Povodne a aktuálne politické témy

O 5 minút 12, Marta Jančkárová, odkaz na videozáznam

Povodne boli témou oboch diskusných relácií. Do verejnoprávnej televízie prišiel minister vnútra Robert Kalinák a bývalý minister životného prostredia a súcasný poslanec Most-Híd József Nagy. Exminister životného prostredia vôbec prvýkrát zavítal do diskusnej relácie, ktorú analyzoval Demagog.sk. A viedol si dobre, ked kolónka neprávd zostala aj po premiérovom vystúpení prázdna. Minister vnútra až taký úspešný nebol a niektoré ministrove císla stáli v nedelu na vode. Minister vnútra prestrelil pocet vyškolených dobrovolných hasicov o 5 tisíc a uvádzal podstatne nižšie císla evakuovaných na Slovensku a Madarsku. Politici si velmi radi privlastnujú úspešné projekty. Kalinák nekorektne tvrdil, že povodnové hrádze v Bratislave vybudovali pocas prvej vlády R. Fica v rokoch 2006-2010. V skutocnosti sa však projektové práce zacali už v roku 2004 a projekt bol podpísaný v decembri 2005, teda za vlády I. Radicovej. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ja si myslím, že malo by to (ochrana proti povodniam, pozn.) byť v jednej ruke, ale a dokonca v tom čase sám som rezervovane sa vyjadroval k tým prehrádzkam a najmä k hospodárnosti využitia týchto prostriedkov.

Je pravdou, že v čase realizovania Projektu revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí SR zaoberajúci sa výstavbou prehrádzok, sa Nagy ako vtedajší minister životného prostredia vyjadroval kriticky k finančným prostriedkom určených na tento projekt. 

V októbri 2010 vláda schválila Program revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí SR, ktorý sa zaoberá ochranou proti povodniam prostredníctvom budovania prehrádzok, a ku ktorému bola vznesená kritika nielen zo strany odbornej verejnosti a občianskych aktivistov, ale aj zo strany ministerstiev. V čase schvaľovania tohoto programu Ministerstvo životného prostredia bola začlenené pod Ministerstvom pôdohospodárstva. Ministerstvo životného prostredia sa obnovilo od 1. novembra 2010. Ministrom životného prostredia sa stal J. Nagy. Správa o realizovaní Programu revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí SR bola schválená 13. júla 2011. Ministerstvo životného prostredia neznieslo pripomienky, no Nagy program kritizoval. 

Rezervovaný postoj k prehrádzkam vyjadril Nagy v júli 2011. SME, 13. júla 2011:
"Ich vybudovanie pretlačil vládny splnomocnenec pre integrovaný manažment povodí a krajiny Martin Kováč a premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) na ne zo svojej rezervy vyčlenila 580-tisíc eur.
Optimizmus splnomocnenca i obcí však neopätujú ministerstvá, ktoré mali na protipovodňové opatrenia doteraz monopol. Kováčovej správe o pilotnom projekte v 23 obciach, ktorú dnes preberie vláda, neuverili. S ešte väčším počtom výhrad prišlo ministerstvo životného prostredia Józsefa Nagya (Most-­Híd), ktorému chýba zapojenie odbornej verejnosti, vyčíslenie nákladov na prevádzkovanie objektov či analýza ich prínosu."

My sme garantovali a zachovali status quo, dokonca sme išli nadštandardne, pretože keby sme mali vychádzať z cenzu, teda z sčítania ľudu, ktorý bol v roku 2011, mnohé obce o dvojjazyčné tabule mali prísť, pretože nespĺňajú 20%-nú hranicu.

R. Kaliňák nesprávne uvádza hranicu 20% pre dvojjazyčné tabule. Novelou zákona sa táto hranica posunula nižšie na 15%. Ak by aj na základe výsledku sčítania 2011 obce nespĺňali hranicu 20%, ani v tom prípade by im dvojjazyčné názvy nemohli odňať. Dvojjazyčné tabule by mohli teoreticky odobrať jedine ak by počet podiel obyvateľov inej národnosti ako slovenskej klesol pod 15%. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Dňa 25. mája 2011 bol v rámci novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín prijatý pozmeňujúci návrh (bod č. 1., Čl. I. bod 3., §2 odsek 1) Matoviča, ktorý zaviedol hranicu 15% pričom pokles príslušníkov národnostnej menšiny v jednotlivých obciach neznamená automaticky zrušenie nároku na dvojjazyčné označenia. Klesajúci počet príslušníkov národnostnej menšiny musia potvrdiť tri po sebe následujúce sčítania ľudu. 

"(1) §2 odsek 1 znie: Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine a majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaní obyvateľov v obci najmenej 15% obyvateľov, majú právo v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny. 

§7 
(1) V §2 odsek 1 sa pod dvomi po sebe nasledujúcimi čítaniami obyvateľov rozumejú sčítania obyvateľov, ktorými boli výsledky vyhlásené po 1. 7. 2011."
Výsledky sčítania 2011 boli zverejnené v máji 2011.

Aj pre označenia obce platia podmienky z §2 odsek 1, ktorý určuje hranicu 15%.

㤠4
Označenia v jazyku menšiny
(1) V obci podľa § 2 ods. 1 sa popri názve obce v štátnom jazyku uvádza aj označenie obce v jazyku menšiny, a to na dopravných značkách označujúcich začiatok obce a koniec obce, budovách orgánov verejnej správy alebo rozhodnutiach vydaných v jazyku menšiny.

Novela zákona nadobudla účinnosť 1. júla 2011.
Je pravdou, že opozícia navrhla vždy svojho vlastného kandidáta na post šéfa NKÚ a tento kandidát sa uchádzal o hlasy NR SR vždy sám. Celkovo navrhla opozícia svojho kandidáta už celkovo päťkrát. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Opozícia navrhla svojho kandidáta do voľby o post šéfa NKÚ celkovo už päťkrát. Treba však upozorniť, že išlo o troch rôznych kandidátov (Krnáča, Klimeša a Žilinku), pričom dvaja z kandidátov boli opozíciou navrhnutý až dvakrát (Krnáč, Klimeš). 

Posledná voľba šéfa NKÚ sa uskutočnila 28. mája 2013. Opozícia navrhla kandidáta Maroša Žilinku. Tohto kandidáta však nakoniec stiahla, keďže SMER presadil tajné hlasovanie. 

Pre doplnenie uvádzame aj predchádzajúce tri voľby šéfa NKÚ:
Údaje v nasledujúcej tabuľke vychádzajú zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.201218.9.201211.12.2012 a 14.3.2013
Dátum schôdzeKandidátPočet hlas. lístkovNeplatnýchZaProtiZdržalo saPočet potrebných hlasov
26.7.2012Kamil Krnáč146953335174
18.9.2012Kamil Krnáč148963492775
11.12.2012Vladimír Klimeš136659314069
14.3.2013Vladimír Klimeš1242839401763


SMER-SD deklaroval, že podporí kandidáta opozície 10 hlasmi. Ak by sme započítali hypotetických 10 hlasov SMER-SD tak Klimeš získal 29 hlasov opozície. Tento počet hlasov 10 hlasov deklarovali predstavitelia SMER-SD v diskusných reláciách. Koľko hlasov v skutožnosti SMER dodal, nie je vzhľadom na tajnosť hlasovanie možné zistiť. 

Ak by sme započítali hypotetických 10 hlasov SMER-SD tak Krnáč by získal v prvej voľbe podporu 43 poslancov hlasov opozície a v druhých voľbách 53 hlasov, zatiaľčo v poradí tretej voľbe Klimeš 49 hlasov opozičných poslancov. 

Pán premiér povedal, že nejaké závažné skutočnosti (na Generálnej prokuratúre, pozn.) a doteraz sme sa nedozvedeli a nedostavil sa ani na výbor.

Výrok poslanca Nagya hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že R. Fico hovoril o závažných skutočnostiach sa Generálnej prokuratúre, no tieto skutočnosti nebol celkovo už dvakrát ozrejmiť Brannobezpečnostnému výboru NR SR a raz sa nedostavil k tejto veci na Ústavnoprávny výbor NR SR. 

Opozičné strany sa domáhajú vysvetlenia "závažných udalostí" na Generálnej prokuratúre (GP), ktoré viedli k skrátenému legislatívnemu konaniu novely zameranej na riešenie kauzy Jozefa Čentéša. 

Robert Fico sa konkrétne nevyjadril o aké okolnosti ide, ale podľa jeho vyjadrení je nutná zmena vo vedení GP. Agentúry TASR a SITA 30. apríla 2013:

"Vláde sa hromadia informácie o generálnej prokuratúre, ktoré naznačujú, že tam musí nastať výmena vo vedení. „Zdá sa, že nefunkčnosť tejto inštitúcie ako takej nadobúda pomerne významný rozmer," konštatoval premiér Robert Fico po rokovaní vlády. Fico však odmietol konkretizovať informácie, ktorými disponuje, lebo je viazaný tajomstvom."

Na základe informácií agentúry SITA 13. mája 2013 sa premiér Fico vrátane poslancov za Smer-SD a predsedu výboru Pašku nedostavili na zasadnutie Brannobezpečnostného výboru NR SR (Výbor pre obranu a bezpečnosť), ktorý iniciovali opozičný poslanci.

"Premiér Robert Fico neprišiel na mimoriadne rokovanie parlamentného brannobezpečnostného výboru, na ktorom mal informovať poslancov o aktuálnom stave na Generálnej prokuratúre SR. Na zasadnutie sa nedostavili ani poslanci za Smer-SD vrátane predsedu výboru Jaroslava Bašku. Brannobezpečnostný výbor tak nebol uznášaniaschopný, na predsedu vlády márne čakali Richard Vašečka (OĽaNO), Ľubomír Galko (SaS) a nezaradení Daniel Lipšic a Alojz Hlina." 

Predseda vlády neprišiel ani na druhé pozvanie Výboru pre obranu a bezpečnosť 23. mája 2013:

"Poslanci Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť sa ani na druhý pokus nedozvedeli, pre aké závažné skutočnosti na Generálnej prokuratúre (GP) prijala vláda novelu o Ústavnom súde SR v zrýchlenom režime. Aj druhé mimoriadne rokovanie výboru, ktorého jediným bodom bola správa o aktuálnom stave na GP, sa totiž pre neuznášaniaschopnosť skončilo skôr, ako sa začalo. Dôvodom bola neprítomnosť väčšiny poslancov, neprišiel ani premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý mal správu predniesť."

R. Fico mal prísť vysvetliť dianie na GP aj na Ústavnoprávny výbor. Predseda vlády nedošiel a výrok nebol uznášania schopný. Agentúra TASR 25. mája 2013 informovala:

"Po tom, ako sa šéf exekutívy ani poslanci Smeru-SD opakovane nedostavili na brannobezpečnostný výbor, témou by sa mal teraz zaoberať Ústavnoprávny výbor NR SR. Jeho rokovanie inicioval poslanec OĽaNO Miroslav Kadúc, pod návrh sa podpísali aj Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS), Martin Poliačik (SaS) a Radoslav Procházka (nezaradený). "Do pôsobnosti Ústavnoprávneho výboru NR SR patrí v zmysle rokovacieho poriadku kontrola činnosti GP. Dúfam, že predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) nebude pokračovať v ceste, ktorú nastolil jeho stranícky kolega z brannobezpečnostného výboru Jaroslav Baška. Ten trikrát zmaril rokovanie svojho výboru, a tak neumožnil vysvetlenie dôvodov na skrátené legislatívne konanie, ktoré podľa mojich vedomostí nepoznal a nepozná takmer nikto z poslancov NR SR," vyhlásil Kadúc."

Podľa informácií NR SR, najbližšie zasadnutie Ústavnoprávneho výboru bude 13. júna 2013. Najbližšie zasadnutie Výboru pre obranu a bezpečnosť je plánované na 12. júna 2013.

Mali by sme počkať tak, ako ste prisľúbili (SMER-SD, pozn.), že počkáte na rozhodnutie Ústavného súdu.

Je pravdou, že predseda vlády Fico ešte v januári 2013 sľuboval, nebude voliť náhradu za Čentéša, kým Ústavný súd neposúdi Čentéšov podnet, či môže byť nová voľba. SMER chcel prostredníctvom novely urýchliť proces rozhodnutia vo veci Čentéšovej sťažnosti. Účinnosť novelu však Ústavný súd pozastavil a následne sa Robert Fico rozhodol nečakať na rozhodnutie ÚS vo veci sťažnosti Čentéša a vyhlásil, že prebehne nová voľba GP. 

Jozef Čentéš, ktorého odmietol vymenovať prezident Ivan Gašparovič, podal 3. januára sťažnosť na Ústavný súd spolu so žiadosťou o dočasné opatrenie, ktoré by zastavilo novú voľbu. Ústavný súd dodnes o dočasnom opatrení, ktoré by zastavilo novú voľbu nerozhodlo. 

13. januára 2013 ešte premiér sľuboval, že nebude voliť náhradu za Čentéša, kým Ústavný súd neposúdi, či môže byť nová voľba. Fico 13. januára 2013 vyhlásil: "Súčasne hovoríme, že budeme čakať na rozhodnutie ústavného súdu o predbežnom opatrení." 

V utorok 30. apríla 2013 bol v NRSR v skrátenom legislatívnom konaní schválený vládny zákon, ktorý mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky nasledovne:
"Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát. Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia sudcov účastníkmi konania nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej senát v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť a vyhlásenia sudcu o svojej predpojatosti vo veci sa neprihliada."

Novela zákona teda de facto ruší rozhodnutie Ústavného súdu o vylúčení zaujatých uvedených sudcov. Tlačová informácia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.11/2013 z dňa 28. januára 2013 uvádza (.pdf):
"Dňa 24. januára 2013 rozhodol II. senát ústavného súdu... o tejto námietke predpojatosti doc. JUDr. Jozefa ČentéšaPhD. tak, že sudcovia ústavného súdu Peter Brňák a Milan Ľalík boli vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie..." 

Ústavný súd však 5. júna 2013 na návrh skupiny poslancov pozastavil účinnosť novely zákona, na základe ktorej mal sťažnosť Jozefa Čentéša posúdiť senát v zložení Milana Ľalíka, Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej. Pričom prví dvaja sudcovia boli kvôli Čentéšovej námietke pre zaujatosť vylúčení. 

Šéf exekutívy tvrdil už v 21. mája 2013, že Smeru súčasný stav na Generálnej prokuratúre (GP) SR nevyhovuje: „Dnes neexistuje žiadna právna prekážka, aby sme išli voliť generálneho prokurátora. Je tu však taký chaos okolo podaní na Ústavný súd, že bude potrebné v určitom okamihu tento uzol rozrezať a prísť s nejakým riešením,“

Následne Robert Fico 5. júna zároveň vyhlásil, že NRSR bude voliť nového generálneho prokurátora, pravdepodobne na najbližšej schôdzi 18. júna.