Remišová a Pellegrini v O5M12

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

V nedelu 11. marca boli hostami relácie O 5 minút 12 poslankyna NR SR Veronika Remišová (OlaNo) a nový premiér a podpredseda strany SMER-SD Peter Pellegrini. Hlavnou témou bola aktuálna politická a spolocenská situácia po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…na školstve budú už čoskoro odblokované (…) minulý týždeň bol monitorovací výbor, na ktorom sú zástupcovia z Bruselu, presne pre operačný program Výskum a inovácie, kde bol schválený dokument, ktorý hovorí o nových kritériách, o novom spôsobe hodnotenia (…) ktorý bol jednomyseľne, na tomto riadiacom výbore schválený, komisia mu dala zelenú, a tým povedala áno, došlo k opatreniam, ktoré potvrdzujú, že môžme to ďalej spustiť a v krátkej dobe dôjde k uvoľneniu tohoto operačného programu.

Dňa 25. januára 2018 sa uskutočnilo 9. zasadnutie Monitorovacieho výboru pre operačný program Výskum a inovácie, ktoré bolo zorganizované Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstvom hospodárstva SR. Tento monitorovací výbor je orgánom zriadeným na základe čl. 49 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a jeho úlohou je preskúmať vykonávanie a plnenie cieľov v operačných programoch výskumu a inovácií. Podľa dostupnej zápisnice (.pdf, s. 7) sa na tomto zasadnutí sa v 3. bode programu diskutovalo o verzii 4.0 hodnotiacich a výberových kritériách pre projekty výskumu a vývoja, avšak ku schvaľovaniu na tejto schôdzi nedošlo, keďže boli ešte naplánované ďalšie pripomienkovanie aj zo strany Európskej Komisie. Schvaľovanie dokumentu zahŕňajúceho hodnotiace a výberové kritériá pre projekty výskumu a vývoja mal byť predložený Monitorovaciemu výboru vo februári 2018. Keďže zápisnica z tohto zasadnutia k dnešnému dňu, 13. marca 2018, nie je dostupná, nedá sa overiť uskutočnenie tohto stretnutia a schválenie daného dokumentu. Preto tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. 

Začiatkom septembra 2017 Európska komisia pozastavila celkovo štyri výzvy na eurofondy pod správou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a zakázala podpisovať nové zmluvy ešte v septembri 2017. To sa stalo potom, ako vyšli na povrch informácie, že eurofondy určené na výskum získali firmy, ktoré nemali zamestnancov, alebo nikdy nevykonávali vedeckú činnosť. Objavili sa aj ďalšie informácie, že niektoré z týchto firiem sú blízke politikom zo SMER-u-SD, SNS a MOST-u-HÍD. Aj na základe týchto udalostí odstúpil Peter Plavčan z pozície ministra, ktorý bol následne nahradený Martinou Lubyovou, nominantkou SNS. Bol spustený aj vnútorný audit ministerstva, hlavne v oblasti rozdeľovania eurofondov. Podľa posledných dostupných vyjadrení audit vo februári 2018 ešte prebiehal ako aj rokovania ministerstva s firmami o zrušení zmlúv, ktoré boli uzatvorené v rámci medializovanej výzvy. Dotácie z eurofondov (ale aj zo štátnych zdrojov) ministerstvo zastavilo po dobu kontroly výziev. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

…Vašou zásluhou sa už nebudú zverejňovať pri konkrétnych projektoch mená hodnotiteľov (…) (Pellegrini povedal, pozn.) že Vám to zakázali Európska komisia. Európska komisia nič takéhoto nezakázala, (…).

Remišová nadväzuje na svoje predchádzajúce vyjadrenie o Akčnom pláne na posilnenie transparentnosti a zjednodušovania implementácie eurofondov. Tento plán stanovuje zverejnenie hodnotiteľských hárkov pri jednotlivých projektoch, avšak bez mien konkrétnych hodnotiteľov (bod 1.2.3., s. 14). Plán vznikol na úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Než Akčný plán vstúpil do platnosti, boli hodnotitelia jednotlivých projektov v niektorých prípadoch zverejňovaní, ako ukazuje kauza pri prerozdeľovaní eurofondov na ministerstve školstva, kedy boli známe mená nekompetentných hodnotiteľov. Európska komisia neupravuje, či identita hodnotiteľov má byť zverejnená alebo nie. Sama zverejnila mená viac ako 1200 hodnotiteľov pracujúcich na fondoch SME pre malých a stredných podnikateľoch. Okrem toho Remišová správne uvádza, že Pellegrini v relácii Správy a komentáre (pri 18:30) tvrdil, že mená hodnotiteľov sa nezverejňujú na základe nariadenie Európskej komisie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Pred Akčným plánom zverejňovali mená hodnotiteľov niektoré ministerstvá, ako uvádza nadácia Zastavme korupciu na svojom blogu. Teraz sa budú zverejňovať zoznamy mien za celú výzvu, čo podľa Zastavme korupciu, znemožní priradiť si konkrétne meno ku konkrétnej žiadosti. Nadácia priznáva, že zverejnenie mena hodnotiteľa ešte počas hodnotenia projektu môže viesť k vyvíjaniu tlaku na jeho prácu. Zároveň ale dodáva, že na Slovensku nastáva skôr opačný prípad, kedy hodnotitelia nechcú byť zverejnení kvôli konfliktu záujmov. "Riziko, že systém bude fungovať horšie,
ak sa od zverejňovania ustúpi, je dnes vyššie, ako riziko plošného
prenasledovania prísnych hodnotiteľov po zverejnení projektov. Verejnosť
totiž nemá okrem zverejňovania iný nástroj na to, ako odhaliť konflikt
záujmov pri hodnotení konkrétneho projektu.
"

Na tlačovke z 21. novembra 2017 Remišová povedala: "Ak by kauza eurofondy vypukla dnes, tak už nezistíte ani konflikt
záujmov hodnotiteľov, ani ich neodbornosť, pretože podpredseda vlády SR
pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini vo svojom
akčnom pláne navrhuje hodnotiteľov nezverejňovať.
"

Pellegrini sa proti jej kritike rázne ohradil. Tvrdil, že zoznam hodnotiteľov bude zverejnený po ukončení procesu schválenia. Svoje rozhodnutie zdôvodnil nasledovne: "Nemôžeme vytvárať prostredie, ktoré si pýta korupčné správanie. Ak by sme zverejňovali hodnotiteľov počas výziev, vystavovali by sme ich tlakom."

Časť z tých opatrení (súvislosti s eurofondami, pozn.) sme navrhovali už v júli, naše hnutie (OľaNo, pozn.) (…).

Remišová hovorí o sérii opatrení proti podvodom s eurofondmi, ktoré predstavil Pellegrini v septembri 2017 pod názvom Akčný plán na posilnenie transparentnosti a zjednodušovania implementácie eurofondov.  Po prevalení kauzy s podozrivým prerozdeľovaním eurofondov na ministerstve školstva, predložila koncom júla 2017 strana OĽaNO viacero návrhov, aby sa predišlo podobným prípadom. Predložené návrhy sa buď úplne alebo čiastočne prekrývajú s niektorými bodmi Akčného plánu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Návrhy OĽaNO v boji proti zneužívaniu eurofondov predstavil za celú stranu jej vtedajší člen Richard Vašečka (v súčasnosti KDH). Na oficiálnej stránke OĽaNO sa uvádza, že "každý väčší projekt by mali podľa neho hodnotiť uznávaní odborníci na
danú problematiku, aspoň polovica hodnotiteľov by mala byť zo zahraničia
a ministerstvo by malo zverejňovať prihlášky podporených projektov
spolu s hodnotiacimi protokolmi. Odborná verejnosť by si tak mohla
overiť kvalitu projektov a hodnotenia
".

Akčný plán obsahuje 38 opatrení v 26 oblastiach a bol vypracovaný v spolupráci s nadáciou Zastavme korupciu. Opatrenie sú zavádzané postupne, kompletné by mali byť do marca 2018.

Jedným z opatrení je zvýšenie nárokov na odbornosť hodnotiteľov a jej preukázateľnosť (bod 1.2.4,, s. 15). OĽaNO toto opatrenie navrhlo po tom, ako sa ukázalo, že hodnotitelia predložených projektov neboli odborníkmi v danej oblasti.

Akčný plán rovnako obsahuje odporúčanie, "aby pri projektoch v rámci špecifických oblastí, ako je napr. výskum a vývoj boli využívaní aj zahraniční hodnotitelia" (bod 1.2.4., s. 15-16). Ich počet Akčný plán bližšie nešpecifikuje.

Akčný plán stanovuje povinnosť zverejniť "každý predložený zámer národného projektu" na stránke www.partnerskadohoda.gov.sk, "a to najneskôr do 10 pracovných dní po schválení zoznamu (alebo zámerov národných projektov) (...)" (bod 1.2.1., s. 13). Zverejňovať sa má aj zoznam odborných hodnotiteľov a anonymizované hodnotiteľské hárky (bod 1.2.3., s. 14).

Viete, čo tam (v správe Európskej komisii, pozn.) je napísané? Že Slovensko prijalo v roku 2017 významné opatrenia, ktoré majú zvýšiť transparentnosť a efektivitu čerpania.

Správa Európskej komisie s názvom Správa o krajine - Slovensko 2018 bola vydaná 7. marca 2018. Dokument široko analyzuje a hodnotí najmä ekonomické činitele Slovenska za rok 2017. Venuje sa aj správe finančných prostriedkov EÚ, kde sa uvádza, že: "Úrad (Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, pozn.) zároveň inicioval zmenu zákona o EŠIF, aby sa umožnila prísnejšia verejná kontrola toho, ako sa prostriedky EÚ spravujú, a aby sa znížila miera byrokracie. V septembri 2017 bol predložený ďalší súbor opatrení na zlepšenie transparentnosti a boj proti korupcii, a to formou osobitného akčného plánu, ktorý zahŕňa zlepšené zoskupovanie a elektronický výber hodnotiteľov" (.pdf, s. 34). Komisia však stále poukazuje na pretrvávajúce problémy s transparentnosťou a ako jednu z príčin uvádza aj nedostatočnú politickú vôlu. Keďže správa nehovorí o významných pozitívnych opatreniach a upozorňuje na netransparentnosť, výrok hodnotíme ako zavádzanie.

Správa upozorňuje, že "Existujú jasné náznaky kumulatívneho pokroku v modernizácii verejného obstarávania, kde kľúčovými problémami zostávajú nedostatočná hospodárska súťaž a netransparentnosť a pocit, že dochádza ku korupcii, je stále silný. Všeobecnejšie možno konštatovať, že úsilie riešiť korupciu vo verejnom sektore bolo obmedzené a bránia mu inštitucionálne obmedzenia a zjavný nedostatok politickej vôle" (.pdf, s. 12).