Richard Sulík, Ivan Mikloš, Robert Fico

Na telo, Zlatica Puškárová, odkaz na videozáznam

Relácia bola poznacená chýbajúcou konfrontáciou jednotlivých politikov, ked si Zlatica Puškárová podávala jednotlivých politikov zvlášt. Napriek tomu treba ocenit jej výkon kedy si na slovenské moderátorské pomery podávala jednotlivých politikov neobycajne tvrdo. Ocenit treba tiež jej dôslednost, kedy nenechávala jednotlivé výroky politikov bez podrobného rozpitvania ako aj trvanie na odpovediach na položené otázky. Dobrým príkladom je argument Richarda Sulíka, podla ktorého je euroval proti programovému vyhláseniu vlády. Na rozdiel od Marty Janckárovej z O5M12 ako aj Alžbety Vlkovej z V politike sa jediná pýtala na detaily údajného nesúladu ako aj mala pripravené znenie programového vyhlásenia. Palec hore.

Z diskusií politikov je najzásadnejšia nepriama konfrontácia Richarda Sulíka a Ivana Mikloša ohlade riadeného bankrotu. Zatial co prvý zmienený uvádzal, že napriek programovému vyhláseniu vlády nie je riadený bankrot súcastou európskych financných stabilizacných mechanizmov, druhý tvrdil opak. Pravdu, aj ked daleko menej suverejnejšiu ako uvádzal, mal Ivan Mikloš. Sulíkove tvrdenie, na ktorom mimo iných vecí zakladal nepodporu eurovalu a tým aj vláde je zavádzajúce.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ale máme v programovom vyhlásení vlády napísané, že Slovensko je suverénna krajina a že bude rozhodovať samostatne. Máme tam napísané, že nebudeme zadlžovať ďalšie generácie, máme tam napísané, že predtým, nech sa čokoľvek ďalej stane, je potrebný riadený bankrot krajín, ktoré hospodária zle. Nič z tohto sa nestalo.

Uvedené predsavzatia v nejakej forme v programovom vyhlásení, ako sme uviedli v predchádzajúcom výroku, sú.

Nie je však pravda, že nic z toho sa nestalo.

Výrok o zadlžovaní nehodnotíme, vzhladom na to, že v tejto chvíli nikto nemôže vediet, že k nemu v súvislosti s eurovalom dôjde.

Ohladom riadeného bankrotu:

Termín riadený bankrot (managed bankruptcy, default) sa v Zmluve o európskom permanentnom mechanizme (ESM) (pdf) nenachádza.

Avšak v kapitole 4, clánok 12, odstavec 2 (s.25) sa spomína úcast súkromného sektora:

Forma
adekvátnej a proporcnej úcasti súkromného sektora by mala byt
vyhladávaná na základe osobitného preskúmania každého prípadu osobitne
tam, kde je clenovi ESM poskytnutá financná pomoc ná základe praxe IMF.
Povaha a rozsah tejto pomoci bude závisiet od výsledkov analýzy
udržatelnosti dlhu a mala by kalkulovat s rizikom šírenia nákazy a
prípadnych efektov preliata na ostatné clenské štáty Európskej únie a
tretích krajín.

(An adequate and proportionate form of private-sector involvement shall be sought on a
case-by-case
basis where financial assistance is received by an ESM Member, in line
with IMF practice. The nature and the extent of this involvement shall
depend on the outcome of a debt sustainability analysis and shall take
due account of the risk of contagion and potential spill-over effects on
other Member States of the European Union and third countries.)

V docasnom eurovale táto úcast zakotvená nie je. Slová "privat sector" sa v dodatku ako ani v zmluve EFSF nenachádzajú, má byt ale súcastou druhej pôžicky Grécku.

O miere, úžitku a (ne)výhodnosti úcasti súkromného sektora píše viac napr. ekonomický analytik Michal Lehuta v Trende.

Zmienka o riadenom bankrote tak nie je súcastou žiadneho z eurovalov, avšak v trvalom eurovale (ESF - t.j. euroval 2) sa pocíta s úcastou súkromného sektora.

Ako uvádza Michal Lehuta, "citelná úcast súkromného sektora, by sa dala považovat za riadený bankrot".

Podobne to vidí tiež bývalý prezident ECB Axel Weber. "The former head of Germany's central
bank said Thursday that Europe should allow for a "managed default" of Greece that involves exchanging the country's distressed debt for
newer, longer-dated paper. Axel Weber, who was president of the
Bundesbank and a member of the European Central Bank's governingcouncil before resigning earlier this year."

Slová Richarda Sulíka, ktorými zdôvodnoval odmietnutie prijatia kompromisu v otázke eurovalu a na základe aj ktorých odmietol vyjadrit podporu vláde, sú zavádzajúce.

Podľa údajov Štatistické úradu dochádza k znížovaniu rastu HDP za posledné 4 kvartály.

Rok 2010 2010 2011 2011
Kvartal 03 04 01 02
HDP % (oproti minulému roku) 3,8 3,5 3,5 3,3

Časť o dôvodoch posudzujeme ako politický výrok, ktorý nehodnotíme a nechávame na čitateľoch nech hodnotu výroku (kauzalitu medzi rastom HDP a zásahmi vlády) posúdia sami. Domnievame sa, že nie je v tomto prípade možné posúdiť kauzalitu medzi činnosťou vlády a poklesom rastu HDP. Pokles rastu HDP súvisí so znižovaním výkonu globálnej ekonomiky a teda SVK exportu. Niekto by však mohol legitímne namietať, že ak by vláda významne zvýšila štátne investície tak by to malo vplyv na rast HDP a ku poklesu rastu by nemuselo dôjsť. Je to ale v rovine špekulácie, preto kauzalitu nechávame bez nášho hodnotenia.

Nebola to úplne štandardná situácia, to je pravda. Ale zase bola to situácia, ktorú poznáme aj z Maďarska, Poľska v priebehu posledných 15, 20 rokov, dokonca opakovane. (Premiér nie je zároveň predsedom jednej z koaličných strán, pozn. )

Situácia, že by sa po voľbách stal predsedom vlády ten kto nie je súčasne aj predsedom nejakej z koaličných strán, skutočne nastala v Poľsku a to dvakrát. V Maďarsku takáto situácia podľa našich zistení nenastala.

Poľsko. Uvádzame predsedov vlády, ktorý v tom čase neboli predsedovia žiadnej koaličnej strany. Táto situácia nastala v dvoch prípadoch (neberieme do úvahy situácie, ktoré nastali v prípadoch rekonštrukcie vlády):

1997 - 2001:

Jerzy Buzek sa od októbra 1997 do októbra 2001 sa stal predsedom vlády. Bol jedným z členov expertov podieľajúci sa na strane Volebnej Aliancie Solidarity a spoluautor jeho ekonomického programu. V tom čase nebol jej predsedom.

2005 - 2007:

-Kazimierz Marcinkiewicz sa stal predsedom vlády v októbri 2005 a bol premiérom do júla 2006, potom ho nahradil Jarosław Kaczyński predseda strany Právo a Spravodlivosť. V čase, keď bol Kazimierz Marcinkiewicz predsedom vlády nebol predsedom strany Právo a Spravodlivosť. 

Len na doplnenie. Premiéri, ktorí nahradili iných predsedov vlády počas jedného funkčného obdobia vlády.
1991 - 1993:
Jan Olszewski sa stal v decembri 1991 do júna 1992 predsedom vlády , v tom čase nebol predsedom žiadnej parlamentnej strany. Až v roku 1995 založil vlastnú politickú stranu.
Hanna Suchocka sa stala v júli 1992 do mája 1993  predsedkyňou vlády . Od roku 1990 bola členom Demokratickej Únie (DU) a neskôr Únie Slobody (UW), nie však predsedkyňou.
1993 - 1997:
Józef Oleksy od marca 1995 do januára 1996 bol predsedom vlády . V tom čase bol členom Sociálnej Demokracie Republiky Poľska (SdRP) ale až od roku 1996 ja predseda strany.
2001 - 2005:
Marek Belka nahradil Leszeka Millera vo funkcie predsedu vlády. Bol predsedom vlády od mája 2004 do októbra 2005. Bol jedným zo zakladateľov Demokratickej strany, nie však jej lídrom. V tom čase nebol predsedom Demokratickej strany.

Maďarsko

Opäť len na doplnenie, keď došlo k rekonštrukcii.

2002 - 2006

29. septembra 2004 nahradil na pozícii predsedu vlády Ferenc Gyurcsány Pétera Megyessyho. Presedom MSZP bol Lászlo Kovács.

2006 - 2010

po voľbách sa stal premiérom opäť Gyurcsány. Predsedom maťerskej MSZP sa stal až v roku 2008.


Gordon Bajnai (člen Maďarskej Socialistickej strany MSZP) sa stal predsedom vlády keď nahradil Ferenca Gyurcsányho (predsedu MSZP). (SITA, 30. marca 2009)

Ivan Mikloš správne uvádza príklad Poľska ako krajiny kde priemér zastával svoju pozíciu bez toho aby bol zároveň predsedom jednej z koaličných strán. Rovnaká situácia nastala v Maďarsku v prípade Ferenca Guyrcsányho vo volebnom období 2002 - 2006 a 2006 - 2010.

Pôvodne sme výrok hodnotili ako zavádzanie keď sme našou chybou neidentifikovali prípad Gyurcsányho. Ivanovi Miklošovi sa ospravedlňujeme.

My to máme schválené v generálnej línii, ktorá je najsilnejším dokumentom, ktorý schvaľuje kongres. (SDKÚ nepôjde do spoločnej vlády so SMER-om, pozn.)

V generálnej línii SDKÚ-DS na roky 2010 - 2014 (.pdf) sa uvádza: "Hlavným cieľom vládnej koalície musí byť naplnenie Programového vyhlásenia vlády SR. Len poctivá práca v záujme občanov Slovenska zabezpečí to, že programovo blízke stredopravé strany vytvoria opäť vládu bez strany Smer aj v roku 2014."

...

"SDKÚ-DS aj naďalej do budúcna odmieta akúkoľvek spoluprácu so stranou Smer. Túto stranu považujeme, rovnako, ako v minulosti HZDS, za hrozbu pre priaznivý a úspešný vývoj na Slovensku, za hrozbu pre demokraciu a prosperitu."

Nie je pravda, že my len pasívne zrážame opätky, čo prichádza z Bruselu. Tlačili sme na to a presadilo sa to, že je tam už účasť súkromného sektora, teda aj riadený default krajín, pretože účasť súkromného sektora znamená reštrukturalizáciu dlhu.

V prípade účasti súkromného sektora na riešení gréckej dlhovej krízy ide v podstate o riadený default, pretože európske banky v podstate svojou účasťou odpúšťajú Grécku jeho dlhy.

Ako uvádza portál finweb: Grécky premiér Georgois Papandreou už v stredu (12. október 2011, pozn.) potvrdil, že Atény zahájili rokovania s predstaviteľmi Eurozóny o znížení svojho dlhu. Pre európske banky by to mohlo znamenať prijatie až 50 percentných strát z nominálnej hodnoty gréckeho dlhu. Vyplývajúc z konferenčného telefonátu rátajú nemecké banky v prípade bankrotu so stratou až 60 percent svojich pohľadávok voči Grécku.

Ján Beňák, TRIM Broker: "V konečnom dôsledku Grécko bude musieť znižovať svoj dlh a preto očakáva, že nakoniec budú veritelia (najmä banky, pozn.) donútení akceptovať haircut na dlhopisoch v rozsahu 65-80%."

Sme.sk: Grécko bude odkupovať vlastné dlhopisy za trhovú cenu, čím banky prídu o časť investícií, ktorú do krajiny investovali. Európski lídri sa na mimoriadnom summite dohodli (21. júna 2011, pozn.), že Grékom bude pomáhať aj súkromný sektor. „Ráno tento postup označia ratingové agentúry ako riadený default. Je to riadený bankrot, pod kontrolou a s účasťou privátneho sektora.“ povedala 21.7 po skončení oficiálnych rokovaní slovenská premiérka Iveta Radičová.

Účasť súkromného sektoru označuje za formu defaultu aj analytik Trendu Michal Lehuta, "Citeľná účasť súkromného sektora, by sa dala považovať za riadený bankrot".