Povinné kvóty, protiteroristické zákony a volby do NR SR

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

V relácii O 5 minút 12 sa premiér Fico neoriginálne stretol s Bélom Bugárom a diskutovali o povinných kvótach na utecencov, žalobe Slovenska na Európskom súdnom dvore, o prerokovávaných protiteroristických zákonoch a tiež o nadchádzajúcich volbách do Národnej rady. Obaja politici sa mýlili vo výrokoch o verejnom dlhu a deficite. Fico taktiež opät nepresne uviedol, že na základe kvótneho systému musíme zobrat aj takých utecencov, o ktorých nic nevieme.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…kvôli voľbám rýchlo niečo bolo položené v skrátenom legislatívnom konaní, obrovské množstvo rôznych zmien. To je tých 15, 17 zákonov.

Počas poslednej schôdze NR SR v tomto roku (58. schôdza) boli 3 návrhy prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Usudzujeme, že Bugár mal na mysli 15 opatrení v súvislosti s terorizmom. Informujú o nich aj SITA a TASR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Dôvodová správa priložená k návrhu protiteroristických opatrení prerokovávaných v NR SR uvádza nasledovné:
Vnútroštátna legislatíva týkajúca sa boja proti terorizmu (hrubo sú vyznačené návrhom zákona dotknuté predpisy): 

zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
•zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,
•zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov,
•zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov,
•zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
•zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

•zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
•zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov,
•zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
•zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov,
•zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov,

•zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
•zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre,
•zákon č. 144/2013 Z. z. o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,
zákon č. 39/2011 Z. z. o položkách s dvojakým použitím a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,
•zákon č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
•zákon č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
•zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
•zákon č. 126/2011 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií v znení zákona č. 394/2011 Z. z.
zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov.

Dokopy je to teda 12 zákonov. Všetky spomenuté zákony boli novelizované jedným spoločným zákonom (iba Ústava bola novelizovaná samostatne) v skrátenom legislatívnom konaní.

Poslanec Smeru, ja neviem, čo sa mu stalo, buchol takto po bruchu a navrhol, aby bol vyšší výber DPH o 200 miliónov… Takisto navrhol, že aj teda z iných daní, spotrebnej, o 50 miliónov bude väčší výber.

Bugár má na mysli poslanca Smeru-SD Duchoňa. Píše TASR: "Poslanci k rozpočtu schválili aj dva pozmeňujúce návrhy Daniela Duchoňa (Smer-SD). Prvým sa upravujú daňové príjmy štátneho rozpočtu z dôvodu lepšieho výberu DPH o 200 miliónov eur a spotrebných daní o 50 miliónov eur počas budúceho roka. "V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa z dôvodu zvýšenia daňových príjmov zvyšujú výdavky o 250 miliónov eur. Vytvára sa rezerva na zlepšenie výberu daní o 150 miliónov eur a zvyšuje sa rezerva na významné investície o 100 miliónov eur na 175,7 milióna eur," priblížil Duchoň." Informáciu potvrdzuje aj SITA. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Podobný výrok sme overovali už 11. októbra 2015. Odvtedy pribudli novšie informácie. Podľa portálu inflation.eu bola inflácia na Slovensku v mesiacoch september október na úrovni 0,06%, teda skutočne blízko nule. Rozpočet verejnej správy zas uvádza infláciu na Slovensku pre rok 2015 v hodnote -0,2%.





Podla ratingového vývoja Slovenskej republiky, ktorý zverejnuje Národná banka Slovenska (s.1, .pdf) sa v roku 2015 oproti roku 2014 zvýšil rating SR u agentúry Standard & Poor’s z A na A+. U ostatných agentúr si SR udržala rovnaký rating a to aj v porovnaní s rokom 2012, kedy nastupovala súcasná Ficova vláda. Zádoven agentúra Moody's dohnodtila Slovensko ako A2 s negatívnym výhladom a v roku 2015 z už stabilných výhladom, co možno považovat za zlepšenie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

…len málo krajín, a je to najmä Nemecko a Slovensko dnes a možno európska banka, si požičiavame peniaze za úrokovú sadzbu zápornú, my jednoducho si dnes požičiame peniaze a na konci vrátime menej, ako sme si požičali.

Slovensko si požičiavalo peniaze so zápornou úrokovou sadzbou a predalo dlhopisy, ktoré odkúpili prevažne zahraniční investori. Ponúkaný dlhopis v aukcii so záporným výnosom predstavuje, že štát vráti menej peňazí, ako si požičal. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V apríli 2015 si štát požičal na finančnom trhu viac ako 200 mil. eur, v rámci čoho predal investorom dlhopisy so zápornou úrokovou sadzbou, uviedla SITA. Spolu s predajom cenných papierov za 54. mil. eur úroková sadzba dosiahla 0,0019% p.a.

TASR informovala 19. októbra 2015, že Slovensko prvý krát predalo dlhopisy so záporným úrokom. Celkový záujem investorov predstavoval 609,3 miliónov eur, avšak na dodržiavanie zákona o rozpočtovej zodpovednosti bolo možné prijať ponuku necelých 200 miliónov eur. "Z celkovej hodnoty 197 miliónov eur napokon zahraniční záujemcovia kúpili 187 miliónov eur, čo je takmer 95 %." 

"Po prvýkrát v histórii bol totiž dlhopis ponúkaný v aukcii predaný za záporný výnos. To znamená, že investorom budeme v budúcnosti platiť menej, než za čo sme dnes dlhopisy predali. Zjednodušene povedané, investori zaplatia za to, že nám môžu požičať peniaze. Priemerné úročenie bolo pri deväťročných bondoch na úrovni 0,63 % p. a., pričom predaj bol na úrovni 85 miliónov eur a pri trojročných dlhopisoch bol výnos so zápornou hodnotou mínus 0,05 % p. a. pre dlhopisy v sume 112 miliónov eur.” vysvetlil minister financií Peter Kažimír.