Radoslav Procházka vs. Robert Kalinák

O 5 minút 12, Radovan Slobodník, odkaz na videozáznam

Hladinu politických vôd v poslednom týždni opät rozceril zákon o štátnom obcianstve a postup niektorých poslancov koalície, ktorí nepodporili spolocný postup koalicných strán. Jedným z nich bol aj Radoslav Procházka, ktorý svoje konanie prišiel obhájit do hlavnej diskusnej relácie STV. Spolu s Robertom Kalinákom sa v nej premiérovo stretli s moderátorkou Martou Janckárovou. V relácii dostali priestor, okrem zákona o štátnom obcianstve, aj pomery v slovenskom súdnictve a možné reformy súcasného stavu.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Posledná veta, táto vláda sa rozhodne zvýšiť napríklad cenu diaľničných známok s odôvodnením, že 4 roky sa tá cena nedvíhala to je presne rozdiel medzi nami.

Dôvodov zvýšiť cenu diaľničných známok (pre motorové vozidlá do 3,5 tony, pozn.) bolo viacero a nielen fakt, že posledná úprava cien diaľničných nálepiek sa uskutočnila v roku 2005.
Ministerstvo dopravy uvádza nasledovné odôvodnenie:

"V roku 2008 a 2009 bol znížený očakávaný príjem z dôvodu nezavedenia elektronického mýta. V súvislosti s nárastom cestnej infraštruktúry, ako aj vplyvom zvyšovania kvality údržby zohľadňujúcu najmä bezpečnosť pre motoristov a tiež vplyvom inflácie vzrástli náklady na správu a údržbu od roku 2006 a plánované prostriedky zo štátneho rozpočtu nebudú ani v budúcom roku postačovať na rozsiahlu investičnú činnosť a na kvalitnú letnú a zimnú údržbu diaľnic a rýchlostných ciest..."

Minimalizácia negatívnych pokynov (v prokuratúre pozn.). Je to v závere a odporúčania Benátskej komisie. Jedno funkčné obdobie (Generálneho prokurátora pozn.) bez možnosti znovuzvolenia, opäť závery a odporúčania Benátskej komisie.

K negatívnym pokynom sa v Správe Benátskej komisie píše:

"Existujú dva rozličné, ale spojené druhy zneužitia, ktoré môžu súvisieť s politickými zásahmi alebo s chybnými rozhodnutiami prokuratúry. Prvý druh prináša stíhanie (...) Druhý, zradnejší a pravdepodobne bežnejší typ sa týka situácie, keď prokurátor nezačne trestné stíhanie, hoci by mal (...) V zásade je možné ťažšie čeliť negatívnemu pokynu nezačať trestné stíhanie, pretože tak ľahko nepodlieha súdnej kontrole. Právo obete požadovať súdne preskúmanie prípadov, keď sa nezačalo s trestným stíhaním, je potrebné rozvinúť, aby bolo možné tento problém prekonať. Napriek tomu sa ale táto správa nebude podrobnejšie zaoberať touto problematikou."

Ak prihliadneme, že minimalizáciou sa nemyslí úplne odstránenie, len prísnejšia regulácia, môžme túto časť výroku interpretovať ako pravdivú.

K funkčnému obdobie prokurátora sa uvádza:

"U prokurátora, podobne ako sudcu, nevyhnutne nastane situácia, že bude musieť prijať nepopulárne rozhodnutia, ktoré sa môžu stať terčom kritiky médií, ako aj predmetom politických sporov. Z týchto dôvodov je potrebné zabezpečiť primerané
funkčné obdobie
a vhodné opatrenia pre funkčné povýšenie, disciplinárne opatrenie a odvolanie z funkcie, ktoré zabezpečia, že prokurátor sa nemôže stať obeťou za prijatie nepopulárneho rozhodnutia."

O funkčnom období generálneho prokurátora: "Generálny prokurátor by mal byť vymenovaný bez časového obmedzenia alebo na relatívne dlhé obdobie, a to bez možnosti znovuzvolenia po skončení jeho funkčného obdobia. Trvanie jeho funkčného obdobia by sa nemalo presne zhodovať s obdobím, na aké bol zvolený parlament."

Aj tento bod interpretoval R. Procházka korektne.

Výbor ministrov spravodlivosti, Rady Európy povedal, že Slovensko urobilo veľmi dobré reformy v roku 2007 až v roku 2009 a že skrátilo súdne konanie zo 17,5 mesiacov na 13 mesiacov.

R. Kaliňák interpretuje správne rezolúciu Výboru ministrov Rady Európy. Tá v bode Všeobecné opatrenia hovorí:

"Vítajúc mnoho organizačných reforiem prijatých v rokoch 2007-2010, aby napravili tieto problémy (dĺžku súdnych konaní pozn.) najmä:
-navýšenie počtu sudcov,
-vytvorenie nových súdov,
-vytvorenie systému na spracovanie dát a súdneho manažmentu"

Treba však upozorniť, že pri skrátení dĺžky súdneho konania sa nejedná o roky 2007-2009, ale o roky 2004-2009. Navyše sa jedná o údaje, ktoré Výboru ministrov poskytuje slovenská strana. Presnejšie rezolúcia o tomto hovorí v bode II. A, 4.:

"Efektivita aplikovaných opatrení

Na základe štatistík poskytnutých slovenskými orgánmi priemerná dĺžka občianskeho súdneho konania v niekoľkých posledných rokoch bola nasledovná:

2002 15.18 mesiaca
2003 16.56 mesiaca
2004 17.56 mesiaca
2005 16.86 mesiaca
2006 15.40 mesiaca
2007  15.06 mesiaca
2008 14.07 mesiaca
2009 13.00 mesiaca"

Myslím si, že je to taká výpovedná skratka toho, čo opozícia dnes zo vzťahu k snahám ministerky spravodlivosti a vládnej koalície v oblasti justície predvádza a normalizáciu má byť pokus o takú istú kontrolu (nakladania s verejnými zdrojmi, pozn.), ktorú minister (financií, pozn.) Ficovej vlády vykonal a dokonal dvakrát.

Nepodarilo sa nám zistiť či J. Počiatek ako minister financií v minulom volebnom období poslal dva krát kontrolu nakladania s verejnými zdrojmi na niektoré zo štátnych inštitúcií.

A som si včera všimol, že pán poslanec Fico publikoval v dennej tlači komentár, kde hovoril veľmi podobné veci, že vládna koalícia pestuje normalizáciu a politizáciu justície a ako jeden z prvých príkladov uviedol pokus ministra financií vykonať kontrolu nakladania s verejnými zdrojmi na Najvyššom súde.

Nevieme, kde Robert Fico takýto komentár publikoval, oficiálnu verziu sme nenašli.

Na stránke strany Smer sme našli článok sumarizujúci Ficove vyjadrenia, kde sa píše:

"Najsilnejšia opozičná strana SMER-SD považuje súčasné kroky vlády SR v oblasti justície a prokuratúry za normalizáciu súdnictva a prokuratúry, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani tí, ktorí normalizovali v sedemdesiatych rokoch minulého storočia."

V závere sa uvádza aj príklad, ktorým argumentuje poslanec Procházka:

"Šokujúce pre stranu SMER-SD je aj to, ako dopadol prípad Štefana Harabína. Keď mu na Najvyššom súde v jednom kuse búchal na dvere Ivan Mikloš a vytváral sa obraz, že Ministerstvo financií SR má mať právo kontrolovať Najvyšší súd SR. Ale už nikto nepovedal, že Krajský súd právoplatne rozhodol, že zrušil pokutu, ktorú Ministerstvo financií dalo Najvyššiemu súdu a Krajský súd dokonca konštatoval, že Ministerstvo financií nikdy nemalo právo vykonať žiadnu kontrolu na Najvyššom súde SR. Tu sa ukazuje, kde je zodpovednosť pani Žitňanskej a pána Mikloša."