod kuratelou ministerstva spravodlivosti. 
(...)
Na základe tohto môjho vystúpenia, chcem povedať, že pokiaľ nebudú minimálne tieto pozmeňujúce návrhy zapracované do tohto vládneho návrhu zákona, ja tento zákon nepodporím a nemôžem zaňho zahlasovať, ale aj všeobecne si myslím, že je takto koncipovaný zákon, vládny návrh zákona o prokuratúre, zrelý na podanie na Ústavný súd, prípadne na vrátenie prezidentom republiky. Ďakujem pekne.

I keď Muránsky nakoniec za zákon hlasoval, je pripravený podpísať návrh na podanie zákona na Ústavný súd na základe jeho obavy, že táto novela znamená politizáciu prokuratúry.

Voči zákonu mal výhrady aj poslanec Gál z Most-Híd.

My hovoríme o tajnosti voľby, ktorá bola dosiahnutá pri pánovi doktorovi Hanzelovi, pri pánovi doktorovi Trnkovi, dokonca aj špeciálny prokurátor pán Kováčik bol zvolený tajne.

Mialn Hanzel, Dobroslav Trnka aj Dušan Kováčik bol zvolení tajne.

Milan Hanzel
bol za generálneho prokurátora zvolený v tajnej voľbe 18.
januára 1999 nasledovným spôsobom: 78 za, 3 proti, 3 sa zdržali
(informácia pochádza zo stenografického záznamu priebehu 8. schôdze vo
volebnom období 1998-2002, možné nájsť tu). Koalícia vtedy disponovala 93 hlasmi, takže o širokej podpore sa nedá hovoriť.

Dobroslav Trnka bol v roku 2003 zvolený nasledovne: 84 hlasov za, 45 proti, 14 sa zdržalo. V prípade špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika v roku 2004 boli
výsledky: 118 za, 7 proti, 10 sa zdržalo. Koalícia mala po voľbách v
roku 2002 spolu 78 hlasov (čo sa v priebehu volebného obdobia
menilo vystúpením niektorých poslancov z poslaneckých klubov), takže v
oboch prípadoch muselo dôjsť ku konsenzu medzi koalíciou a opozíciou.

Podľa Sme.sk
Trnku vtedy mali podporiť (čo je ale kvôli tajnému hlasovaniu
samozrejme neoveriteľné) poslanci z klubov SMK, KDH, Smer, ANO, KSS a
nezávislí poslanci okolo I. Šimka.

Dušan Kováčik - v apríli 2009
prebehlo druhé hlasovanie o funkcii špeciálneho prokurátora, výsledky:
117 za, 11 proti, 6 sa zdržalo. Koalícia Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS mala 85
mandátov, opäť je tu viditeľný presah afirmatívnych hlasov aj do radov
opozície.