Predstavitelia opozície o aktuálnej politickej situácii

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

V nedelu 18. marca boli hostami relácie O 5 minút 12 poslanci NR SR Lubomír Galko (SaS), Boris Kollár (SME RODINA), Marian Kotleba (K-LSNS) a Igor Matovic (OLANO). Išlo o špeciálne vysielanie v súvislosti s aktuálnou politickou krízou, do ktorej boli pozvaní debatovat zástupcovia všetkých parlamentných strán. Do RTVS však žiaden zástupca vládnej koalície neprišiel.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ľudia vyšli na námestí ešte v oveľa väčšom počte (porovnanie prvého a druhého Zhromaždenia Za slušné Slovensko, pozn.)…

Prvého Zhromaždenia s názvom "Za slušné Slovensko" 9. marca 2018 sa v Bratislave zúčastnilo približne 50 tisíc ľudí na základe odhadov viacerých médií. Po celom Slovensku sa zhromaždení pod tým istým názvom zúčastnilo vyše 100 tisíc ľudí. Počas druhého zhromaždenie 16. marca 2018 podľa odhadov vyšlo do Bratislavy 65 000 ľudí. Vo vyše tridsiatich mestách sa konali protestné zhromaždenia po celom Slovensku, podľa dostupných odhadov sa ich zúčastnilo približne 102 tisíc ľudí. Je však nutné dodať, že odhady účastníkov z viacerých miest nie sú dostupné, pre pírpad najväčšieho zhromaždenia v Bratislave však platí, že účasť na druhom zhromaždení Za slušné Slovensko (tretie zhromaždenie celkovo) bola vyššia ako na prvom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 
Ján Kuciak podal 7. septembra trestné oznámenie na Mariána Kočnera za vyhrážanie, ktoré sa malo odohrať 5. septembra 2017. Podľa informácií zverejnených na facebookovom profile Jána Kuciaka ku dňu 20. október 2017 neboli podniknuté žiadne kroky zo strany polície alebo prokuratúry. Výnimkou sú len oznámenia, že Generálna prokuratúra trestné oznámenie posunulo na iné oddelenie. Podľa vyššie zmieneného postu však 9. októbra 2017 Kuciakovi zavolala "policajtka z obvodu Staré mesto". Od dňa podania po deň telefonátu neprebehlo 44 dní. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 

Ja som v tých nasledujúcich voľbách v roku 2012 dostal 10-násobne viacej preferenčných hlasov, išiel som z 3 800 (voľby v roku 2010, pozn.). (…) na 38 tisíc preferenčných hlasov a v tých ďalších 2016, som pridal ešte ďalších dajme 20 tisíc hlasov, čiže nejakých 54 tisíc hlasov,

Ľubomír Galko odkazuje na počet preferenčných hlasov, ktoré získal v parlamentných voľbách v rokoch 2010, 2012 a 2016. Podľa údajov Štatistického úradu SR získal Ľubomír Galko vo voľbách v roku 2010 celkovo 3 917 preferenčných hlasov. (.xls) V roku 2012 získal 37 409 preferenčných hlasov (.xls) a v posledných parlamentných voľbách v roku 2016 získal 53 661 preferenčných hlasov. Nakoľko Galko v roku 2012 získal skutočne približne desaťnásobok hlasov odovzdaných v roku 2010 a taktiež uvádza správne aj svoj volebný zisk v roku 2016, výrok hodnotíme ako pravdivý. 

…v roku 2015, (…), pred troma rokmi, generálna prokuratúra rozhodla o tom, že odpočúvanie novinárov bolo legálne, všetci svedkovia, v rámci tejto kauzy, vypovedali, že som nikdy nevydal ani jeden pokyn, ani jeden rozkaz, na nasadenie odpočúvania na kohokoľvek, vojenské obranné spravodajstvo vždy konalo autonómne, na základe vlastných poznatkov, odvtedy je moje meno v tejto kauze definitívne očistené.

Kauza odpočúvania civilistov bola zatiaľ najväčšou kauzou Vojenského obranného spravodajstva od vzniku Slovenskej republiky. Táto kauza prepukla v novembri 2011 a do dnešného dňa, 20. februára 2018, nebol vydaný v tejto kauze rozsudok. Počas prepuknutia tejto kauzy bol Ľubomír Galko ministrom obrany. 
Podľa správy z augusta 2015 zastavil prokurátor generálnej prokuratúry Jozef Čentéš trestné stíhanie voči bývalému šéfovi Vojenského obranného spravodajstva Pavlovi Brychtovi, ktorý bol zbavený obvinenia zo zneužitia právomoci verejného činiteľa v prípade odpočúvania novinárov denníka Pravda. V uznesení prokurátor uviedol, že z vykonaných pokynov nevyplýva, že by obvinený konal na základe pokynov od Ľubomíra Galka, ktorý v tejto kauze nikdy nebol obvinený. Keďže výpovede všetkých svedkov v rámci tejto kauzy nie sú verejne dostupné, nie je možné overiť Galkove tvrdenie. Toto tvrdenie teda hodnotíme ako neoveriteľné. 

"V auguste prokurátor generálnej prokuratúry Jozef Čentéš rozhodol o zastavení trestného stíhania. Dôvodom bolo, že nedošlo k naplneniu zákonných znakov zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a prečinu poškodzovania cudzích práv.Konanie vtedajšieho šéfa VOS Brychtu podľa rozhodnutia prokurátora nenaplnilo ani znaky disciplinárneho previnenia podľa zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl.(...)Rozhodnutie sa týka iba odpočúvania novinárov." Odpočúvanie novinárov teda nebolo nelegálne, ako správne uvádza aj Galko a potvrdzujú mediálne zverejnené informácie (napríklad Pravda).

"Prokurátor Čentéš vo svojom rozhodnutí z augusta tohto roku, ktoré má Aktuálne.sk k dispozícii, uviedol, že Brychtovi v prípade nasadenia odpočúvacích zariadení nedával nikto žiadne rozkazy a pokyny. Z vykonaných pokynov nevyplýva priamy dôkaz, že by obvinený konal na základe pokynu bývalého ministra obrany Galka,“ píše sa v uznesení. Že to tak bolo, uviedol na začiatku vyšetrovania jeden zo svedkov vo svojej výpovedi."
V novembri 2017 súvislosti s predajom Matovičej firmy regionPress začala polícia vyšetrovanie pre krátenie daní, k čomu malo dôjsť ešte v roku 2008. Podľa vyšetrovateľa Matovič nezahrnul príjem z predaja do daňového priznania, čím štátu vznikla škoda vyše 650-tisíc eur. Nakoľko doteraz Matovič nebol usvedčený na základe týchto obvinení, výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Obvinenia na Igora Matoviča z daňového podvodu sa zakladajú na vyšetrovaní polície, podľa ktorej hrozí pre Igora Matoviča vo veci zločinu skrátenia dane a poistného trest od sedem do 12 rokov. Hovorca Prezídia policajného zboru Martin Wäldl sa k vyšetrovaniu Igora Matoviča vyjadril v novembri 2017 nasledovne:"Predmetom vyšetrovania je úmyselné nezahrnutie príjmu z predaja podniku do daňového priznania k dani z príjmu fyzickej osoby, čím malo dôjsť k účelovému skráteniu dane z príjmu fyzických osôb za obdobie roka 2008 v celkovej výške najmenej 645 254,16 eur." 

Vyšetrovanie súvisí s predajom firmy Igora Matoviča regionPress v roku 2008. Igor Matovič mal po voľbách v roku 2010 previesť firmu na manželku a následne na vtedajšieho zamestnanca Pavla Vandáka. Ten mal byť v kauze údajným bielym koňom. Igor Matovič obvinenia z daňového podvodu rázne odmieta a vidí za tým odkláňanie pozornosti.

Právny zástupca Igora Matoviča, Daniel Lipšic, označil postup polície za šikanu: Protikorupčná jednotka NAKA vedie stíhanie na základe premisy, že fyzickou osobou už raz zdanené peniaze, pokiaľ ich prevedie z podnikateľského účtu na osobný, musí zdaniť 19 percentami ešte raz.“ Igor Matovič vo veci vypovedal 3. novembra 2017 a vyšetrovanie stále pokračuje.