Premiér Pellegrini v SRO

Sobotné dialógy, Marta Jančkárová

Premiér Peter Pellegrini (SMER-SD) bol 15. decembra hosťom relácie Sobotné dialógy v Slovenskom rozhlase, kde hovoril okrem iného o pozícii Slovenska vo vzťahu k hlavným témam európskeho summitu, zotrvaní Miroslava Lajčáka na poste ministra zahraničných vecí SR ale aj o aktuálnych vnútropolitických témach (platy ústavných činiteľov, nominácie do NBS alebo volebný rok 2019). Z jeho vystúpenia v relácii sme vybrali a overili všetky faktické výroky.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Je to jeden z najúspešnejších ministrov EÚ (Peter Kažimír, pozn.), ocenený dokonca medzinárodne, minulý rok najlepší minister eurozóny. Tento rok opäť ocenenie najlepší minister regiónu.

Minister financií Peter Kažimír skutočne získal spomínané ocenenia. Rešpektovaný britský mesačník The Banker, patriaci pod Financial Times, vyhlásil Petra Kažimíra za "Ministra financií Európy za rok 2018". V tom istom roku bol Kažimír časopisom GlobalMarkets vyhlásený za najlepšieho ministra financií pre strednú a východnú Európu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa magazínu The Banker sa od Kažimírovho nástupu do úradu v roku 2012 slovenská ekonomika postupne zlepšovala, až sa stala jednou z najvýkonnejších v Európe. The Banker vyzdvihol najmä nízky rozpočtový deficit, nadpriemerný hospodársky rast, klesajúcu nezamestnanosť či rastúce hodnoty HDP.

Magazín GlobalMarkets takisto ocenil Kažimírové úspechy dosiahnuté počas pôsobenia v kresle ministra financií, predovšetkým pokrok v konsolidácii verejných financií.

Vlastne dnes akoby to odmrazenie prestalo platiť a to znamená, že poslancovi sa vypočíta výplata tak, ako sa mu vypočítavala v roku 2008 napríklad.

V decembri 2018 Národná rada SR nerokovala o novele zákona o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov. Táto novela každorocne zmrazovala platy poslancov, ministrov ci prezidenta na úrovni roka 2011. V dôsledku toho sa platy ústavných cinitelov v roku 2019 rozmrazia a budú sa vypocítavat tak, ako to bolo pred rokom 2011. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Zdroj: Pravda.sk 

Platové pomery poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sú uvedené v § 2 zákona c. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nasledovne:

(1)    Poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky (dalej len „poslanec“) patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesacnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok znížený podla odseku 2, zaokrúhlený nahor na celé euro (dalej len „plat poslanca“), zacínajúc dnom, zvolenia za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. V závislosti od casu výkonu poslaneckému mandátu patrí po zániku poslaneckého mandátu poslancovi ešte plat pocas dvoch mesiacov, ak vykonával mandát poslanca najmenej pät mesiacov a menej ako pät rokov, alebo troch mesiacov, ak vykonával mandát poslanca aspon pät rokov; toto ustanovenie sa nevztahuje na poslanca, ktorý bol zvolený za poslanca v nasledujúcom volebnom období, a na poslanca, ktorý bezprostredne po zániku mandátu zacal vykonávat inú funkciu ústavného cinitela Slovenskej republiky podla § 1 alebo ktorý bol zvolený do Európskeho parlamentu, alebo zacal vykonávat funkciu podla osobitného predpisu. Ak poslanec vykonával mandát ako náhradník, patrí mu nárok podla druhej vety len raz pocas toho istého volebného obdobia.

Zákonom c. 500/2010 Z. z. úcinným od 1. januára 2011 sa novelizoval zákon o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov. K § 2 sa vložil ods. 2:

(2) Zníženie podla odseku 1 sa rovná

a)         0,15 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesacnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, ak podiel schodku rozpoctu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypocítava,1a) je rovný alebo vyšší ako 0,07,

b)         0,1 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesacnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, ak podiel schodku rozpoctu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, je rovný alebo vyšší ako 0,05 a nižší ako 0,07,

c)         0,05 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesacnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, ak podiel schodku rozpoctu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, je rovný alebo vyšší ako 0,03 a nižší ako 0,05.

V roku 2018 na októbrovej schôdzi navrhlo zmrazenie platov opozicné hnutie OLaNO. Poslanci uviedli, že hlavným úcelom návrhu zákona je snaha predíst výraznému zvýšeniu platov niektorých ústavných a iných verejných cinitelov, predovšetkým politikov, v celkovej výške približne tri milióny eur, formou ich 'zmrazenia'." Žiadna z vládnych strán však návrh nepodporila a proti hlasovala aj opozicná SaS. 

Novelu zákona pre rok 2017 napadol generálny prokurátor Jaromír Cižnár s tým, že dané úsporné opatrenia sa prijímajú v case ekonomickej krízy a podobná právna úprava je zásahom do ústavne garantovaného princípu právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky mu dal za pravdu a zmrazenie platov oznacil za neústavné. 

Máme rekordnú najnižšiu nezamestnanosť, firmy už nevedia nájsť pracovníkov, máme 5,30% nezamestnaných a najväčší rekord zamestnaných ľudí v histórii našej krajiny. Budúci rok budeme hospodáriť prvýkrát s nulou (…) opäť znižujeme dlh, ktorý už klesne pod 49%.

Slovensko v súčasnosti registruje najnižšiu mieru nezamestnanosti (5,2 %) od svojho vzniku. Rovnako je pravdivý aj údaj o rekorde v zamestnanosti, ktorá aktuálne dosahuje 67,1 %. Štátny rozpočet pre rok 2019, ktorý schválila NR SR, počíta s nulovým deficitom. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že v roku 2019 klesne verejný dlh na 47,3 %. Časť výroku, že firmy nevedia nájsť pracovníkov, sa týka hlavne priemyselných odvetí. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Miera nezamestnanosti je na rekordne najnižšej úrovni. V októbri sa pohybovala na úrovni 5,2 %.  Celkový vývoj miery nezamestnanosti nájdeme tu.



Takisto je pravdivý výrok o rekordnej zamestnanosti, ktorá sa pohybuje na úrovni 67,1 %. Celkový vývoj miery zamestnanosti nájdeme tu.


Ku dňu 19. decembra 2018 úrady práce, sociálnych vecí a rodiny evidovali 76 473 voľných pracovných miest. Nedostatok pracovnej sily registrujú firmy vo viacerých odvetviach. Zoznam zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 % zverejňuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na svojej webovej stránke.

Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov Andrej Lasz uviedol, že "situácia na pracovnom trhu je dnes taká, že 37,6 % firiem odmieta zákazky z dôvodu nedostatku pracovnej sily." Pomôcť by mala novela zákona o službách zamestnanosti, ktorej návrh vláda schválila v novembri 2018. Rovnako bol schválený návrh, aby sa parlament novelou zákona zaoberal v skrátenom legislatívnom konaní. Novela, ktorá by zaviedla povinnosť nahlasovať voľné pracovné miesta na úrady práce a uľahčila vstup štátnych príslušníkov tretích krajín na trh práce, by tak mohla byť platná už od januára 2019.
 
5. decembra 2018 schválila NR SR vyrovnaný štátny rozpočet na rok 2019. Deficit Slovenska tak bude nulový. Pôvodný návrh rozpočtu predpokladal deficit verejných financií úrovni 0,10 % HDP avšak prijatím pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil finančný výbor sa však rozpočet upravil tak, aby sa vyrovnané hospodárenie dosiahlo už v roku 2019 a nie v roku 2020, ako premiér pôvodne sľuboval. Tento vyronaný štátny rozpočet sa vyskytne v histórii Slovenska po prvýkrát.

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa hrubý verejný dlh dostane pod 49 % v roku 2019 - na 47,30 %. Momentálne sa nachádza na úrovni 49.8 %, teda bude v nasledujúcom roku znížený.




Tie dokumenty (bezpečnostná a obranná stratégia, pozn.) boli schválené vládou, to je pravda, ale na základe dohody koaličných partnerov ďalej nepostúpili, respektíve neboli postúpené do Národnej rady.

Rok po schválení vládou predložili opoziční poslanci Národnej rade na prerokovanie Návrh bezpečnostnej stratégie a Návrh obrannej stratégie. Oba návrhy sa dostali do programu 38. schôdze parlamentu, no v úvode boli na základe hlasovania vyradené. Naďalej tak ostávajú platné strategické dokumenty z roku 2005. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Aktualizácia Bezpečnostnej a Obrannej stratégie bola vládou schválená 13. septembra 2016. V kompetencii Ministerstva zahraničných vecí bola po sérii medzirezortných, rovnako aj akademických a odborných diskusií, v priebehu roka vypracovaná a v septembri 2017 predložená na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Vláda aktualizovanie Bezpečnostnej stratégie odobrila, následne aj tri nové strategické dokumenty Ministerstva obrany - Obrannú a Vojenskú stratégiu a Dlhodobý plán rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj Ozbrojených síl s výhľadom do roku 2030. 

Po schválení vládou mali byť strategické dokumenty prerokované a schválené aj Národnou radou, malo sa tak udiať do konca roka 2017. Na rokovanie ich však predložili opoziční poslanci v novembri 2018. To však napadol poslanec za SNS a člen branno-bezpečnostného výboru, Anton Hrnko, ktorý tvrdil, že dokumenty musí podľa zákona do pléna predložiť vláda. Dokumenty kritizuje aj predseda parlamentu Andrej Danko a to najmä kvôli tomu, že explicitne zmieňujú Rusko ako hrozbu pre bezpečnosť Slovenska. 

Návrh o stiahnutí dokumentov z rokovania napokon branno-bezpečnostným výborom neprešiel a dostal sa do programu 38. schôdze parlamentu 27. novembra 2018. V úvode schôdze však poslanci odhlasovali vypustenie rokovaní o návrhoch Bezpečnostnej a Obrannej stratégie.

… ten kontrakt (na nákup stíhačiek, pozn.) bol podpísaný a schválený aj americkým kongresom a vládou Spojených štátov amerických. Pri tom slávnostnom podpise tento týždeň bol prítomný aj námestník ministra zahraničných vecí Spojených štátov amerických.

Kontrakt na nákup stíhacích lietadiel a leteckej výzbroje bol schválený kongresom aj vládou (ministerstvom zahraničných vecí) Spojených štátov amerických v apríli 2018 ešte predtým, než Ministerstvo obrany SR vybralo konečnú ponuku. V októbri 2018 navyše kongres USA schválil pre Slovensko aj 50-miliónový grant na nákup vojenskej techniky. Pri podpise zmluvy 12. decembra 2018 bol aj námestník ministra zahraničných vecí Spojených štátov amerických, ktorý sa okrem iného stretol aj s ministrom Miroslavom Lajčákom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.