Povolebné debaty (VÚC)

Iné

Overili sme povolebné vystúpenia novozvolených županov v špeciálnom vydaní relácie O 5 minút 12. U každého z predsedov našli len jeden faktický výrok (na vyjadrenie mali len niekolko minút), okrem Jána Luntera, ktorý použil dva faktické tvrdenia a Juraja Drobu, ktorý sa vyjadroval skôr vo všeobecnej rovine.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…za predchádzajúcich 16 rokov ešte nezískal župan (v PSK, pozn.) 72 tisíc hlasov alebo taký vysoký počet hlasov…

Milan Majerský vystrieda na poste župana Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Petra Chudíka. V povolebnej debate sa vyjadril, že v predchádzajúcich voľbách, sa žiadnemu kandidátovi nepodarilo získať 72 tisíc hlasov, alebo podobne vysoké číslo. Viac ako 72 tisíc hlasov sa skutočne nepodarilo nazbierať žiadnemu kandidátovi na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja v predchádzajúich voľbách. Veľmi blízko bol k tomuto výsledku v roku 2009 Peter Chudík s počtom hlasov  71 424. Majerský získal 72 366 hlasov a preto hodnotíme výrok ako pravdivý.

V roku 2001 sa prvom kole s počtom hlasov 46 162, tešil z postupu do druhého kola Juraj Kopčák, a hneď za ním sa umiestnil s počtom hlasov 37 217 Peter Chudík. V druhom kole sa víťazom stal Peter Chudík ktorý získal 51 816 hlasov a predstihol svojho konkurenta, len o 242 hlasov.

V roku 2005 Peter Chudík vyhral prvé kolo s počtom hlasov 42 499, a do druhého kola postúpil aj Dušan Hruška, za ktorého zahlasovalo 29 330 voličov. V Druhom kole bol opäť úspešnejší Peter Chudík ktorý s počtom hlasov 40 952 obhájil post župana.

Práve v roku 2009 sa Petrovi Chudíkovi darilo najviac, keď hneď v prvom kole nazbieral až 71 424 hlasov. V druhom kole si poradil s Jánom Hudackým, ktorého porazil o 9 493 hlasov a celkovo nazbieral 63 179 hlasov.

Rok 2013 bol pre Petra Chudíka najúspešnejší, keď sa mu podarilo vyhrať už v prvom kole, s počtom hlasov 69 455, čo predstavovalo 53.78 %.

V roku 2017 sa Prešovský samosprávny kraj dočkal zmeny, keď v jednokolových voľbách uspel práve autor výroku Milan Majerský, s počtom hlasov 72 366.

…som poslanec Košického samosprávneho kraja štyri roky a aktuálne po týchto štyroch rokoch môžem aj povedať, je to aj potvrdené, že som bol najaktívnejším poslancom Košického samosprávneho kraja, dokonca takým aktivným, ako zvyšných 56 poslancov, ..

Na základe poslaneckej aktivity Rastislava Trnku v zastupiteľstve v Košickom kraji je skutočne možné potvrdiť, že bol najaktívnejším poslancom vo volebnom období 2013-2017. Trnka ale nehovorí pravdu o tom, že bol taký aktívny, ako ostatní poslanci spoločne. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý.

Podľa informácii, ktoré zozbieral denník KOŠICE:DNES zo zápisníc zastupiteľstva župy v rokoch 2013 až 2017 bol Rastislav Trnka najaktívnejším poslancom.

"Rebríček vedie poslanec Rastislav Trnka (nezávislý), ktorý teraz kandiduje za župana. Kolegov výrazne prevýšil v počte vystúpení v rozprave k prerokúvanému bodu (86), interpelácií (70), aj faktických poznámok (88)."

Denník porovnával aktivity len poslancov, ktorí zastupovali mesto Košice, ale už pri tomto porovnaní neplatí, že by sa Trnkova aktivita zrovnala alebo prevyšovala aktivitu ostatných poslancov. Po sčítaní počtu vystúpení v rozprave, interpelácií, faktických poznámok a pozmeňujúcich, alebo doplňujúcich návrhov, Trnka sa nachádza na prvom mieste so svojím výsledkom 247. V porovnaní s jeho ostatnými kolegami za mesto Košice je tento výsledok skutočne vybočujúci (druhý najaktívnejší podľa denníka má výsledok 109), napriek tomu jeho tvrdenie nie je pravdivé.

… INEKO počas štyroch posledných rokoch jednoznačne hodnotilo náš kraj ako kraj s najlepším finančným zdravím…

INEKO hodnotilo hospodárenie Nitrianskeho samosprávneho kraja za roky 2013 až 2016 ako najlepšie z hľadiska finančného zdravia. V roku 2013 sa síce kraj delil o prvé miesto s Prešovským krajom, tvrdenie Belicu je stále pravdivé.

Portál INEKO každoročne zverejňuje rebríček miest, obcí a VÚC s najlepším finančným zdravím. "Hlavným cieľom projektu je zvýšiť tlak na zlepšovanie finančného zdravia miest, obcí a VÚC."

Podľa stránky INEKA sú údaje používané pri hodnotení finančného zdravia nasledovné: "Vstupné finančné ukazovatele obsahujú 17 údajov o každej obci a VÚC, ako napríklad krátkodobé záväzky alebo výdavky kapitálového účtu. Týchto 17 údajov (a aj ďalšie iné) zbiera Ministerstvo financií SR a uskladňuje ich v Datacentre. Zoznam a opis ukazovateľov možno nájsť v sekcii Vstupné finančné ukazovatele. Všetky údaje uvádzame v bežných cenách a sumy z roku 2008 a starších boli na eurá prepočítané konverzným kurzom 1 EUR = 30,1260 SKK. Na portáli nezobrazujeme tie údaje z Datacentra, ktoré boli z povahy indikátora nesprávne vložené do systému - napríklad záporné bežné príjmy.

Skupina indikátorov finančnej stability je 15 pomerových ukazovateľov, ktoré vznikli pomocou sedemnástich vstupných finančných ukazovateľov. Keďže vždy ide o pomer (napr. "dlh na obyvateľa", alebo "záväzky aspoň 60 dní po splatnosti oproti bežným príjmom"), sú medzi obcami a VÚC navzájom porovnateľné a možno pomocou nich hodnotiť finančnú stabilitu. Zoznam a opis všetkých indikátorov možno nájsť v sekcii Indikátory finančnej stability."

Milan Belica uviedol, že v posledných štyroch rokoch bol kraj hodnotený ako ten s najlepším finančným zdravím. Bol ním bol v rokoch 2016,2015,2014 a 2013, kedy dosiahol na prvom mieste rovnaké hodnotenie s Prešovským samosprávnym krajom. NRSK mal v roku 2013 nižší dlh v pomere k bežným príjmom a dokázal ho aj znižovať viac ako PSK. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Na hodnotenie kondície Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) využijeme tri indikátory, respektíve oblasti, ktoré môže župa značne ovplyvniť - finančné zdravie kraja, stav ciest a transparentnosť. Na základe porovnaní roku 2013 (Baška nastúpil do funkcie predsedu TSK v novembri 2013, keď vystriedal Pavla Sedláčka) s rokom 2016 alebo 2017 môžeme konštatovať, že v kraji prebehli zmeny ktoré viedli k súčasnému lepšiemu finančnému zdraviu a k väčšej transparentnosti, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.

Komplexnú analýzu finančného zdravia samospráv vyhotovuje INEKO. Pre rok 2013 ohodnotilo TSK na 6-bodovej stupnici výsledkom 3,8. 

Zdroj: INEKO

V roku 2016 ho ohodnotilo už výsledkom 4,9. TSK sa tým dokonca posunulo z posledného miesta v roku 2013 na druhé miesto v roku 2016 za Nitrianskym krajom. Napríklad, celkový dlh poklesol v spomenutom období zo 47 na 40 %. V tomto bode sa kondícia kraja výrazne zlepšila. 


Zdroj: INEKO

Analýzu transparentnosti vyhotovuje každé dva roky Transparency International. V roku 2013 skóroval TSK najhoršie spomedzi všetkých krajov s výsledkom 28 % zo 100 %. V analýze roku 2017 sa župa vyšvihla na prvé miesto, so skóre 75 %. V transparentnosti sa teda župa taktiež výrazne zlepšila.

V oblasti dopravy sú zmeny nepatrné. Podľa Slovenskej správy ciest bolo k júnu 2013 v nevyhovujúcom stave 270 km ciest a v havarijnom 32 km (.pdf, s. 34). K júnu 2017 je v nevyhovujúcom stave 274 km a v havarijnom stave 29 km (.pdf, s. 34). V tejto oblasti teda na základe našich kritérií nemožno hovoriť o zlepšení napriek tomu, že výdavky na opravy stúpli. Kombinácia analýzy finančného zdravia a transparentnosti ukazujú na výrazne zlepšenie, a tak prevažujú nevýrazné zmeny v stave zlých ciest, čo potvrdzuje Baškov výrok.

Vhodné pre zhodnotenie kondíce kraja je aj zhodnotenie úrovne školstva a poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Zatiaľ čo môžeme poukázať na výsledky jednotlivých nemocníc či škôl  (napr. rebríček Nemocnice - INEKO a Školy - INEKO), či porovnať trend toho, koľko peňazí na jednotlivé oblasti TSK dáva (napr. výročné správy TSK), vo viacerých prípadoch chýbajú údaje na komplexné zhodnotenie situácie. Analýza stavu školstva a zdravotníctva si vyžaduje detailnú analýzu, a preto zohľadňujeme pri hodnotení stavu Trenčianskeho kraja výlučne len vyššie spomenuté ukazovatele.

..Spišský Hrhov je pre mňa takým príkladom, Spišský Hrhov je obec, ktorá mala niekedy 100%, skoro 100% nezamestnanosť rómskej komunity, má 1 450 obyvateľov, ale keď som sa spýtal pána Ledeckého, ako dosiahol to, že ta komunita dneska má len 10% nezamestnanosť..

Ján Lunter hovorí o verejne známom príklade obce Spišský Hrhov, kde sa podarilo úradujúcemu starostovi Ledeckému výrazne znížiť nezamestnanosť (aj) miestnej rómskej komunity. Lunter správne uvádza, že došlo k výraznému zníženiu nezamestnanosti, nie je pritom potvrdené, aká je nezamestnanosť v rómskej komunite v súčasnosti. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Spišský Hrhov je obec v okrese Levoča. V súčasnosti má podľa svojej oficiálnej webstránky 1445 obyvateľov. Hlavným zdrojom zamestnanosti v obci je obecný podnik Hrhovské služby, s.r.o., ktorý je v stopercentnom vlastníctve obce Spišský Hrhov. Tento podnik "zabezpečuje výstavbu bytových domov aj z recyklovaného odpadového dreva, rekonštrukciu budov, vyrába palivo z obnoviteľných zdrojov – drevnú štiepku a peletky, má stolársky program, poskytuje poľnohospodárske a záhradkárske služby, zapožičiava mechanizmy, stroje a pracovné náradie." (.pdf, s. 2) Za vznikom tohto podniku stojí starosta obce Vladimír Ledecký. Podľa viacerých dostupných zdrojov bola v roku 1998, keď Ledecký nastúpil do funkcie starostu, nezamestnanosť v obci takmer 100 %. Hoci sa zdroje líšia v tom, či išlo o nezamestnanosť všetkých obyvateľov obce, alebo len tamojšej rómskej komunity, väčšina sa zhoduje na takmer stopercentnej nezamestnanosti rómskeho obyvateľstva obce. Práve táto mimoriadne problematická situácia bola impulzom k založeniu už spomínaného obecného podniku.

I keď v takmer všetkých uvedených dokumentoch obci a jej starostovi priznávajú úspech v jeho úsilí zvýšiť zamestnanosť rómskej komunity, žijúcej v tejto obci, v žiadnom z nich sa neuvádza, že by sa mu podarilo znížiť úroveň nezamestnanosti tejto komunity na 10 %, ako to uvádza Ján Lunter vo svojom výroku. 

Je očividné že tento výrok, je u Jána Luntera často používaný, vzhľadom na to že takmer identický výrok sme už v rámci predvolebných diskusií overovali.