Postavenie Slovenska v Európskej únii

O 5 minút 12, Jozef Hajko, odkaz na videozáznam

26. mája 2019, deň po voľbách do Európskeho parlamentu, sa v relácii O 5 minút 12 diskutovalo o budúcnosti Európskej únie a postavení Slovenska v nej. Pozvanie do relácie prijali Jana Kiššová, Miroslav Beblavý, Ľubomír Petrák a Ábel Ravasz.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ešte keď som nebol v politike, keď Smer-SD zaviedol sociálne podniky, z eurofondov, ktoré sa úplne rozkrádali, ja som podal podnet do Európskej komisie, zastavilo sa to po minutých sto miliónov z osemsto miliónov (slovenských korún, pozn.) schválených, a my sme ako republika, tých 700 miliónov ušetrili, pretože potom sme ich nemuseli platiť, keď sa prišlo na to, že je to celé zle.

V roku 2007 sa prvá vláda Roberta Fica rozhodla prispieť k zníženiu nezamestnanosti zriadením pilotných sociálnych podnikov, nad ktorými prevzalo gesciu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pod vedením ministerky Viery Tomanovej. Podniky mali byť financované z Európskeho sociálneho fondu, ktorý mal preplatiť až 95 % nákladov, zatiaľ čo vláda na nich mala vyčleniť 23,5 milióna EUR. Celkovo bolo na osem pilotných sociálnych podnikov vyčlenených približne 26,5 (800 miliónov Sk, pozn.) (.pdf, s. 40).

Počas ich fungovania došlo k neoprávnenému využívaniu štátnej pomoci a eurofondov a k narušeniu spravodlivej súťaže. Audit európskej komisie skonštatoval, že eurofondy boli vyplatené neoprávnene a majú byť vrátené. Európska komisia sa v prípade financovania sociálnych podnikov vyjadrila nasledovne: „Pomoc pre sociálne podniky nerešpektuje podmienky zákonnosti a vhodnosti použitia fondov. Odporúča sa preto, aby bolo financovanie sociálnych podnikov zrušené a akékoľvek zálohy a refundácie nákladov vymáhané."

Podnet na Európsku komisiu podal Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI), ktorému v tom čase šéfoval Miroslav Beblavý. V čase konania auditu Európskej komisie bolo podľa údajov ministerstva práce uhradených už 30 percent nákladov pilotných sociálnych podnikov z celkovej nárokovateľnej sumy 26,5 miliónov eur. Ministerstvo financií neskôr potvrdilo, že pilotným sociálnym podnikom bolo vyplatených približne 11,3 milióna eur (340,4 miliónov Sk, pozn.). Z tejto sumy žiadal rezort financií preplatiť len 365-tisíc eur (11 mil. Sk, pozn.). Miroslav Beblavý uviedol, že veľkú časť zo žiadanej sumy Brusel nepreplatí, keďže projekt, ktorý peniaze získal, bol vyhlásený za zrušený. “Z 11,3 milióna eur, ktoré sme do sociálnych podnikov doteraz dali, sme do Bruselu legitímne na preplatenie predložili nula až 20-tisíc eur,” poznamenal Beblavý. Keďže na sociálne podniky bolo vynaložených približne trikrát viac finančných prostriedkov než uviedol Beblavý, hodnotíme výrok ako nepravdivý.

Napriek tomu, že strana Smer-SD verejne komunikovala, že chce znížiť DPH na detské produkty na 10 percentnú či dokonca nulovú úroveň, tento zámer sa v podobe návrhu zákona do Národnej rady nedostal, nemohol preto parlamentom prejsť. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

O zámere znížiť DPH na produkty pre deti, vrátane plienok, výživ a sunarov, začala vládna strana Smer-SD hovoriť začiatkom roka 2018. Toto opatrenie malo byť spoločne so zvýšením minimálnej mzdy, zvýšením platov zamestnancov v štátnej sfére či pomocou pre dôchodcov súčasťou druhého vládneho sociálneho balíčka. Robert Fico na straníckom sneme v decembri 2018 otvoril diskusiu, či by v prípade detských výživ, plienok a sunarov malo ísť o zníženie DPH na 10 % alebo by boli tieto produkty od dane oslobodené úplne.

Posledná novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty pochádza zo septembra 2018 a nadobudla účinnosť 1. januára 2019. V návrhu sa však zníženie sadzby dane na detské produkty nespomína, rovnako ani v predošlých či neskorších návrhoch pozmeňovacích zákonov.

Ábel Ravasz počas kampane pred eurovoľbami navštívil viacero obcí na strednom a východnom Slovensku (Hrabušice, Veľká Lomnica, Hostice, Veľký Blh, Barca, Tornaľa, Mučín, Čakanovce, Holiša, Trenč). Na sociálnych sieťach zverejnili fotografie z kampane v regiónoch aj kandidáti na europoslancov József Nagy, Norbert Kurilla či Michal Goriščák. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Podľa verejne dostupných prieskumov nie je možné určiť koľko percent členov maďarskej národnostnej menšiny by volilo pred eurovoľbami volebnú koalíciu Progresívne Slovensko - SPOLU v pomere k slovenským voličom. V odpovedi pre Demagog.SK strana SPOLU uviedla, že údaje vychádzajú z interného prieskumu strany. Keďže tento prieskum nebol zverejnený, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Richardovi Sulíkovi, ktorý v Európskom parlamente, respektíve voči Európskej komisii, komunikoval zavedenie toho 2,5% odvodu, čiže inými slovami zvýšenie ceny potravín cez tento 2,5 odvod (…) A to, čo spravil Richard Sulík, tak jednoducho konal, oslovil Európsku komisiu, aby tento postup preskúmala. A Európska komisia tento postup preskúmala, potvrdilo sa naše podozrenie, a zastavila ten odvod.

Európska komisia (EK) sa v apríli 2019 naozaj rozhodla prešetriť novozavedenú platbu 2,5 percentného odvodu zo strany potravinárskeho maloobchodného sektora. Podľa zákona č. 385/2018 Z. z. o osobitnom odvode obchodných reťazcov účinného od 1. januára 2019 by obchodníci boli za určitých podmienok od dane úplne alebo čiastočne oslobodení. Odvádzať daň by tak muselo iba sedem obchodníkov, pričom v šiestich prípadoch ide o spoločnosti z iných členských štátov EÚ. Podľa EK môže toto opatrenie poskytovať selektívnu výhodu spoločnostiam oslobodeným od dane a môže negatívne ovplyvniť spotrebiteľov, a to zvýšením cien a znížením spotrebiteľského výberu na slovenskom trhu.

“Podľa predbežného posúdenia Komisie nemožno príslušné výnimky týkajúce sa platby daného odvodu odôvodniť na základe logiky slovenského daňového systému, ktorý spočíva v prerozdelení ziskov maloobchodných skupín v rámci potravinového dodávateľského reťazca v prospech poľnohospodárov a výrobcov potravín. Slovensko doteraz nepreukázalo, prečo sa podniky oslobodené od tohto odvodu nachádzajú v inej situácii ako podniky, ktoré ho hradiť majú.”

Keďže Slovenská republika o novom odvode neinformovala, EK sa vecou začala zaoberať na základe informácií získaných od zainteresovaných strán. V decembri 2018 jej takisto bola doručená formálna sťažnosť, podľa ktorej slovenská maloobchodná daň porušuje jednotné európske pravidlá. Ku konaniu vo veci EK priviedol aj Richard Sulík. Ten poslal list Európskej komisárke pe verejnú súťaž  Margrethe Vestager a následne sa s ňou aj osobne stretol. Podľa Sulíkových slov dospeli k záveru, že osobitný odvod je “nedovolená štátna pomoc,” ktorá je “nefér voči niektorej skupine obchodníkov” a “prispeje k nárastu cien potravín.

EK následne vydala neštandardný súdny príkaz, v ktorom požiadala Slovenskú republiku o pozastavenie uplatňovania zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov, až kým nebude ukončené jeho hĺbkové preskúmanie.