Referendum, sloboda slova a radikalizácia spolocnosti

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

V televízii TA3 diskutovalo v nedelu na tému referenda o rodine viacero politikov, resp. aktivistov. Najviac výrokov si na svoje konto pripísal Anton Chromík z Aliancie za rodinu, sedem z nich bolo síce správnych no nevyhol sa i trom zaváhaniam v podobe nepravdy v prípade reakcií všetkých chorvátskych cirkví v referende o rodine v tejto krajine, ci zavádzania a to v prípade diskriminácie homosexuálneho páru pri adopcii dietata v Rakúsku. Dva z jeho výrokov boli neoveritelné. Desat faktických výrokov pocas relácie vyslovil Andrej Danko z SNS, až šest z nich však bolo nepravdivých. Danko sa mýlil napríklad pri interpretácii islamského práva, rezolúcie OSN proti násiliu a diskrimináciu homosexuálov, ci výklade rozhodnutia Európskeho súdu v prípade homosexuálnych manželstiev. Daniel Krajcer zo SKOK si na svoje konto pripísal pät faktických výrokov, štyri z nich boli pravdivé a jeden neoveritelný. Z cistým štítom z relácie odchádza Jozef Viskupic z OLaNO, pocas relácie však vyslovil iba tri faktické výroky.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Povedalo to 420-tisíc ľudí, že to pre nich veľmi dôležité je a nikto by ich nespochybňoval o tom, že dôležité je.

Podľa tlačovej správy (.pdf) Aliancie za rodinu bola petícia za vyhlásenie referenda odovzdaná dňa 27. augusta 2014 so 408 322 podpismi. Časť týchto podpisov bola ale posúdená ako neplatná. Referendum bolo napokon vyhlásené na základe 389 843 platných podpisov. Platných podpisov síce bolo necelých 390 tisíc a pôvodne vyzbieraných bolo niečo vyše 408 tisíc podpisov, je však možné predpokladať, že referendum podporili i ľudia, ktorí petíciu priamo nepodpísali a preto je dosť možné, že sa toto číslo mohlo vyšplhať na 420 tisíc ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Počet 420-tisíc podpisov za vyhlásenie referenda je uvedený na stránke Aliancie za rodinu. Podľa hovorcu AZR Antona Chromíka sa podarilo po odovzdaní petície vyzbierať ďalších približne 10-tisíc podpisov, ktoré Aliancia plánovala odovzdať prezidentovi. Nakoľko tieto dodatočné podpisy neboli preverené a zahrnuté do petície, za smerodajný považujeme údaj, na základe ktorého bolo vyhlásené referendum.

Posledné referendum bolo myslím, že zo septembra 2010, kedy mandát tie jednotlivé otázky mali niekde okolo milióna, vtedy najsilnejšia politická strana u nás mala okolo 880-tisíc voličov.

V septembrovom referende v roku 2010 využilo svoju možnosť hlasovať v ňom presne 998 142 občanov, takže je pravdivá informácia, že na otázky v referende odpovedalo okolo milióna občanov. V parlamentných voľbách v roku 2010 získala najsilnejšia politická strana  (SMER-SD) presne 880 111 hlasov od voličov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Viskupič vo svojom výroku narážal na dôležitosť referenda v porovnaní s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konali v roku 2010 a na to, že v referende sa k otázkam vyjadril ešte vyšší počet voličov ako získala samotná víťazná strana vo voľbách, považuje inštitút referenda a vôľu voličov za rovnako dôležitý nástroj vyjadrovania názoru občanov, ako aj výsledky volieb.

Viaceré z tých vecí, pán Danko, som aj ja presadil. Konkrétne zrušenie koncesionárskych poplatkov, aj keď Smer ich teda opätovne zaviedol, zmenu tlačového zákona.

Daniel Krajcer ako minister kultúry 31. mája 2011 novelizoval tlačový zákon. Novelou zákona o Rozhlase a televízii Slovenska schválenou 21. októbra 2011 tiež presadil zrušenie koncesionárskych poplatkov a zaviedol dotáciu pre televíziu a rozhlas priamo zo štátneho rozpočtu. Strana Smer následne koncesionárske poplatky opäť zaviedla. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Novela tlačového zákona mala upraviť kritizovaný zákona prvej vlády Roberta Fica: "Novelou sa obmedzuje právo na odpoveď pre verejného činiteľa, ak ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom jeho právomocí. Ako súkromnej osobe mu zostáva právo zachované, čo je v súlade s ústavou SR" (Trend, 31 máj 2011)

Že v skutočnosti máme 2 500 párov čakajúcich na dieťa a ročne sa adoptuje od, minulý rok myslím, že 170, okolo 200-250 detí.

Aj keď A. Chromík uvádza vo svojom výroku približné čísla, jeho vyjadrenie môžeme považovať za pravdivé. Počet 2500 žiadateľov v poradovníkoch potvrdzuje bývalá riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Ida Želinská, v článku z februára 2013. „Na Slovensku je asi 3 500 detí umiestnených v detských domovoch. Žiadateľov v poradovníkoch je asi 2 500. Počet detí, ktoré prichádzajú do detských domovov a idú do osvojiteľského procesu, je každý rok zhruba rovnaký.“ Žiadateľmi môžu byť páry, ale aj jednotlivci. Tiež je pravdou, že v roku 2013 bolo osvojených (adoptovaných) 173 detí. Vyplýva to zo štatistiky ÚPSVAR, najaktuálnejšie údaje sú zverejnené za obdobie 2013.

Celkovo bolo v tomto roku do
náhradných rodín zverených 1568 detí. Ďalšie formy
starostlivosti v náhradných rodinách okrem osvojenia sú: náhradná
osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť a poručníctvo.
Podrobné údaje sú zo štatistiky
ÚPSVAR
:

Dôvody, pre ktoré je taký veľký nepomer medzi počtom žiadateľov a počtom osvojených detí sa môžu týkať nárokov žiadateľov (obmedzenia vekové, zdravotné, etnické a pod.), môžu však závisieť od konkrétneho regiónu, alebo od pružnosti konkrétnych úradníkov, zabezpečujúcich komunikáciu so žiadateľmi. „Nie je pravda, že ‚deti nie sú‘. Len ľudia, ktorí by si ich chceli vziať do starostlivosti, sa o nich niekedy jednoducho ani nedozvedia,“ tvrdí I. Želinská. „Adopcia sa prednostne robí v rámci kraja, aby dieťa, väčšinou už staršie, nestratilo sociálne väzby. Malé dieťa však zatiaľ takéto väzby nemá a pri väčších deťoch nie je až taký rozdiel, keď sa dieťa presťahuje do Bratislavy z Pezinka alebo odinakiaľ.“

Ale tá otázka v skutočnosti vôbec neexistuje preto, lebo vieme moc dobre, že všetky deti do 6 rokov, okrem možno veľmi ťažkých zdravotných stavov, sú u profi rodičoch, kde žijú v normálnej reálnej rodine. Všetky deti do 6 rokov, je to 1 150 detí v roku 2011 to bolo zo 4 600 detí.

Od januára 2012 musí byť do profesionálnej rodiny umiestnené každé dieťa do 6-tich rokov. Ústredie práce chce túto hranicu postupne zvyšovať a umožniť vyrastať v rodinnom prostredí čo najväčšiemu počtu detí. K 31. novembru 2011 v detských domovoch vyrastalo 4589 detí a z tohto počtu 1140 detí práve v profesionálnej rodine. Chromík len mierne prekročil počet detí. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

"Profesionálne rodiny postupne nahrádzajú ústavnú starostlivosť - podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele museli byť do profesionálnej rodiny umiestňované od 1. januára 2007 všetky deti do jedného roka. Od 1. januára 2009 všetky deti do troch rokov a od 1. januára 2012 všetky deti do šesť rokov veku."

"Podľa Koncepcie by malo byť umiestnené v profesionálnej rodine od 1. januára 2016 každé dieťa do osem rokov veku a od 1. januára 2021 každé dieťa do 10 roku veku. Samozrejme, pravidlom zostáva, že umiestnenie v profesionálnej rodine má pri dieťati v každom veku prednosť pred umiestnením v zariadení."