Predvolebná debata SRo – Berényi (SMK), Galko (SaS), Kollár (Sme rodina)

Iné, Branislav Dobšinský, odkaz na videozáznam

Tentokrát sme pre vás overili predvolebnú debatu, ktorú odvysielalo Rádio Slovensko (RTVS). V nej debatovali predseda SMK József Berényi, podpredseda strany SaS Lubomír Galko a predseda strany SME RODINA Boris Kollár. Najviac výrokov povedal Kollár, pricom chyboval dvakrát, najviac spomedzi diskutujúcich. Hovoril najmä o ekonomických otázkach, no nezabudol sa venovat ani uteceneckej kríze. Berényi chyboval jedenkrát a vo svojom výstupe sa sústredil najmä na problematiku menšín, ci už na Slovensku alebo vo svete. Galko vo svojich výrokoch predovšetkým vyzdvihoval stranu SaS. Taktiež sa venoval participácii Slovenska v rámci NATO, pricom sa raz pomýlil.

Sluby sa majú plnit. Aj tie politické! Chcete aby sme dbali na plnenie slubov budúcej vlády? 


Podporte náš projekt na www.hithit.com/slubysamajuplnit

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

(…) už sa od tejto myšlienky (politiky otvorených dverí pre utečencov, pozn.) oddialili aj Nóri aj Švédi, aj Francúzi aj Rakušania (…)

K sprísneniu pravidiel azylového procesu ci hranicných kontrol skutocne došlo v Nórsku, Švédsku aj Rakúsku. Francúzsko tiež nedávno kritizovalo vraj príliš liberálnu uteceneckú politiku nemeckej kancelárky a francúzsky premiér vyhlásil, že jeho krajina už nie je schopná vziat viac utecencov. Hoci tieto politické vyhlásenia neindikujú pripravenost nesplnit záväzky, ktoré týmto krajinám vyplývajú z medzinárodného uteceneckého práva, ide o posolstvá, ktoré je možné interpretovat ako signál istého uzavierania predmetných krajín. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Nórsko, cielová krajina velkého množstva utecencov, postupne sprísnilo pravidlá svojho azylového procesu, vyprodukovalo reklamy, ktoré mali potenciálnych utecencov odradit od príchodu do škandinávskych krajín, vrátilo vela utecencov spät do Švédska (poslednej krajiny schengenského priestoru, z ktorej prišli) a Ruska, odkial vstúpili do krajiny.
Zmenu uteceneckej politiky Švédska opisuje BBC: "Some 163,000 migrants applied for asylum in Sweden in 2015, the highest per capita number in Europe.The numbers have fallen significantly since Sweden imposed tighter border controls this year."

O Rakúsku píše Reuters:
But, relative to its smaller population, Austria has taken a similar number of asylum seekers to Germany (...) Austria had received around 11,000 asylum claims so far in 2016 (...) Austria's coalition government has progressively tightened border restrictions" 
Francúzsky premiér sa vo februári 2016 vyjadril nasledovne: "We won't take any more (refugees)," Valls said. He expressed admiration for Germany's readiness to take on more refugees, but added: "France never said 'come to France'." V roku 2015 Francúzsko obdržalo okolo 80 000 žiadostí o azyl.

Francúzsky premiér tiež varoval, že nemecká liberálna politika v otázke utecencov je neudržatelná. "Germany's liberal refugee policy which ushered in 1.1 million asylum-seekers last year is not sustainable, French Prime Minister Manuel Valls warned Friday, as Chancellor Angela Merkel said a group of EU countries may take more in. "This policy, which is justified temporarily, is unsustainable in the long term," Valls told German regional media group Funke, pointing to the limited capacity not just in Germany, but also across Europe, to receive newcomers."

Predchádzajúce francúzske vyjadrenia (napr. zo septembra 2015) ukazujú, že Francúzsko podporuje systém prerozdelenia utecencov medzi krajiny EÚ, teda princíp solidarity, no prezident Francúzska už dávnejšie upozornoval na to, že jeho krajina je schopná prijat len obmedzený pocet utecencov:

"France is ready to take in 24,000 refugees as part of European Union plans to welcome more than 100,000 in the next two years, French President Francois Hollande said on Monday, dismissing opinion polls showing public opposition to the move. Hollande said he and German leader Angela Merkel wanted the 28-country EU to back a "permanent, mandatory system" under which each country would be obliged to take its fair share of a total of 120,000 migrants.Asked about polls showing 55 percent of French people oppose admitting more refugees or easing asylum procedures to cope with the EU's migration crisis, Hollande said public opinion was fickle but asylum was a constitutional right and a moral duty. (...) The Socialist president said France was ready to take 1,000 refugees immediately from among those flooding into Germany, to show solidarity with its closest European partner. But he stressed his country of 65 million would not be able to absorb migrants on the same scale as Germany because it faced neither the demand from asylum-seekers nor the same demographic and economic situation as Berlin."

Úplne inak v slovenských školách vykladajú niektoré časti histórie z 19-20 storočia (než v maďarských školách v otázkach spoločných dejín, pozn.)

O rozdieloch vo výučbe slovensko-maďarských dejín na slovených školách existuje veľmi málo zdrojov. Medzi ne patrí napríklad portál Madari.sk alebo článok z denníku SME z roku 2008, ktorý hovorí o rozdielnej interpretácii historického kontextu z pohľadu národných perspektív Slovenska a Maďarska. Rozdiely sa ukázali aj pri prípravách spoločnej učebnice dejepisu Slovákov a Maďarov, zostavovanej členmi slovensko-maďarskej komisie. Taktiež A. Simon, predseda Združenia maďarských učiteľov dejepisu, v marci 2015 písal o pretrvávajúcom probléme s učebnicami, ktorý vláda R. Fica neumožnila zmeniť. Ministerstvo školstva daný vzdelávací program z dejepisu pre základné a stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským zhodnotila tak, že nebol vypracovaný „v súlade s platnými predpismi. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Portál Madari.sk, ktorý priniesol rozbor slovenských učebníc dejepisu pre žiakov s vyučovancím jazykom maďarským, uvádza nasledovné rozdiely v slovenskej interpretácii udalostí 19. a 20.storočia. O revolučných rokoch 1848-49 napísali: "Učebnice podávajú stručnú správu o udalostiach revolučného boja za slobodu v rokoch 1848-49. Väčšinou úplne ignorujú aj udalosti spojené s 15. marcom (v Maďarsku je tento deň štátnym sviatkom)."

Alebo: "Keďže slovenské učebnice hovoria o tejto dobe len v kontexte maďarizácie, Maďari sa v ňom môžu objaviť jedine v negatívnom svetle. Čo sa týka vzniku Rakúsko-Uhorskej monarchie, aj v tomto prípade sa nevyzdvihuje rozvoj charakteristický pre Uhorsko v období dualizmu (a v rámci neho aj pre slovenské regióny), ale udalosti sa charakterizujú jedine z národnostného pohľadu."

Ohľadom problematiky Trianonskej zmluvy portál tvrdí, že slovenské učebnice podávajú výklad dejín iba zo slovenského zorného poľa a reprodukuje negatívny obraz Maďarov.

Denník SME v roku 2008 zverejnil článok zaoberajúci sa problematikou rozličnej interpretácie národných dejín na slovenských a maďarských školách. Historik E. Krekovič v ňom spomína mimo iného odlišný výklad niektorých udalostí 19-20. storočia (napríklad revolučné roky 1848-9, rozpad Rakúska-Uhorska).

Predseda Združenia maďarských učiteľov dejepisu v marci 2015 napísal:"Vtedy maďarskí učitelia v spolupráci so slovenskými historikmi napísali osobitné učebnice pre gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré sa tešili veľkej obľube tak medzi študentmi, ako aj medzi učiteľmi. Po príchode koalície Smeru s národniarmi však boli tieto vzdelávacie programy zrušené a distribúcia osobitných maďarských učebníc zastavená."

Ďalej píše: "pre odborníkov, ktorí od roku 2013 v ústrednej predmetovej komisii pre dejepis pri Štátnom pedagogickom ústave boli zodpovední za vypracovanie inovovaných vzdelávacích programov, však argumenty ich maďarských kolegov boli akceptovateľné. A tak paralelne so „slovenským programom“ bol vyhotovený aj osobitný program pre školy s maďarským vyučovacím jazykom. Vzdelávací program na základe tej istej metodiky a tej istej vnútornej štruktúry, len – približne v rozsahu asi 20 percent celého programu – s inou obsahovou náplňou...Viac ako dvojročná práca maďarských a slovenských odborníkov bola v januári tohto roka ukončená. Dovŕšením čoho riaditeľ ŠPÚ, ktorý je náhodou tiež odborníkom na didaktiku dejepisu, takže vie, čo robí, spolu s ostatnými inovovanými vzdelávacími programami aj ten „maďarský“ predložil ministrovi školstva na podpis. O to väčšie bolo prekvapenie, že tento program potrebné odobrenie od pána ministra nedostal" (A. Simon, Denník N).

Napriek sťažnostiam Združenia maďarských dejepisárov, ktorí poslali ministrovi školstva otvorený list, aby vyjadrili svoj nesúhlas s rozhodnutím neschváliť ich program, odpoveď združenie údajne nedostalo. Ministerstvo školstva tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že vzdelávací program z dejepisu pre základné a stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským nebol vypracovaný „v súlade s platnými predpismi“.

To sú doporučenia aj Rady Európy (rodičovský príspevok vo výške minimálnej mzdy, materský príspevok navýšiť na 80% predošlého zárobku matky, pozn.)

Nepodarilo sa nám nájsť takéto odporúčanie Rady Európy, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Rada Európy poskytuje prehľad politík štátov v oblasti rodičovských príspevkov, a taktiež má štúdiu (.pdf) porovnávajúcu politiky jednotlivých štátov aj súkromných spoločností. Materský príspevok vo výške 80 % má podľa tohto zdroja niekoľko štátov, ako Island, Nórsko či Švajčiarsko, avšak len na obdobie niekoľkých mesiacov až roka. Ani v tejto štúdii sa však nenachádza všeobecné odporúčanie v znení, ktoré uvádza Berényi. Taktiež ani v odporúčaniach Rady pre oblasť rodinnej politiky (.pdf) sme nenašli podobnú informáciu.

Keď je tristo základných škôl, z toho 100 s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré sú ohrozené (zatvorením, kvôli nízkemu počtu žiakov, pozn.).

Tímu Demagog.sk sa nepodarilo nájsť oficiálne informácie o počte škôl, ktoré sú v ohrození a mali by sa rušiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Podpredseda strany SMK pre školstvo a kultúru László A. Szabó sa vyjadril, že popri zhruba 100 školách s vyučovacím jazykom maďarským je ohrozených viac ako 600 slovenských škôl.

"K iniciatíve sa pripojilo viac starostov aj zo slovenských obcí, veď popri zhruba 100 školách s vyučovacím jazykom maďarským je ohrozených viac ako 600 slovenských škôl," informoval Szabó.

Predseda SMK Jozef Berényi hovoril, že na južnom Slovensku je ohrozených viac ako 110 škôl s vyučovacím jazykom maďarským.

V roku 2013 zverejnili Hospodárske noviny zoznam 129 škôl, ktorých existencia bola ohrozená minimálnym počtom žiakov v triedach. Aký je z nich počet škôl s vyučovacím jazykom maďarským nie je známe.

Taktiež ani Správa o stave školstva z roku 2013 ani z roku 2012 neobsahovala podobný údaj. 
Je pravdou, že SaS aktívne kritizuje Sociálne balíčky Smeru a je za ich zrušenie. Ďalšou stranou, ktorá by však zrušila Ficove sociálne balíčky, je strana Šanca Evy Babitzovej. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

SaS sa vyjadrila, že sociálne balíčky sú protiústavné a škodlivé. SaS chce aby boli balíčky skôr nahradené rovnou 15 % daňou. Na pôde parlamentu, strana Sloboda a Solidarita, zbierala podpisy, aby boli balíčky posunuté a preskúmané Ústavným súdom.

"Podľa liberálov tak vláda nemôže navrhovať a presadzovať opatrenia, ktoré narušujú hospodársku súťaž. "Vlaky zadarmo práve takýmto opatrením sú," zdôraznil podpredseda SaS Jozef Mihál na tlačovej konferencii v Bratislave. Zavedenie cestovania zadarmo podľa SaS znevýhodňujú tých, ktorí podnikajú napríklad v autobusovej doprave, alebo ľudí, ktorí nebývajú v blízkosti železnice...Zároveň aj takzvané vratky za plyn, ktoré chce premiér Fico zaviesť v druhom sociálnom balíčku, môžu byť podľa SaS protiústavné. Zvýhodňujú totiž podľa liberálov tých ľudí, ktorí kúria plynom, ale znevýhodňujú tých, čo plyn zavedený nemajú."
(TASR)

Existuje však ešte jedna strana, ktorá sa jasne vyjadrila o zrušení balíčkov. O vyjadreniach predsedníčky strany Šanca Evy Babitzovej z augusta 2015 sa píše nasledovné:
"Premiér s veľkou parádou uvádza sociálne balíčky, ktorých súčasťou sú aj matky. Ide o lacný predvolebný ťah zaplatený z peňazí daňových poplatníkov. Vládne balíčky považujeme za nekoncepčné, preto ich treba odmietnuť a po voľbách zrušiť," povedala v utorok novinárom predsedníčka Šance Eva Babitzová." (SITA)

"Sociálne balíčky vlády SR sú nesystémové a nekoncepčné. Tvrdí to mimoparlamentná strana Šanca, ktorá by v prípade účasti v parlamente urobila všetko pre ich zrušenie. Reagovala tým na výzvu premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby opozičné strany povedali, čo by s balíkmi po marcových voľbách urobili." (TASR