Predvolebná debata SRo – Figel (KDH), Matovic (OLaNO-NOVA), Žitnanská (MOST-HÍD)

Iné, Branislav Dobšinský, odkaz na videozáznam

V dalšej diskusii odvysielanej rádiom Slovensko sa stretli Lucia Žitnanská za Most-Híd, Ján Figel za KDH a Igor Matovic za OLaNO-NOVA. Žiaden z politikov sa nevyhol faktickej chybe.

Sluby sa majú plnit. Aj tie politické! Chcete aby sme dbali na plnenie slubov budúcej vlády? 


Podporte náš projekt na www.hithit.com/slubysamajuplnit

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

(…) nešpecifikované výdaje v rámci zdravotníctva, jedna tretina zo všetkých, čo idú do zdravotníctva vlastne nevieme, kam tečú…

Je pravda, že podľa dát Eurostat o výdavkoch na zdravotníctvo je až jedna tretina výdavkov zaradená do nešpecifikovaných výdavkov. Zaradenie do tejto kategórie však môže byť skôr spôsobné metodikou Eurostat, než málo podrobnými dátami o tom, kam konkrétne tieto zdroje smerujú. Inými slovami, dáta v Eurostate sú v kategórii nezaradené, čo nevyhnutne neznamená, že slovenské dáta nedovoľujú zistiť, kam tieto zdroje "tečú". Vzhľadom na to, že nevieme, či zaradenie do nešpecifikovaných výdavkov je spôsobené len metodikou Eurostat alebo skutočne aj slovenské dáta sú nedostatočne špecifické(tie nie sú dostupné), výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Z toho 2,4 % HDP Eurostat zaradil medzi nešpecifikované (Health n.e.c). Ide o 32 %, teda jednu tretinu.
Žitňanská však hovorí, že nevieme, kam tieto zdroje vlastne tečú. To však nemusí byť celkom tak, keďže sa mohlo jednoducho stať, že Eurostat len podľa metodiky nevedel zaradiť slovenské dáta. Inými slovami, dáta, ktoré Eurostat preberá zo Slovenska, nevedel zaradiť do svojej metodiky.
Eurostat (pdf. s., 174) uvádza v popise parametra 7.6, teda nešpecifikovaných výdavkoch všetko, čo zapadá do tejto kategórie:
"07.6 (health n.e.c.)
Administration, operation or support of activities such as formulation, administration, coordination and monitoring of overall health policies, plans, programs and budgets; preparation and enforcement of legislation and standards for the provision of health services, including the licensing of medical establishments and medical and paramedical personnel; production and dissemination of general information, technical documentation and statistics on health. Includes: health affairs and services that cannot be assigned to (07.1), (07.2), (07.3), (07.4) or (07.5)."

Je vysoko pravdepodobné, že slovenské dáta sú presnejšie rozčlenené na oblasti spomenuté vyššie v popise nešpecifikovaných výdavkoch, no Eurostat ich podľa svojej metodiky podrobne nečlení.

Ďakujeme za odbornú konzultáciu Tomášovi Szalayovi z HPI.

Vláda už bola v parlamente v menšinovom postavení, fungovala na báze lietajúcich hlasov (v čase pádu vlády v roku 2006, pozn.)

Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko vláda v roku 2006 ešte pred odchodom KDH z vlády do opozície vo februári stratila záruku jednoduchej väčšiny. Zatiaľ čo po voľbách koaličné strany mali spolu 78 poslancov, začiatkom roka 2006 to už podľa obsadenia poslaneckých klubov v rozmedzí 68-71. To pri plnom obsadení NR SR nestačí na jednoduchú väčšinu, ktorá je v tomto prípade 76 poslancov.

V tomto výroku sa hovorí o vláde v období 2002 - 2006. Táto vláda nastúpila 16.10 2002 a trvala do 4.7.2006. Premiérom bol Mikuláš Dzurinda a koalíciu tvorili strany SDKÚ - DS, ANO, KDH a SMK.

Koalícia mala po vytvorení vlády 78 kresiel, čo aj pri plnej účasti poslancov NR SR stačilo na jednoduchú väčšinu. Zo všetkých koaličných klubov však poslanci odchádzali, čím vláda stratila svoju záruku jednoduchej väčšiny. Na konci volebného obdobia ešte pred odchodom KDH poslancov v koaličných kluboch bolo spolu už len 71, v určitom období to dokonca bolo len 68

Po voľbách mal poslanecký klub SDKÚ - DS 28 členov. V roku 2006 bolo 24 poslancov v poslaneckom klube. Poslanci odchádzali z klubu počas všetkých štyroch rokov nie len po odchode KDH z vlády.

Po voľbách mal poslanecký klub KDH 20 členov. V roku 2006 bolo v poslaneckom klube 18 členov. Poslanci taktiež z klubu odchádzali a prichádzali noví členovia. Dvaja členovia odišli z klubu v roku 2004. 

Po voľbách mal poslanecký klub SMK 15 členov. V roku 2006 v poslaneckom klube ostalo 20 členov. Poslanci z klubu odchádzali a zároveň prichádzali počas celého volebného obdobia. V roku 2004 odišli z klubu traja poslanci. 

Po voľbách mal poslanecký klub ANO 15 členov. V roku 2006 ostalo len 9 členov.
 
V roku 2003 taktiež vznikol klub nezávislých poslancov.

Členovia jednotlivých klubov sa tiež presúvali v rámci klubov. Napríklad Jozef Banáš bol členom klubu ANO a v roku 2004 sa stal členom klubu SDKÚ či Anton Danko, ktorý bol členom klubu ANO a neskôr sa stal nezávislým. Celkovo však počet poslancov koalície klesal.
Vo februári 2006 KDH ohlásilo odchod z koalície a presun do opozície. Dôvodom odchodu bolo nepodpísanie zmluvy s Vatikánom o výhrade vo svedomí. 7. februára 2006 vtedajší predseda KDH Pavol Hrušovský odstúpil z funkcie predsedu NR SR. 8. februára 2006 KDH ohlásila svoj odchod z vlády a prešla do opozície. Predstavitelia vtedajších politických strán sa dohodli na vypísaní predčasných parlamentných volieb.

Slovensko liberalizovalo prostredie pre poštové služby.

Zákon o poštových službách z roku 2011 liberalizoval poštový trh - zásielky do 50 gramov a úradné zásielky môžu od 1.1.2012 okrem štátnej Slovenskej pošty, a.s. doručovať všetky registrované poštové firmy. Napriek sťažnostiam Slovenskej pošty Všeobecný súd ako súčasť Súdneho dvora EÚ so sídlom v Luxemburgu 25. marca 2015 potvrdil rozhodnutie
Európskej komisie (EK), ktoré zakazuje Slovensku udeliť Slovenskej pošte
výlučné právo poskytovať "hybridné poštové služby". Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Denník Pravda uvádza, že "na základe zákona vznikne kompenzačný fond, do ktorého majú firmy (poskytovatelia poštových služieb, pozn.) prispievať zo svojich tržieb. Z týchto peňazí by sa malo financovať poskytovanie univerzálnej poštovej služby, ktorú zabezpečuje Slovenská pošta." Za návrh zákona hlasovali 14. septembra 2011 koaliční poslanci strán SDKÚ-DS, KDH, Most, SaS, Andrej Ďurkovský a Igor Matovič.

O zákone je možné sa dočítať aj tu.

Reakciou na liberalizovaný trh boli prechody niektorých významných právnických osôb, najmä bánk, k iným poskytovateľom. To viedlo k prehĺbeniu straty Slovenskej pošty.

V súčasnej dobe má Slovenská pošta monopol na predaj kolkov, a to aj v elektronickej podobe

…o pánovi Kravcovi (…) on možno ako jediný z tej plejády (ľudí, ktorí bol v tej dobe odvolávaní, pozn.) …zareagoval na moju výzvu, aby túto odmenu vrátil (takzvané zlaté padáky, pozn.). On to rozdal.

Bývalý riaditeľ ZSSK Kravec svoje odstupné nevrátil štátu, ale rozdal ho na dobročinné účely, ako uvádza Figeľ. Taktiež sa nám nepodarilo nájsť informáciu o tom, že by podobne konal niektorý iný predstaviteľ, ktorého sa výrok týka. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Kauza "zlaté padáky" sa týkala prehnane vysokých súm, ktoré mali zinkasovať bývalí štátni úradníci na odstupnom po páde vlády Ivety Radičovej. Vysoké odstupné dostali nominanti KDH, zastávajúci pozície v štátnych podnikoch ako Železničná spoločnosť Slovensko, Slovenská pošta alebo ZSSK Cargo.

Denník Pravda
ohľadom tejto kauzy informoval v roku 2012. Pavel Kravec bol riaditeľom Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK),
Pavol Tarcala zasa členom jej predstavenstva. Kravec dostal odmenu takmer 178 tisíc Eur. Tarcala si odniesol vyše 114-tisíc eur. Vysoké odmeny dostali
aj ďalší nominanti KDH, ktorí však neboli členmi strany. Odvolaná šéfka
Slovenskej pošty Marcela Hrdá mala dostať odmeny takmer 178-tisíc eur, aj keď nakoniec obdržala odstupné vo výške 6 900 eur.
Exšéf Carga Pavol Ďuriník má dostať 96-tisíc eur. Podpredseda
predstavenstva ZSSK Jaroslav Paulický zinkasoval 135-tisíc eur. Štát mal prísť pri výmene nominantov minulej vlády na odstupnom či odmenách spolu o viac ako tri milióny eur. S veľkým počtom menších padákov spolu v sume tiež okolo
1,5 milióna eur však svoje funkcie v podnikoch opúšťajú aj desiatky
ľudí blízkych SDKÚ, SaS či Mostu. Tí pôsobili v podnikoch pod rezortmi
financií, hospodárstva, pôdohospodárstva či životného prostredia.

V ďalšom článku denník Pravda oznámil, že "nominanti za KDH vo veľkých štátnych podnikoch Pavel Kravec a Pavol
Tarcala vrátia "zlaté padáky", ktoré dostali po odchode zo svojich
funkcií. Obaja sa naviac vzdali členstva v strane kresťanských
demokratov, aby ju vraj nepoškodzovali."

Kravec ale svoje odstupné nevrátil štátu, ale rozdal ho na dobročinné účely, a to medzi viac ako štyri desiatky príjemcov. Najvyššiu sumu, takmer 65-­tisíc eur daroval Kravec farnosti Trnavá
Hora. Má poslúžiť na záchranu Kostola svätého Jána Nepomuckého, ktorý je
národnou kultúrnou pamiatkou.

Neexistujú žiadne zdroje, ktoré by potvrdzovali, že ostatní bývalí štátni zamestnanci spojení s kauzou zlaté padáky vrátili svoje odstupné.

Dôvera…vyviezla bez akéhokoľvek zdanenia na Cyprus 450 miliónov eur z nášho zdravotníctva…

Zdravotná poisťovňa Dôvera vytvorila pri zlúčení s poisťovňou Apollo v roku 2009 účtovnými operáciami vankúš vo výške 413 mil. eur, ktoré vedú v účtovníctve ako záväzok voči akcionárom. Túto sumu si majitelia Dôvery (finančná skupina Penta a cyperská firma Prefto Holding Limited) môžu vyplatiť bez zdanenia, dovoľuje im to zákon. Minimálne polovička tejto sumy putovala na Cyprus firme Prefto. Vyplatenie tohto zisku financovala Dôvera 123 miliónmi z poistného a 267 miliónmi z bankového úveru. Na Cyprus teda smerovalo len niečo vyše 200 miliónov, čo sa značne odlišuje od Matovičovho údaju o 450 miliónoch. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Zdravotná poisťovňa Dôvera v roku 2009 pri zlúčení s konkurenčnou poisťovňou Apollo použila účtovnú operáciu, pri ktorej pred predajom bol znalecký posudok o 470 miliónov nižší ako bola znalcom ocenená hodnota poisťovne po predaji z dôvodu ohodnotenia poistného kmeňa. Z tejto sumy spojená poisťovňa Dôvera zobrala 413 miliónov
a v účtovníctve ich začala viesť ako záväzok voči akcionárom. Z týchto 413 miliónov majitelia Dôvery neplatia dane, dovoľuje im to zákon. Tieto peniaze si finančná skupina Penta a cyperská firma Prefto Holding Limited, ktorí sú majiteľmi pojisťovne Dôvera, postupne vyplácajú, keďže v roku 2014 bol záväzok voči akcionárom už len 35 miliónov eur. Takmer 200 miliónov tak odišlo na Cyprus firme Prefto. Na vyplatenie týchto peňazí išlo v rokoch 2009 až 2013 podľa Inštitútu finančnej politiky 123 miliónov z poistného, teda povinných odvodov a 267 miliónov išlo z čerpania bankového úveru a zadĺženia poisťovne.

Z denníka N:

„Urobili to tak, že pred spojením bol znalecký posudok o 470 miliónov eur nižší ako suma, ktorou spojenú poisťovňu ocenil znalec po spojení. Nešlo o to, že by spojená poisťovňa mala o toľko viac hotovosti či majetku, hodnota narástla na papieri. Z tejto sumy spojená poisťovňa Dôvera zobrala niečo vyše 400 miliónov a v účtovníctve to začali viesť ako záväzok voči akcionárom. Z tejto sumy majitelia Dôvery neplatia dane, dovoľuje im to zákon."