Povolebný špeciál

V politike, Ľuba Oravová, odkaz na videozáznam

Povolebný špeciál na TA3 nepriniesol búrlivú debatu, ani vela faktických vyjadrení. V minime kontrolovatelných výrokov sme nenašli pochybenie u žiadneho z diskutujúcich. Celkovo tak mohol najviac z celej relácie zaujat prípitok moderátoriek s politikmi v závere. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Inak to nám povedal pán poslanec Hort v roku 2010 po parlamentných voľbách, ktorý povedal “zvyknite si Smer”. (pozn. – Fico reaguje na Bélu Bugára, ktorý spomína príklad z minulosti, kedy koaličné strany pridelili opozícii posty v parlamente bez rokovania a odkázali im, aby si zvykli).

Robert Fico reaguje na okolnosti, za akých bolo v roku 2010 rozdelované posty v parlamente a vo výboroch. Smer vtedy kritizoval vtedajšiu koalíciu z toho, že s nimi o tomto rozdeľovaní nejedná. 
Nepodarilo sa nám však nájsť výrok poslanca Horta, o ktorom hovorí Robert Fico.

Lebo aj to sme zažili, že niekto prišiel a povedal, zvyknite si, vyhrali sme voľby a na, to si môžte rozdeliť.

Výrok "Je po voľbách, zvyknite si"  vyslovil predseda HZDS Vladimír Mečiar smerom k opozícii v roku 1994, po tom, čo po ustanovujúcej schôdze v parlamente v 11 parlamentných výboroch malo HZDS ôsmich predsedov, ZRS dvoch a SNS jedného. Tento výrok sa následne zažil pre celý opis štvorročnej vlády Vladimíra Mečiara.

Béla Bugár správne parafrázuje tento výrok Vladimíra Mečiara.

A my v podstate sme takí nejakí ako keby skúšobní zajac v Smere, pretože prvýkrát sme si vyskúšali, čo to je zaviesť Euro, čo to je zaviesť Schengen, to znamená zmena, potom sme mali obrovskú hospodársku krízu, potom zase plyn netiekol, stále niečo bolo.

Prvá Ficova vláda trvala od 4. júla 2006 do 8. júla 2010.

Prípravy na zavedenie eura na Slovensku sa podľa NBS začali ešte pred vstupom SR do Európskej únie, a to keď sme sa 16. apríla 2003 podpisom Prístupovej zmluvy k EÚ zaviazali k vstupu do Hospodárskej a menovej únie a následne vláda 16. júla 2003 schválila Stratégiu prijatia eura v SR. Samotná realizácia zavádzania eura však prebiehala počas Ficovej vlády: 

- 26. september 2007 vláda SR schválila zákon 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzv. generálny zákon.

- 29. máj 2008 Slovenska centrálna parita slovenskej koruny v ERM II revalvovala o 17,6472 %. Nová centrálna parita koruny voči euru bola stanovená na úrovni 1 euro = 30,1260 Sk.

- 20. jún 2008 Rada Európskej únie v zložení hláv štátov definitívne potvrdila prijatie Slovenska do eurozóny.

- 8. júl 2008 Rada Európskej únie na úrovni ministrov financií členských štátov EÚ stanovila neodvolateľný prepočítavací koeficient medzi eurom a slovenskou korunou (konverzný kurz) na úrovni 1€ =30,1260 Sk. 

- 1. januára 2009 sa SR stalo v poradí 16. krajinou eurozóny.

Prvá časť výroku je pravdivá. 

Druhá časť výroku je pravdivá taktiež, keďže Slovensko vstúpilo do Schengenského priestoru 21. decembra 2007 spolu s Českou republikou, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Maďarskom, Maltou, Poľskom a Slovinskom.

Portál euractiv.sk uvádza, že finančná kríza prepukla v USA v auguste 2007 a postupne prerástla do globálnej hospodárskej krízy. Na Slovensku sa táto kríza začala prejavovať ku koncu roku 2008 a v roku 2009 už naplno zasahovala reálnu ekonomiku. Podľa správy pdf. o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií SR za I. polrok 2009 ministerstva financií (strana 3 pozn.) globálna hospodárska kríza spôsobila za prvý polrok 2009 pokles slovenskej ekonomiky až o 5,5%. Čiže aj táto časť výroku je pravdivá.

Plynová kríza na Slovensku podľa portálu euractiv.sk bola v januári 2009 a SR bola takmer dva týždne vystavená prerušeniu dodávok zemného plynu z Ruska cez územie Ukrajiny. Vláda SR bola nútená zaviesť núdzové opatrenia a skoro 1000 slovenských podnikov muselo zastaviť výrobu. Celkové straty slovenskej ekonomiky zapríčinené krízou sa odhadujú na stovky miliónov eur. Podľa portálu ekonomika.etrend.sk takéto zimné plynové ťahanice medzi Rusmi a Ukrajincami neboli výnimočné ani v minulých rokoch, ale až v tomto prípade došlo k prerušeniu dodávok zemného plynu. Z uvedeného vyplýva, že aj v tejto časti výroku hovoril R. Fico pravdu.

Voliči si prajú liberálnu stranu v slovenskom parlamente. To je vlastne dôvod, prečo je po prvýkrát liberálna strana dvakrát za sebou zvolená do slovenského parlamentu.

Strana SaS je pravicovo-liberálna strana a do slovenského parlamentu sa jej prvýkrát podarilo dostať v parlamentných voľbách 2010, kedy získala 12,14% a 22 kresiel v parlamente. Do parlamentu sa tejto strane podarilo dostať aj v týchto voľbách, kde získali 5,88% a 11 kresiel v parlamente. 

V minulosti sa za liberálnu stranu zvykla vyhlasovať strana ANO predsedu Pavla Ruska, ktorá bola občas porovnávaná so Sulíkovou SaS. Táto strana pôsobila v parlamente počas jedného funkčného obdobia, v rokoch 2002 - 2006. Podobný osud postihol aj stranu SOP s predsedom Rudolfom Schusterom, ktorej ideologické zaradenie bolo ešte menej jasné ako v prípade ANO. Táto strana však v parlamente rovnako pôsobila iba jedno funkčné obdobie - a to v rokoch 1998 - 2002.

Juraj Miškov hovorí pravdu, keď tvrdí, že SaS je prvá liberálna strana na Slovensku, ktorá sa dostala do parlamentu po druhýkrát.

Aj Ústava hovorí, že poslanec má hlasovať vždy podľa svojho svedomia a presvedčenia. Nie podľa príkazu kohokoľvek.

I.Matovič hovorí pravdu.
Parlament, jeho organizáciu, povinnosti a právomoci definuje piata hlava Ústavy SR (pdf.), pod názvom Zákonodarná moc. V článku 73 (2.) sa píše: Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.

I keď v Ústave je použitý výraz vykonávať mandát a I.Matovič hovorí o hlasovaní, hodnotíme výrok ako pravdivý, pretože hlasovanie je súčasťou mandátu poslancov.