Premiér sám v Rádiu Slovensko

Sobotné dialógy, Marta Jančkárová, odkaz na videozáznam

„Ešte raz. Ja som to nikdy nepovedal,” bránil sa Igor Matovič 4. apríla v Sobotných dialógoch. Okrem „vypnutia” ekonomiky musel vysvetľovať aj to, prečo štát stále netestuje toľko, koľko zamýšľal.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Tým, že sme pridali teda dodatočné hygienické opatrenia a sprísnili sme štandard trebárs áno, aj maximálny počet ľudí v obchode, … že sme zaviedli povinné rukavice alebo dezinfekciu rúk pri vstupe, povinné rúška a tieto ostatné opatrenia, sa nám podarilo po prvé oddialiť ten najkritickejší bod na polovičku júla a po druhé, ten počet pľúcnych ventilácií potrebných sme znížili z 2 pol tisíc na tisíc a to už je reálne množstvo, ktoré by sme mali byť schopní zabezpečiť aj na základe tej dnešnej dohody.

Aj sprísnenie opatrení vládou Igora Matoviča prispelo k priaznivejšiemu odhadu dopadu koronavírusu na občanov zo strany analytikov Ministerstva zdravotníctva. Vrchol pandémie očakávajú neskôr, rovnako tak čakajú menej pacientov v najkritickejšom stave. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako ešte pravdivé. 

29. marca 2020 predstavil premiér Igor Matovič hygienické opatrenia pre novootvorené prevádzky. Popri povinnom rúšku sú predajne povinné zabezpečiť dezinfekciu rúk alebo rukavice.

Rovnako musia dozrieť na rozostupy minimálne 2 metre medzi zákazníkmi. Počet nakupujúcich nesmie prekročiť 1 osobu na 25 m2. 

Ak tieto opatrenia prevádzka zabezpečiť nevie alebo ich úmyselne nedodržiava, hrozí jej zatvorenie

Prvý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 17. marca 2020. Igor Matovič preberal vládu 21. marca 2020. 

Pri najprísnejšom scenári model predpovedal, že začiatkom júna by intenzívnu zdravotnú starostlivosť - a teda možno aj pľúcnu ventiláciu - potrebovalo asi 2500 pacientov, v polovici - na vrchole - na až 3300 pacientov. 

V poradí druhý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 29. marca 2020.

Pri nízkej mobilite obyvateľstva, ktorá platila v čase relácie - t.j. 4. apríla 2020 - očakávali vrchol epidémie v polovici júla 2020. 

Pacientov, ktorí by pri tomto scenári potrebovali intenzívnu zdravotnú starostlivosť - a teda možno aj pľúcnu ventiláciu - by bolo 947

IZP v aktualizovanom modeli konštatuje, že zmiernenie dopadu oproti predikcií zo 17.3. 2020 bolo spôsobené zavedením nových prísnejších opatrení a zreálnením podkladov na podmienky Slovenska … Očakávame, že náš zdravotný systém bude kapacitne bez obmedzení fungovať 70 dní od 29.3., ak by sa ponechali pôvodné opatrenia, časová rezerva by bola len približne 40 dní.”

Ministerstvo zdravotníctva podpísalo 4. apríla 2020 zmluvu na dodávku 300 pľúcných ventilácií s firmou Chirana. Pôvodne - na začiatku pandémie - mal štát k dispozícii cca 450 ventilácií použiteľných pre pacientov s koronavírusom.

Dnešný ten stav, ktorý predikujú z Inštitútu zdravotnej politiky hovorí o tom, že my budeme mať podobný počet ochorení niekedy takto za rok.

Analytici Ministerstva zdravotníctva modelovali situáciu s koronavírusom do januára 2021. Nehovoria teda, koľko pacientov s ochorením covid-19 by malo Slovensko v apríli 2021. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako nepravdivé. 

V poradí druhý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 29. marca 2020.

Modelujú v ňom viacero scenárov, ako sa pri rôznej intenzite prijatých opatrení bude šíriť koronavírus v populácii. 

Pri nízkej mobilite obyvateľstva, ktorá platila v čase relácie - t.j. 4. apríla 2020 - očakávali vrchol epidémie v polovici júla 2020. 

Všetky modelované scenáre IZP predpovedali výskyt ochorenia v krajine ešte v roku 2021. Model však pokrýval len obdobie do januára 2021. Neprojektoval situáciu v období okolo apríla 2021 - a teda cca rok po čase, o ktorom hovoril premiér.

Odchádzajúca vláda Roberta Fica zvýšila koncom roku 2019 tzv. bankový odvod z 0,2 % na 0,4 % z hodnoty vybraných pasív bánk. Podľa odhadovaných ziskov bánk za rok 2020 by mal štát vďaka odvodu získať viac ako 280 miliónov eur. 

Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako ešte pravdivé.

Preplatiť tým firmám, ktoré v podstate povinne sú zatvorené, kvôli tomu, že aby sme teda bránili šíreniu vírusu, tak tým preplácame 80 % hrubej mzdy s tým, že teda zamestnanec vzhľadom na to, že je doma predpokladáme, že zamestnávateľ sa s ním dohodne, že dvadsaťpercentné zníženie mzdy a odvody zaplatí zaňho zamestnávateľ. Potom živnostníkom a zamestnancom všetkých ostatných firiem, ktoré utrpeli vlastne pokles tržieb platíme od 180 alebo prispievame na plat od 180 do 540 EUR. … prečo aj na nich sa to nevzťahuje, lebo vlastne toto opatrenie sme nastavili podľa toho, čo nám umožňovala Európska komisia, že maximálna pomoc môže byť 200.000 EUR mesačne pre jednu firmu a 800.000 EUR ročne pre jednu firmu,..  to je príspevok na to, aby tie firmy tých ľudí zo svojich firiem neprepustili, lebo pri všetkých týchto príspevkoch platí, že môže zamestnávateľ čerpať príspevky iba na toho zamestnanca, ktorý nie je vo výpovednej dobe.

Štát pre koronavírus prepláca firmám náklady na zamestnancov, živnostníkom prispieva na plat v závislosti od poklesu tržieb. Cieľom je udržať pracovné miesta. Limity pomoci súvisia s pravidlami Európskej komisie. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé.

29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „Prvá pomoc”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu.

Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. 

Podľa prvého bodu plánu štát preplatí 80 percent platu zamestnanca (čistá mzda, odvody zamestnanca, daň z príjmov zamestnanca) firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté kvôli opatreniam na zamedzenie šírenia nákazy. 

Firmy musia platiť za svojich zamestnancov odvody za zamestnávateľa, no ak im klesli tržby o viac ako 40 percent, môžu si platenie odložiť.

Maximálna výška príspevku na zamestnanca je 1100 eur mesačne, na firmu 200-tisíc eur mesačne. 

Štát okrem iného poskytne príspevky zamestnancom a živnostníkom podľa výšky prepadu ich tržieb resp. tržieb firmy. Pri poklese tržieb o 20 percent bude príspevok vo výške 180 eur, pri poklese o 40 percent to bude 300 eur, pri poklese 60 percent 420 eur, pri poklese o 80 percent 540 eur. 

Využitím štátnej podpory sa firma zaväzuje, že zamestnanca neprepustí minimálne dva mesiace po skončení preplácania štátom.

Európska komisia prijala v súvislosti s koronavírusom dočasný rámec, ktorý členským štátom umožní maximalizovať dopad štátnej pomoci. Jedným z piatich druhov pomoci je aj 800 000 eur ročne cez priame granty, selektívne daňové zvýhodnenia a zálohové platby ohrozeným  firmám.

Na Slovensku sme zrazili to šírenie vírusu na 1,6 alebo 1,65. Že jeden odovzdá 1,65 človeku. V osadách tento koeficient sa ráta R0=20. Tzn., že jeden, ak by tam prišiel nakazený, odovzdá to vzhľadom na ten hygienický nízky štandard ďalším dvadsiatim ľuďom.

Analytici Ministerstva zdravotníctva pracovali v druhom modely šírenia koronavírusu s tzv. indexom nákazlivosti 1,65. Hoci upozorňujú, že toto číslo bude pri marginalizovaných komunitách vyššie, konkrétny údaj nespomenuli. Tvrdenie Igora Matoviča, podľa ktorého je tento údaj pre MRK na hodnote 20, preto hodnotíme ako neoveriteľné.  

V poradí druhý model šírenia sa koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 29. marca 2020.

Priznávajú v ňom, že nevedia presne určiť reprodukčnú silu vírusu. Pracujú však s  priemernou hodnotou šírenia vírusu (R0) „na úrovni 1.65 pri odhadovanom reálnom scenári berúc do úvahy opatrenia ohlásené 27.3.2020.”

Tzv. index nákazlivosti (R0) „reprezentuje priemerný počet ľudí, ktorí sú nakazení jednou infikovanou osobou v infikovateľnej populácii.”

V prvom modeli analytici pracovali s hodnotou R0 na úrovni 4. Po prijatí vládnych opatrení teda táto hodnota klesla. 

IZP označuje marginalizované (rómske) komunity z pohľadu šírenia sa koronavírusu za rizikovejšie. V zverejnenej analýze však hodnotu R0 práve v týchto komunitách nespomína.

Štúdia analyzujúca nekontrolovateľné šírenie vírusu na lodi Diamond Princess odhalda tamojšiu hodnotu indexu nákazlivosti do 14,8.