Premiér Heger v Slovenskom rozhlase

, Marta Jančkárová, odkaz na videozáznam

„My sme urobili všetko, čo sme vedeli,” povedal 23. októbra o očkovaní predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO). V Sobotných dialógoch hovoril o vývoji pandémie, pomoci pondikateľom aj stúpajucich cenách energie.

——-

Factcheck relácie bol podporený z programu ACF – Slovakia v rámci projektu „S Demagógom proti demagógii medzi mládežou“, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti  Bratislava a Karpatskou nadáciou“. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…máme (Slovensko) regulovanú cenu pre domácnosti. Nemá to veľa krajín

Ceny energií pre domácnosti na Slovensku reguluje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). V iných krajinách EÚ to však takto nefunguje. Napríklad v Španielsku až tretina domácností platí za elektrinu podľa súčasnej situácie na trhoch. 

V EÚ je celkovo osem štátov, vrátane Slovenska, ktoré regulujú ceny elektriny pre domácnosti nad úrovňou 50%. Jedenásť európskych krajín tak robí s plynom (s.23). Vo zvyšných členských štátoch je miera regulácie výrazne nižšia alebo sú miestne trhy s energiami úplne deregulované. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivé. 

Sú krajiny, ktorú skončil s covidom vďaka tomu, že majú dostatok občanov, ktorí sú chránení a nekončia im v nemocniciach.

Krajiny, ktoré dosiahli dostatočnú zaočkovanosť, rušili alebo výrazne redukovali obmedzenia súvisiace s pandémiou koronavírusu. Patria medzi ne napríklad Dánsko, Austrália, Veľká Británia alebo Portugalsko. 

Aj v týchto krajinách však počet nových prípadov napriek zaočkovanosti rástol či rastie, znižuje sa však počet ľudí s ťažkým priebehom a teda úmrtiami.  

V Portugalsku však napríklad ani 85 percentná zaočkovanosť populácie a takmer 100 percentná zaočkovanosť dospelých nestačila na to, aby sa vírus prestal šíriť. 

Novoanglický inštitút komplexných systémov uvádza prehľad krajín, ktoré nateraz vyhrali boj s koronavírusom. Radí medzi ne Andorru, Bhután, Taiwan alebo San Marino. 

S ohľadom na tento rebríček hodnotíme tvrdenie Eduarda Hegera ako ešte pravdivé.

Čo je problém súdnictva, jednak je to nedôvera, ale prečo, pretože rozhodnutia sú pomalé a sú nekvalitné a ešte k tomu zle vysvetlené

Slovensko je podľa tohtoročného Eurobarometra na predposlednom mieste krajín EÚ v dôvere občanov v nezávislosť justície. 88 percent občanov považuje súdy za skorumpované a necelých 30 percent za nezávislé. 

Dĺžka súdnych konaní po právoplatné rozhodnutie je pomalá predovšetkým v obchodných a civilných veciach. Podľa európskeho porovnania patria slovenské súdy v rýchlosti rozhodovania do prvej polovice najefektívnejších. 

Podľa prieskumu ministerstva spravodlivosti z leta 2021 si 72 percent občanov myslí, že súdne rozhodnutia sú nekvalitné a nedostatočne vysvetlené. 

Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako ešte pravdivé.

Napríklad viete o tom, dnes máme, myslím, že 28 000 akútnych lôžok a pred covidom sme využívali iba 60 %, 40 % akútnych lôžok nebolo vôbec že využívaných, ale platíme ich.

Na Slovensku je v  roku 2021 k dispozícií 27 000 akútnych lôžok

Podľa informácií zverejnených v Záverečnej správe revízie výdavkov na zdravotníctvo z roku 2016 sa na Slovensku v čase analýzy priemerne využívalo  68,9 percent lôžok akútnej starostlivosti. V krajinách OECD  je priemerná obsadenosť 76,4 percent (str.31). 

Napriek tomu, že zvyšok lôžok nebol efektívne využitý, platby za tieto lôžka boli uhrádzané.  Podľa expertných odhadov Ministerstva zdravotníctva ročné predstavujú náklady - a teda i možné ročné úspory - na jedno lôžko sumu 1750 eur. 

Slovensko zároveň disponuje väčším počtom lôžok na pacientov ako je priemer krajín OECD.

 Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme s ohľadom na priznanú pochybnosť (myslím”) ako ešte pravdivé.

Na druhej strane my dnes vieme, že mnohí pacienti chodia za zdravotnou starostlivosťou mimo svojho okresu lebo vedia, že tam je lepšia.

Eduard Heger zverejnil na svojej facebookovej fanpage status s obrázkom, na ktorom sa píše: Každý tretí občan cestuje za zdravotnou starostlivosťou mimo svoj okres.” V statuse sa odvoláva na údaje Ministerstva zdravotníctva. 

Ministerstvo pri presadzovaní reformy nemocničnej siete argumentuje aj prieskumom verejnej mienky, ktorý pre Sekciu plánu obnovy realizovali agentúry 2MUSE, Seesame a MNForce. 

Z prieskumu podľa rezortu vyplýva, že „väčšina opýtaných nie je spokojná s úrovňou starostlivosti, ktorú im poskytuje nemocnica v mieste ich bydliska alebo blízkom okolí”.

Združenie miest a obcí Slovenska realizovalo vlastný prieskum, v ktorom zisťovali dostupnosť zdravotnej starostlivosti v regiónoch. 

31,8 percent samospráv v prieskume uvádza, že ich obyvatelia priamo v obci nemajú prístup k primárnej lekárskej starostlivosti. 

Demagóg.SK pozná prípady viacerých pacientov, ktorí cestovali za poskytovaním zdravotnej starostlivosti mimo miesta svojho bydliska, pretože inde dostali lepšiu službu. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako pravdivé.