Predsedovia strán o volbách, politike v roku 2016 a bezpecnosti

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

V relácii v politike na TA3 sa tentokrát stretli predsedovia šiestich politických strán. Témy boli rozmanité. S moderátorom debatovali o uteceneckej kríze, nedávnych útokoch v Kolíne nad Rýnom, korupcii, štátnom rozpocte, ekonomike, novom antiteroristickom balícku a dalších aktuálnych témach. Išlo zároven o prvú predvolebnú debatu v roku 2016, kde politici predstavovali svoje plány a programy.  Najviac faktických výrokov povedal I. Matovic, ktorý nešetril kritikou na vládny Smer-SD, ked hovoril o rozkrádaní rozpoctu, korupcii, problematickej situácií v zdravotníctve, kauze CT a kompa ci navyšovaní policajtov. Premiér Fico sa najviac sústredil na problematiku uteceneckej krízy a bezpecnosti Slovenska, pricom zdôraznoval preventívne opatrenia, ktoré jeho vláda spravila, aby zmiernila dopad krízy na Slovensko. Nepravdivo zvelicoval štatistiky azylantov v Nemecku, ked tvrdil, že 80% žiadatelov o azyl tvoria mladí muži. Taktiež hovoril o sociálnych reformách a najmenej rozvinutých regiónoch. J. Figel mimo iného komentoval antiteroristický balícek a hovoril o azylovej politike. R. Procházka hovoril hlavne o strane Siet, ale taktiež sa vyjadril k otázkam uteceneckej krízy. B. Bugár hovoril o všetkých spomenutých témach, pricom nepravdivo pomenoval problematiku schránkových firiem. A. Danko povedal viac ako polovicu fakticky nepresných výrokov. Vyjadroval sa k uteceneckej kríze, transparentnosti úctu strany SNS ci technickej výbave Policajného zboru.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Po prepočte pomeru počtu policajtov (zahŕňajúcom navýšenie pre rok 2016) ku ku asýrskym kresťanským rodinám, ktoré prišli na Slovensko v decembri 2015 (149 ľudí), vychádza na jedného utečenca približne 160 policajtov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V poslednej dobe v spoločnosti rezonuje plánované zvýšenie počtu príslušníkov policajného zboru. Vláda SR 3. novembra schválila Návrh na zvýšenie počtu miest príslušníkov Policajného zboru a miest zamestnancov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vlastný materiál tohoto návrhu uvádza, že na rok 2016 bol schválený počet policajtov 23 047. Na rokovaní vlády
dňa 16. decembra bol schválený ďalší návrh na zvýšenie počtu
policajtov, a to v období od 2016 do 2018 o 2500 osôb. Od 1. januára
2016 to znamená navýšenie počtu policajtov o 800. Toto posledné
opatrenie bolo predkladané ako protiteroristické opatrenie, navýšenie
počtu policajtov malo byť aj reakciou na tragické udalosti z Paríža.
Rozhodnutie vlády bolo značne kritizované (dennikN.blog , Ľubomír Galko pre Expres) v tom ohľade, že takto sa vytvára zo Slovenska policajný štát.

Ak berieme pomer počtu policajtov už aj s navýšením na rok 2016, tzn. 23 847, ku asýrskym kresťanským rodinám, celkovo 149 ľudí, ktorí prišli na Slovensko v decembri, vychádza na jedného utečenca približne 160 policajtov.

Z výroku nevyplýva, odkiaľ Matovič informácie čerpal alebo na čo odkazuje.
Národné centrum zdravotníckych informácií vydalo správu o stave
zdravotníctva so štatistikami, pričom údaje z tohto dokumentu potvrdzujú Matovičove tvrdenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V januári 2016 sa objavila správa v médiách (TASR), ktorá sa týkala zistení Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) prezentovaných v dokumente Zdravotníctvo Slovenskej republiky v číslach 2013
(.pdf). Táto správa predkladá najnovšie štatistiky z oblasti
zdravotníctva, medzi inými v nej nájdeme aj počet zdravotníckych
pracovníkov a počet zdravotných sestier (.pdf,
s. 12 ). V roku 2013 bol počet zdravotných sestier 31 128, počet
pôrodných asistentiek 1 775. Správa ďalej obsahuje aj štatistiky ohľadom
obsadenosti lôžok v nemocniciach a počet hospitalizovaných pacientov v
daných rokoch. Počet hospitalizovaných v roku 2013 klesol oproti roku
2012, vtedy bolo toto číslo 1 007 182. V roku 2013 počet
hospitalizovaných nedosiahol milión, celkovo došlo k 986 497
hospitalizácií. Z týchto údajov vyplýva, že na jednu zdravotnú sestru
padne približne 32 pacientov (ak počítame aj s pôrodnými asistentkami,
tak približne 30 pacientov).

Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože dohovor o ochrane utečencov má 148 signatárov. 

Dohovor o právnom postavení utečencov tiež známy ako dohovor o utečencoch z roku 1951 je mnohostranná zmluva Organizácie Spojených národov. Dohovor definuje kto je utečenec, stanovuje práva jednotlivcov, ktorým boli udelené víza a taktiež stanovuje povinnosti krajín, ktoré azyl udelili. Dohovor taktiež ustanovuje kto je považovaný za utečenca a kto nie.
Dohovor bol schválený 28.júla 1951 na konferencii OSN. 
Protokol z roku 1967 rozšíril jeho pôsobnosť a odstránil časové a zemepisné obmedzenia.
Dohovor má v súčasnosti 148 signatárov

Nepodarilo sa nám nájsť žiadne vyjadrenia predstaviteľov Saudskej Arábie, ktoré by odmietali utečencov z dôvodov možného terorizmu. Tiež nie je presné, že Saudská Arábia na svoje územie nepúšťa ľudí utekajúcich zo Sýrie. Vzhľadom na to, že táto krajina nepodpísala Dohovor o právnom postavení utečencov OSN, nemá však medzinárodný záväzok udeliť im status utečenca. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci.
Prístup Saudskej Arábie k utečencom bol v posledných mesiacoch kontroverznou témou. Amnesty International uvádza, že štáty Arabského zálivu, vrátane Saudskej Arábie, neponúkli žiadne miesta pre utečencov. Saudská Arábia naproti tomu tvrdí, že prijala 100 tisíc občanov Sýrie, podľa niektorých vyhlásení sa má jednať až o 2,5 milióna, len ich nenazývajú utečencami. Zatiaľ čo tento počet je podľa expertov prehnaný, uznávajú, že Saudská Arábia na svoje územie prijala väčšie množstvo občanov Sýrie, a to najmä pod statusom zahraničných pracovníkov. Treba brať do úvahy, že Saudská Arábia nie je signatárom Dohovoru OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951, nevzťahujú sa na ňu preto rovnaké povinnosti, zásady a terminológia v udeľovaní statusu utečenca a v umožnení priebehu azylového konania ako napríklad na členské štáty EÚ
Čo sa týka obáv Saudskej Arábie z terorizmu, nenašli sme vyhlásenia, podľa ktorých by krajina odmietala utečencov kvôli strachu z terorizmu. Článok vo Washington Post poukazuje na to, že podobne ako v západnom svete, aj väčšinovo moslimské štáty ako Saudská Arábia majú určité obavy, čo sa týka vplyvu vysokého počtu utečencov na trh práce a štátnu bezpečnosť, ku ktorej patrí aj zvýšené riziko terorizmu. BBC taktiež poukazuje na obavy tých štátov Zálivu, ktoré sú aktívne v bojoch na území Sýrie, z možnej infiltrácie prívržencov Assadovho režimu, opäť sa však nejedná o priame odmietanie pomoci utečencom: 
In 2012 as the war with Bashar al-Assad began to become a more clearly established competition between Sunni Gulf Arab interests and Iranian aligned allies, deep fears began to pervade the Gulf states that Syrians loyal to Mr Assad would seek to infiltrate the Gulf to exact revenge.

Screening of Syrian travellers to the Gulf began apace, and it became markedly more difficult for Syrians to receive work permits or renew existing permits
.“

My máme na zvoliteľnom mieste kandidátnej listiny zdravotnú sestru, ktorá je veľmi aktívna v ochrane svojho stavu…

Vedúca zdravotná sestra zo Zvolena Renáta Popundová je na 30. mieste kandidátnej listiny strany Sieť. Podľa dostupných informácií je Popundová aktívna v predstavenstve organizácie združujúcej zdravotné sestry, možno ju tak označiť za aktívnu v presadzovaní záujmov zdravotných sestier. Zvoliteľnosť 30. miesta Demagog.SK nehodnotí. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý.

V Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) Mgr. Renáta Popundová pôsobí v rade Komory ako predstaviteľka Banskobystrického samosprávneho kraja. V minulosti pôsobila napríklad ako prezidentka Regionálnej komory SKSaPA Prievidza.
Podľa posledných dostupných prieskumov verejnej mienky by podľa agentúry Median SK (uverejnené 15. decembra 2015) Sieť volilo 7,5 % opýtaných. Podľa agentúry AKO (2. december 2015) by to bolo 8,3 % a podľa agentúry Focus (30. november 2015) 12,9 %. Počet mandátov, ktoré strana získa záleží od viacerých faktorov. Okrem celkového počtu a podielu hlasov treba brať do úvahy napríklad aj podiel hlasov udelený stranám, ktoré získajú menej ako 5 % z celkového počtu hlasov, a nedostanú sa tak do parlamentu. To, ktorí kandidáti sa dostanú do NRSR, okrem umiestnenia na kandidátke môžu ovplyvniť aj preferenčné hlasy. Podľa posledného spomenutého prieskumu agentúry Focus, v ktorom Sieť dopadla najlepšie, by strana získala 25 mandátov. Vzhľadom na spomenuté faktory, rozdiely v prieskumoch, ich rôznu spoľahlivosť a to, že ide o budúcu udalosť, však zvoliteľnosť Renáty Popundovej nehodnotíme.