Richard Sulík, Robert Fico, Béla Bugár

O 5 minút 12, Marta Jančkárová, odkaz na videozáznam

Nedelné O5M12 sa viedlo v rozhovoroch o prícinách pádu vlády. Robert Fico na rozdiel od rozhádanej pravice zacal kampan v plnom prúde a predstavil plejádu ekonomických císel vývoja ekonomiky. Vitajte v predvolebnej kampani volieb 2012.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Rovnaký výrok Roberta Fica sme už kontrolovali 18. septembra 2011, kedy sme ho oznacili za zavádzanie. Naše hodnotenie sa opieralo o analýzu Petra Goliáša z INEK. Podla neho sa Robert FIco opiera o Pociatkov výpocet, ked ten porovnáva absolútne císla, podla ktorých zadlžila vláda Roberta Fica Slovensko sumou 10,23 mld. EUR, plán Radicovej vlády bol zadlžit nás sumou 12,58 mld. EUR. Takýto výpocet je však ekonomický nesprávny, správny postup je vyjadrit úroven zadlženia ako percento z HDP. Takýmto postupom zistíme, že Ficova vláda zadlžila Slovensko o 10,52 percentných bodov, kým plán Radicovej vlády pocítal so zadlžením o 4,26 percentných bodov, miera rastu teda mala byt nižšia.

Problém však vzniká na základe faktu, že Radicovej vláda už svoj plán nebude môct zrealizovat, a teda nebude možné porovnávat obdobia 4 rokov. Zadlženie oproti minulému roku pri tom vzrástlo o 3,16 percentných bodov, Ficova vláda pri tom priemerne zadlžovala Slovensko rocne o 2,63 percentných bodov.

 

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

HDP (mld. €)

55,08

61,56

67,01

63,05

65,91

70,17

75,30

81,20

87,50

Dlh (mld. €)

16,77

18,05

18,62

22,33

27,00

30,97

34,08

36,73

39,58

Dlh (% HDP)

30,45%

29,33%

27,78%

35,42%

40,97%

44,13%

45,26%

45,23%

45,23%

Zdroj: ŠÚ SR, Program stability SR na roky 2011 až 2014

Všetky krajiny sa zadĺžujú. (odpoveď na poznámku moderátorky, že udržanie sociálneho štandardu Ficovej vlády bolo za cenu zadlžovania, pozn.)

Vychádzame z toho, že ak krajiny majú rozpočtový deficit, tak sa zadlžujú, ak majú rozpočtový prebytok, tak sa oddlžujú, resp. vytvárajú určité rezervy.

Zdroj Eurostat: V roku 2010 len Estónsko dosiahlo hospodársky prebytok a to na úrovni 0,1% HDP. Švédsko nemalo ani prebytok, ani deficit, t.j. mali vyrovnané hospodárenie. Vysoký prebytok malo Nórsko, a to na úrovni 10,5% HDP. Ostatné štáty mali deficity.

Podobne aj v roku 2009 väčšina štátov mala deficit rozpočtu, výnimkou bolo opäť len Nórsko s rozpočtovým prebytkom.
V rokoch 2007 a 2008 bolo z krajín EU viacero štátov, ktoré mali rozpočtové prebytky, čiže sa nezadlžovali (Švédsko, Fínsko, Holandsko, Luxembursko, Cyprus, Španielsko (2007), Island (2007), Nemecko, Dánsko, Bulharsko, Írsko (2007), Estónsko (2007))

Vyjadrenie o zadlžovaní všetkých krajín EU27 je pravdivé len pre rok 2009, kedy s prebytkom hospodárilo len Nórsko vďaka svojím ropným rezervám. 

Ide o to, že či nezamestnanosť bude ďalej stúpať, lebo stúpala veľmi tvrdo za vlády Ivety Radičovej.

Na základe tabuľky zostavenej z mesačných štatistík nezamestnanosti Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR pre obdobie Radičovej vlády (od jej menovania prezidentom SR 9.júla 2010 až po najaktuálnejšie dostupné údaje, ktoré sa vzťahujú k augustu 2011) je zrejmé, že evidovaná miera nezamestnanosti od začiatku funkčného obdobia naozaj narástla, konkrétne o 0,79 percentuálneho bodu. Označiť takýto rast za "veľmi tvrdý" považujeme za zavádzanie.

Mesiac Miera evidovanej nezamestnanosti (%)
Júl 2010 12,33
August 2010 12,19
September 2010 12,42
Október 2010 12,29
November 2010 12,22
December 2010 12,46
Január 2011 12,98
Február 2011 13,16
Marec 2011 13,13
Apríl 2011 12,94
Máj 2011 12,84
Jún 2011 12,98
Júl 2011 13,15
August 2011 13,12
Rozdiel (August 2011-Júl 2010) 0,79

Tabuľka č. 1: Evidovaná miera nezamestnanosti pre jednotlivé mesiace funkčného obdobia vlády Ivety Radičovej
Zdroj: mesačné štatistiky nezamestnanosti ÚPSVaR

Celý svet, pani redaktorka, všetkých 17 krajín v eurozóne, 27 štátov v EÚ, G20, MMF, ECB, USA, Ázia, Rusko, Čína. Všetci hovoria, že musíme prijímať ochranné opatrenia na záchranu eura.

Otázka je, čo ma R. Fico na mysli pod "ochrannými opatreniami". Identický výrok sme však hodnotili 2.októbra v relácii O5M12, keď R. Fico hovoril konkrétne o eurovale, budeme tak predpokladať, že je tomu tak aj v tomto prípade.

Euroval 2 (European Stability Mechanism) je mechanizmus, ktorý bol schválený Európskou Radou 11. júla 2011. 

Postoj Európskej Komisie, ktorá bude rozhodovať o schválení pôžičiek, je súhlasný a je viditeľný napríklad z tohto vyhlásenia jej komisára Olli Rehna. 

Pozícia Európskej Centrálnej Banky je evidentná z jej vyhlásenia z marca 2011, kedy volala po rýchlom prijatí eurovalu 2. 

G20 je forum 19 najsilnejších ekonomických krajín sveta plus EU, ktoré sa zaoberá ekonomickými otázkami. Ako také sú jeho súčasťou aj krajiny, ktoré Robert Fico ďalej spomína - teda USA, Čína a Rusko. Nie je jasné, čo presne Fico rozumie pod "Áziou", súčasťou G20 sú však okrem iného aj ďalšie Ázijské štáty - Turecko, Južná Kórea, Japonsko, India, Indonézia a Saudská Arábia. G20 je diskusné fórum, neprijíma teda žiadne oficiálne rozhodnutia. Napriek tomu všetky vyhlásenia dávajú za pravdu Robertovi Ficovi, viď tu, alebo tu, alebo tu. Podľa správy Wall Street Journal existuje v G20 konsensus, že trvalý euroval (euroval 2) je lepším mechanizmom proti krízam ako prechodný (euroval 1).

Medzinárodný Menový Fond (MMF) sa na pôžičke Grécku a ďalším krajinám už zúčastňuje spoločne s európskymi mechanizmami.

V skratke, všetky inštitúcie ktoré spomína Robert Fico skutočne považujú eruoval za nutné opatrenie. Všetky krajiny eurozóny euroval prijali. Krajiny mimo eurozóny o eurovale nehlasovali, preto nie je možné definovať ich oficiálny názor. Žiadna sa však proti eurovalu jednoznačne neozýva a jednotlivé vyhlásenie politikov nie je možné považovať za relevantné.
Robert Fico by mal spresniť čo má na mysli pod mimoriadne vysokou infláciou aby mohol byť výrok overiteľný.

Je pravda, že medziročná inflácia zo septembra dvojnásobne prevyšovala 2% hranicu, na ktorú ECB infláciu štandardne cieľuje. V európskom kontexte sa však inflácia na Slovensku ani v medziročnom septembrovom ako aj priemernom ročnom merítku neprevyšuje iné krajiny. Ak by sme ale zrovnali infláciu na Slovensku v časovom rade zaznamenáme nárast inflácie z 1% na 4,4% v období od októbra 2010 do septembra 2011, ktorý je možné nazvať mimoriadne vysoká inflácia.

Z výroku nie je jasné čo R. Fico myslí pod "mimoriadne vysokou" infláciou. Ak porovnávame medziročné miery inflácie zo septembra 2011, tak Slovensko má štvrtú ( vyššiu majú len Estónsko, Litva a Lotyšsko) najvyššiu infláciu (4,4 %) z krajín EU27. Ak však porovnávame priemernú ročnú infláciu zo septembra 2011, tak Slovensko (3,2 %, spolu s Fínskom a Portugalskom) má 11. najvyššiu infláciu (vyššiu majú len Rumunsko, Poľsko, Maďarsko, Luxembursko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Grécko, Bulharsko a Belgicko).

V prípade, že porovnávame priemernú ročnú mieru infláciu, musíme konštatovať, že nepatrí k najvyšším. Ak však porovnávame medziročnú mieru inflácie tak v tom prípade musíme konštatovať, že patrí k najvyšším.

V septembri 2011 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) dosiahla na Slovensku hodnotu 4,4 %. V tom istom období dosiahla medziročná miera inflácie v Euro-zóne 3 % (predbežná hodnota) a v Európskej Únií 3,3 % (odhadovaná hodnota). Z EU27 mali v tom istom období vyššiu medziročnú mieru inflácie len Lotyšsko 4,5 %, Litva 4,7 % a Estónsko 5,4 %.

Vzhľadom na to, že údaje zo septembra 2011 nie sú pre všetky krajiny k dispozícii, resp. sú len odhadované, pridávam porovnanie medziročnej miery inflácie z augusta 2011.
V auguste 2011 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) dosiahla na Slovensku hodnotu 4,1 %. V tom istom období dosiahla medziročná miera inflácie v Euro-zóne 2,5 % a v Európskej Únií 2,9 %. Z EU27 mali v tom istom období vyššiu medziročnú mieru inflácie len Spojené Kráľovstvo 4,5 %, Rumunsko 4,3 %, Lotyšsko 4,6 %, Litva 4,4 % a Estónsko 5,6 %.

Priemerná ročná miera inflácie dosiahla na Slovensku v septembri 2011 hodnotu 3,2 %. V tom istom období dosiahla Priemerná ročná miera inflácia v Euro-zóne 2,5 % (predbežná hodnota) a v Európskej Únií 2,9 % (odhadovaná hodnota). Z EU27 mali vyššiu priemernú ročnú infláciu: Rumunsko 6,9 %, Poľsko 3,5 %, Maďarsko 4,0 %, Luxembursko 3,5 %, Litva 3,8 %, Lotyšsko 3,6 %, Grécko 3,7 %, Estónsko 5,2 %, Bulharsko 3,8 % a Belgicko 3,4 %. Rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko mali Fínsko a Portugalsko.

Vzhľadom na to, že údaje zo septembra 2011 nie sú pre všetky krajiny k dispozícii, resp. sú len odhadované, pridávam porovnanie Priemernej ročnej miery inflácie z augusta 2011.
Priemerná ročná miera inflácie dosiahla na Slovensku v auguste 2011 hodnotu 2,9 %. V tom istom období dosiahla Priemerná ročná miera inflácia v Euro-zóne 2,4 % a v Európskej Únií 2,8%. Z EU27 mali vyššiu priemernú ročnú infláciu: Spojené Kráľovstvo 4,0 %, Fínsko 3,0 %, Rumunsko 7,3 %, Portugalsko 3,1 %, Poľsko 3,4 %, Maďarsko 4,0 %, Luxembursko 3,4 %, Litva 3,6 %, Lotyšsko 3,3 %, Grécko 4,0 %, Cyprus 3,2 %, Španielsko 3,0 %, Estónsko 5,1 %, Bulharsko 3,8 % a Belgicko 3,4 %. Rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko (2,9 %) malo Rakúsko.