Prezident Kiska a migracná kríza

O 5 minút 12, Martin Strižinec

Prvá cast nedelnej relácie 0 5 minút 12 bola venovaná rozhovoru s Andrejom Kiskom. Prezident sa vyjadroval k súcasnej migracnej kríze a hlavne k reakcii Slovenska na nu. Použil pritom pomerne malé množstvo faktických informácií. Celkovo apeloval na morálne princípy a ludskost Slovákov, na základe ktorých by sme mali prejavit väcšiu solidaritu krajinám, ktoré zažívajú nápor utecencov.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Mal som prednedávnom v paláci možnosť stretnúť ľudí, azylantov z Afganistanu, z Iraku, zo Somálska, ktorí už u nás žijú, v našej krajine dlhú dobu. Mnohí sú vysokoškolsky vzdelaní.

Andrej Kiska 17. septembra 2015 prijal utečencov z Afganistanu, Iraku a Somálska. Skutočne išlo o vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí na Slovensku žijú už dlhšiu dobu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 
A. Kiska prijal Afganca, ktorý na Slovensko prišiel pred 17 rokom, z rodnej krajiny utekal pred hrôzami Talibanu. V našej krajine vyštudoval žurnalistiku a uskutočňoval v Afganistane rozvojové projekty. Prezident prijal aj Iračana Ameera Mayyahia, ktorý na Slovensku žije od roku 2006, vyštudoval na univerzite a momentálne rozbieha svoje vlastné podnikanie. A. Kiska sa stretol aj so Somálkou Naimou Abdiovou, ktorá pracuje ako tlmočníčka z/do arabského jazyka pre migračný úrad, takisto vyštudovala na vysokej škole. 

..fungovanie Vyšehradskej štvorky nie je založené na tom, že v každom jednom bode musíme dosiahnuť absolútny spoločný súhlas.

Podľa názoru viacerých analytikov i politikov je hlavnou úlohou Vyšehradskej skupiny sústredenie sa na také záležitosti, kde skutočne existuje konsenzus medzi členskými štátmi. Na oblasti, kde majú krajiny rozdielny názor, sa Vyšehradská spolupráca nesústredí, nie je nutné, aby sa členské štáty v týchto otázkach zhodli na spoločnom postoji. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Vyšehradská štvorka funguje skôr na hladaní spoločných tém, pri rokovaniach sa nesústredí na témy, na ktoré majú krajiny odlišný názor, potvrdzuje aj český štátny tajomník pre európske záležitosti v článku pre EurActiv.
Už v minulosti bolo viackrát spochybňované ďalšie fungovanie V4 kvôli rozdielnym názorom na určité otázky, no V4 stále funguje aj napriek týmto pochybnostiam, píše Denník N. Ako píše riaditeľ českej Asociácie pre medzinárodné otázky: "Není však úkolem Visegrádu unifikovat cíle, ale sbližovat strategie, jsou-li zájmy společné či podobné. " Tento výrok potvrdzuje aj bývalý slovenský veľvyslanec a politický riaditeľ MZVaEZ: "Naďalej však platí základný princíp, že V4 spolupracuje a prezentuje spoločné postoje len tam, kde existuje spoločný záujem."

Oficiálne deklarácie Vyšehradskej skupiny neuvádzajú priamo podobné princípy, no napríklad Vyšehradská deklarácia premiérov z roku 2004 o hovorí o otvorenom a flexibilnom charaktere spolupráce a zameraní na konkrétne projekty: 
"The cooperation of the Visegrad Group countries will continue to focus on regional activities and initiatives aimed at strengthening the identity of the Central European region. In this context, their cooperation will be based on concrete projects and will maintain its flexible and open character."

Deklarácia z roku 1991 zase hovorí o spolupráci so súhlasom s určitými hodnotami, teda spolupráca nemá byť založená len na záujmoch. Medzi takéto hodnoty patrí podľa tejto deklarácie napríklad tolerancia a rešpekt ľudských práv a menšín, parlamentná demokracia či aj pôvodný primárny cieľ Vyšehradskej skupiny- zapojenie do európskeho politického, hospodárskeho, bezpečnostného a právneho systému.

..budúci týždeň bude zasadnutie prezidentov Vyšehradskej štvorky, ktoré bude na Balatone, kde sa chceme tejto téme (utečeneckej kríze a kvótam, pozn.) veľmi hlboko venovať… tak ako aj agendu Nord Stream dvojky.

Zasadnutie prezidentov Vyšehradskej štvorky sa bude konať budúci týždeň, a medzi hlavné témy patrí utečenecká kríza a rozšírenie kapacity plynovodu Nord Stream. Výrok Andreja Kisku hodnotíme ako pravdivý.

Stretnutie prezidentov krajín Vyšehradskej štvorky sa odohrá v dňoch 8. a 9. októbra 2015 na Balatone. O zaradení témy plynovodu Nord Stream na program stretnutia sa rozprával Kiska už s poľským prezidentom na nedávnom stretnutí: "Prezidenti hovorili o vzájomných vzťahoch oboch krajín aj o medzinárodnej politike, vrátane utečeneckej krízy a projektu Nord Stream 2. „Hlavne z pohľadu Nord Streamu-2 sú si naše názory veľmi blízke. Musíme túto tému spoločne otvárať, aj na blížiacom sa samite V4 v Maďarsku, ako závažný problém nášho regiónu.“ Témou stretnutia má byť aj utečenecká kríza a kvóty, tiež téma obrany hraníc, o čom informoval vedúci štábu maďarského premiéra.

Tak aj postoj Poľska (v otázke zavedenia kvót na utečencov, pozn.) ukázal to, že našťastie taký ten rozkol na staré a nové štáty Európskej únie, na nejakú kvázi západnú a východnú Európu tu nie je, že sú hlasy, ktoré hovoria v prospech jednej alternatívy a v prospech druhej.

Pri hlasovaní o zavedení prerozdelenia utečencov na základe kvót sa skutočne ukázalo, že odmietanie kvót nie je typickým pre všetky nové členské štáty. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Rada ministrov rokovala 22. septembra 2015 v Bruseli a väčšinovo prijala rozhodnutie v prospech riešenia migračného problému povinnými kvótami. Rozhodnutie nevzniklo úplným konsenzom, štyri členské krajiny, Maďarsko, Česko, Rumunsko a Slovensko s daným návrhom, resp. so zavedením povinných kvót nesúhlasili. Zástupcovia týchto krajín už dlhodobo vyjadrovali svoj nesúhlas s povinnými kvótami. Svojim postojom odmietajúcim kvóty bolo pred hlasovaním známe aj Poľsko, ktoré dokonca vyhlasovalo, že je ochotné prijať len kresťanských utečencov. Možno teda tvrdiť, že pred hlasovaním bolo odmietanie kvót typické najmä pre krajiny strednej Európy, no pri hlasovaní poľský minister napokon hlasoval za zavedenie kvót na prerozdelenie utečencov.

Nedá sa však tvrdiť, že by pre všetky nové členské štáty bolo typické odmietanie kvót. Ak by sme sa riadili spomínaným hlasovaním Rady ministrov, tak najnovší členský štát, Chorvátsko (ktoré pristúpilo v roku 2013), taktiež Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Cyprus a Slovinsko vyjadrili podporu zavedeniu kvót. Staršie členské štáty boli (až na výnimku v podobe Fínska, ktoré sa zdržalo hlasovania) za zavedenie kvót na prerozdelenie migrantov z Grécka a Talianska.

Bulharsko síce pred hlasovaním nevyjadrilo úplne odmietavý postoj ku kvótam, predpokladalo sa však, že bude hlasovať proti nim, keďže podľa neho by bola potrebná pomoc aj pre Bulharsko samotné, keďže má veľké množstvo utečenov. Nakoniec však hlasovalo za kvóty.

Na základe vyššie uvedených skutočností je pravda, že rozkol nenastal medzi starými a novými členskými štátmi EÚ. Ani delenie na východnú a západnú Európu podľa názoru na kvóty nie je na mieste, keďže štáty ako Chorvátsko, Bulharsko, ale aj Pobaltie sa zaraďujú medzi východné štáty Európy. Nejde v tom prípade preto o celú východnú Európu s odlišným názorom, ale o región strednej Európy, no už s výnimkou Poľska. 
Častejšie než rozdelenie na staré/nové alebo západné/východné členské štáty EÚ sa vo verejnej diskusii objavovala kritika postoja štátov Vyšehradskej štvorky kvôli nedostatku solidarity. Dôvodom kritiky bola najmä spoločná deklarácia hláv štátov V4, v ktorej odmietajú kvóty.

…aká je verejná mienka ľudí, že väčšina sa vyjadrovala v prieskumoch proti prijímaniu utečencov, proti prijímaniu ľudí, ktorí utekajú pred vojnou a násilím..

Na Slovensku sa v júni 2015 uskutočnil telefonický prieskum, v ktorom väčšina respondentov nesúhlasila s prijatím utečencov podľa kvót EÚ. Ďalší podobný prieskum sa uskutočnil v septembri, kedy nadpolovičná väčšina respondentov vyjadrila svoj nesúhlas s prijatím utečencov na Slovensko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Najnovší prieskum verejnej mienky v súvislosti s utečeneckou krízou uskutočnila pre iniciatívu Výzva k ľudskosti agentúra 2muse. 56,2 percenta opýtaných nesúhlasí s prijatím utečencov a s tým, aby sa Slovensko stalo ich novou domovskou krajinou. Len 17,8 percenta opýtaných Slovákov by s prijatím utečencov súhlasilo, zvyšných 26,1 respondentov na otázku nevedelo odpovedať, informuje Denník N.

Agentúra Polis uskutočnila svoj telefonický prieskum na vzorke 1416 ľudí ešte v júni 2015, informuje Pravda. Respondenti sa vyjadrovali, či sú za to, aby aj Slovensko prijalo utečencov (z Blízkeho  východu a Afriky) na základe kvót navrhnutých EÚ.

„Nie“ povedalo 70,1 percenta opýtaných, z nich 33,8 percenta uviedlo „rozhodne nie“ a 36,3 percenta „skôr nie, ako áno“. O výsledkoch prieskumu informoval Ján Baránek. S prijatím utečencov súhlasí 23,5 percenta opýtaných. „Rozhodne áno“ povedalo 4,2 percenta respondentov a „skôr áno, ako nie“ uviedlo 19,3 percenta. Na otázku nevedelo odpovedať 6,4 percenta respondentov." Väčšina respondentov teda nesúhlasí s prijatím utečencov na Slovensku podľa kvót. Navyše podľa prieskumu vníma utečencov ako hrozbu 63,4 percent respondentov.

V dňoch 7. -14. septembra 2015 European Analytical Center vykonalo telefonický prieskum verejnej mienky na otázku „Ste spokojný alebo nespokojný s postojom Európskej únie k riešeniu utečeneckej krízy?“. Prevažná väčšina respondentov sa vyjadrila nespokojne v súvislosti s postojom EÚ k riešeniu utečeneckej krízy. 

Prieskumu sa zúčasnilo 1135 respondentov starších ako 18 rokov. Prieskum ukázal, že 0,6% bolo rozhodne spokojných respondentov, 9,3% bolo skôr spokojných, 47% rozhodne nespokojných, 35,6% skôr nespokojných a 7,4% nevedelo alebo nechcelo odpovedať na otázku. Z toho vyplýva, že viac ako 80% Slovákov je nespokojných so stanoviskom Bruselu k riešeniu utečeneckej krízy, uviedla SITA pre denník Pravda dňa stredu 16. septembra 2015.