Remišová a Bugár v O5M12

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

V nedelu 20. mája boli hostami relácie O 5 minút 12 poslankyna NR SR Veronika Remišová (OLANO) a podpredseda NR SR Béla Bugár (MOST-HÍD). Hlavnými témami relácie boli okrem iného kroky a konkrétne ciny politikov pri obnove dôvery verejnosti v štát a jeho inštitúcie tri mesiace po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice a získavanie podpory v NR SR pre najnovšie legislatívne návrhy a zámery koalície i opozície.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…v novembri sa bude obmieňať podstatná časť, veľká časť ústavného súdu, 9 sudcov z 13 (…).

Voľba nových ústavných sudcov prebehne v Národnej rade SR podľa plánov na jeseň 2018, tí sa však funkcie ujmú až vo februári 2019, kedy deviatim súčasným ústavným sudcom uplynie mandát. Spomínaná časť Ústavného súdu SR sa obmení až vo februári, no prerokúvanie danej zmeny zákona sa plánuje od septembra 2018 a účinnosť by mal nadobudnúť v novembri 2018, čo potvrdil aj minister spravodlivosti Gál. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Ivetta Macejková, Milan Ľalík, Peter Brňák, Ľudmila Gajdošíková, Sergej Kohut, Lajos Mészáros, Mirianna Mochnáčová, Ladislav Orosz a Rudolf Tkáčik boli vymenovaní za ústavných sudcov dňa 16. februára 2007. Dvanásť rokov od ich vymenovania uplynie 16. februára 2019, kedy by ich mali nahradiť deviati noví sudcovia. 

Podľa čl. 134 ods. 1 Ústavy SR Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov.", ktorých podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy SR „(...) vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.

Okrem spomínaných sudcov pôsobí na Ústavnom súde SR sudkyňa Jana Baricová vymenovaná 10. júla 2014 a trojica Jana Laššáková, Mojmír Mamojka a Miroslav Ďuriš vymenovaných 14. decembra 2017.

Koncom mája 2018 minister spravodlivosti Gábor Gál predstavil plánované zmeny vo výbere ústavných sudcov, ktoré navrhuje ministerstvo. Ak zmeny schváli parlament, kandidáti na ústavných sudcov budú musieť mať minimálne 45 rokov a za ich zvolenie musí hlasovať minimálne nadpolovičná väčšine v parlamente. Ako o tom informoval aj denník SME "Na rokovanie vlády ho (zmeny vo výbere, pozn.) chce posunúť v júli alebo auguste, v septembri do Národnej rady SR. Účinnosť plánuje 1. alebo 15. novembra, aby parlament stihol voľby kandidátov, ktorí majú dosluhujúcich ústavných sudcov nahradiť v polovici februára."

…demografický trend je taký, že na Slovensku sa rodí jeden z najmenších počtov detí zo všetkých vyspelých krajín sveta. Máme pôrodnosť 1,4 dieťaťa na ženu (…).

Podľa štatistiky Eurostatu v roku 2016 bola pôrodnosť v Slovenskej republike 1,48 dieťaťa na jednu ženu. Z 43 sledovaných európskych krajín malo rovnaký alebo horší demografický trend 11 štátov a to Ukrajina, Srbsko, Malta, Luxembursko, Cyprus, Portugalsko, Poľsko, Taliansko, Chorvátsko, Španielsko a Grécko. Podobné číslo uvádza štatistika Svetovej banky (The World Bank), podľa ktorého v roku 2016 pripadalo na Slovensku na jednu ženu 1,4 dieťaťa. V roku 1998 pripadalo na Slovensku na jednu ženu 1,37 dieťaťa. Táto hodnota postupne klesala, až v roku 2002 pripadalo na jednu ženu 1,19 dieťaťa. Odvtedy tento údaj narastal a v roku 2011 dosiahol najväčšiu hodnotu 1,45 dieťaťa na jednu ženu. Potom nasledoval výrazný pokles, kedy v roku 2012 pripadalo 1,34 dieťaťa na jednu ženu. Od roku 2012 počet detí na jednu ženu postupne narastal a v roku 2016 dosiahol hodnotu 1,4. Nakoľko sa počet detí na jednu ženu od roku 1998 do roku 2016 pohyboval na stupnici od 1,19 do 1,45 hodnotíme výrok ako pravdivý. 
Podľa informácií zverejnených na webe Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) počet potratov za rok 2017 síce medziročne stúpol, avšak celkový počet potratov od roku 1997 konštantne klesá (.pdf, s. 9). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Ako uvádza Národné centrum zdravotníckych informácií, počet potratov za rok 2017 medziročne stúpol. V porovnaní s rokom 2016 sa zvýšil celkový počet potratov o 643. Stúpol však iba počet potratov žien bez trvalého bydliska v SR. Išlo najmä o umelé prerušenia tehotenstva, ktorých bolo u týchto žien evidovaných 1 394. Ich počet oproti roku 2016 významne vzrástol. Vtedy boli hlásené iba 3 umelé prerušenia tehotenstva (...) U žien s trvalým bydliskom v SR sa celkový počet potratov v minulom roku znížil o 5 % (...) Umelých prerušení tehotenstva bolo menej o 6 %."

Dlhodobé pozorovania vyplývajúce zo správy Potraty v Slovenskej republike 2017 ukazujú, že celkový počet potratov sa od roku 1997 konštantne znižuje. Kým v roku 1997 bolo evidovaných 27 817 potratov, tak v roku 2017 ich bolo už len 15 929 (.pdf, s. 9).


Zákon o potratoch bol v parlamente predkladaný už mnohokrát, v roku 2008, v roku 2013, nikdy nenašiel veľkú časť poslancov, naposledy ho podporilo okolo 20 poslancov (…).

Návrhy zákona o sprísnení alebo obmedzení potratov boli v Národnej rade Slovenskej republiky predkladané už niekoľkokrát, Remišová spomína tri konkrétne návrhy. Žiaden z týchto návrhov neprešiel v NR SR do druhého čítania. V roku 2008 návrh o prísnejšej regulácii potratov podporilo 65 poslancov. V roku 2013 hlasovalo za návrh o zákaze chemických potratov 32 poslancov a v roku 2015 za návrh o zákaze akéhokoľvek potratu 18 poslancov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Návrh zákona, ktorým sa mali sprísniť potraty, vzišiel v roku 2008 z dielne vtedajšej opozičnej strany KDH. Jej poslanci chceli presadiť, aby lekár musel ženu podrobnejšie informovať o zdravotných a psychických rizikách interrupcie a poučiť ju napríklad o možnosti dieťa donosiť a dať na adopciu. Návrh 14. mája 2008 neprešiel do ďalšieho čítania. Zo 138 prítomných ho podporilo 65 poslancov, 60 sa hlasovania zdržalo, 12 bolo proti a 1 poslanec nehlasoval.

Na návrh poslancov OĽaNO Richarda Vašečku, Eriky Jurinovej a Branislava Škripeka hlasovala NR SR o novelizácii zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva 18. decembra 2013. Návrh týkajúci sa zákazu chemických potratov neprešiel do druhého čítania. Hlasovania sa zúčastnilo 138 hlasujúcich, za návrh hlasovalo 32 poslancov, zdržalo sa 96 a 10 bolo proti.

10. decembra 2015 neprešiel návrh poslancov Štefana Kuffu (OĽaNO), Mariána Kvasničku (nezaradený) a Jozefa Mikloška (KDH) o zmene a doplnení Ústavy SR. Návrh počítal so zákazom akéhokoľvek úmyselného potratu, zákazom eutanázie a asistovanej samovraždy, zákazom všetkých umelých zásahov spôsobujúcich delenie ľudského vajíčka, zákazom umelého oplodnenia, asistovanej reprodukcie, ale aj registrovaných partnerstiev. Za návrh hlasovalo zo 100 prítomných poslancov 18, hlasovania sa zdržalo 68 z nich, 11 hlasovalo proti a 3 poslanci nehlasovali.

Najnovší návrh novely zákona týkajúceho sa potratov predložili poslanci strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, ktorí chcú sprísniť potratovú politiku. Umelé prerušenie tehotenstva by malo byť podľa návrhu možné len v troch prípadoch. Prvým je, ak je ohrozený život matky, druhým, ak žena otehotnela v dôsledku trestného činu. Treťou možnosťou má byť, ak ide o preukázateľne geneticky chybný vývoj plodu.

…ak by hlasovali a ak by prešlo napríklad taký zákon (preložený K-ĽSNS, pozn.) a ich hlasmi, to je porušenie koaličnej zmluvy, (…).

Pokiaľ mal Béla Bugár týmto výrokom na mysli explicitné vylúčenie hlasovania so stranou K-ĽSNS v koaličnej zmluve, tento výrok by bol nepravdivý. Ak myslel hlasovanie za zákon, a teda podporu strany, ktorá je známa rasovou neznášanlivosťou, mohli by sme to považovať za pravdivý výrok. No ak ním myslel dohodu s opozíciou v otázkach, ktoré neznamenajú pokrok v rozvoji spoločnosti alebo ústnu dohodu medzi koaličnými partnermi o takomto hlasovaní, výrok by bol neoveriteľný. Vzhľadom na to, že nevieme túto skutočnosť dokázať, považujeme výrok za neoveriteľný.

Aktuálna koaličná dohoda bola podpísaná 1. septembra 2016 po tom, ako z pôvodnej koalície vypadla strana #Sieť. Novú koaličnú dohodu zverejnila na svojej stránke strana SMER-SD. Voči extrémizmu sa koalícia vyhradila v preambule dohody: "Koaličné strany budú principiálne a dôrazne vystupovať proti všetkým prejavom etnickej a rasovej neznášanlivosti" (.pdf, s. 4). Avšak v dokumente sa nespomína, že by podpora návrhov strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko znamenala porušenie dohody. Koaličné strany sa takisto dohodli, že "na základe konsenzu a v záujme nastolenia konštruktívnej spolupráce medzi koalíciou a opozíciou v Národnej rade Slovenskej republiky, budú pozorne posudzovať také opozičné návrhy zákonov, ktoré budú sledovať stabilitu a rozvoj na Slovensku" (.pdf, s. 12).

Na začiatku volebného obdobia v marci 2016 sa šéf SNS Andrej Danko vyjadril, že spoluprácu so stranou Mariána Kotlebu vylučuje. Danko takisto v apríli 2016 podpísal výzvu Stop fašizmu, ktorou sa zaviazal, že nepodporí žiadny poslanecký návrh iniciovaný poslancami strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Tesne po voľbách šéf SMER-SD Robert Fico nevylúčil z povolebnej spolupráce žiadnu stranu. V septembri 2016 niekoľko poslancov zo SMER-SD podporilo návrh Mariána Kotlebu o odsúdení poslanca Petra Osuského za facku Rudolfovi Vaskému.