Politické dianie v uplynulých týždnoch

O 5 minút 12, Marta Jančkárová, odkaz na videozáznam

Takmer mesiac bez televíznej diskusnej relácie, nepocítajúc premiérsky špeciál, bol témou O 5 minút 12 priebeh volby Generálneho prokurátora Jozefa Centéša, interpretácie rozhodnutia Ústavného súdu vo veci volby GP, ako aj nevymenovania Jozefa Centéša za GP. Na záver relácie prišla na rad aj ekonomická situácia na Slovensku a v Európe. Do verejnoprávnej televízie prišli diskutovat predseda vlády SR Robert Fico. Oponenta mu prišiel robit predseda strany Most-Híd Béla Bugár. Obaja politici sa nevyhli velkému poctu faktických chýb pri interpretáciách rozhodnutí Ústavného Súdu v otázke volby a vymenovania GP, ako aj hodnotenia samotnej volby. Béla Bugár nemal svoj den a až dvakrát uvádzal nesprávne casové údaje. Robert Fico až príliš casto uvádzal polopravdy, alebo zasadil fakt do nesprávneho kontextu. Preto neprekvapí, že k štatistike predsedu vlády SR pribudlo množstvo zavádzajúcich výrokov. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Generálny prokurátor môže spustiť alebo zastaviť určité konania. Spomeňme si napríklad na vyšetrovanie pána Valka. Generálna prokuratúra sa rozhodla, že všetko je v poriadku, to znamená, že nebude obžaloba a generálny prokurátor to zmenil a zhodil to naspäť na vyšetrovanie.

V prípade vyšetrovania má B. Bugár na mysli prípad trestného stíhania advokáta Ernesta Valka a podnikateľa Ladislava Reháka, ktorí boli obvinení z vydierania bývalých spolupracovníkov, bratov Vittekovcov, ktorí pre podnikateľa skupovali pozemky na Záhorí a ublíženia na zdraví účtovníčky jednej z firiem Reháka, ktorú mali nútiť k sprenevere. Kauza s účtovníčkou sa však nakoniec obrátila, pretože bola na ňu podaná žaloba za spreneveru. Polícia zatkla Reháka v novembri 2006 a o pár dní aj Valka, do väzby ich súd neposlal. Obaja vinu odmietali. V apríli 2008 ich stíhanie generálna prokuratúra zastavila, z dôvodu že skutok s vydieraním sa stal, ale nebol trestným činom. 

Generálny prokurátor však prípad vrátil späť na došetrenie, celkovo už po druhý krát pre údajné procesné pochybenia a doplnenie vyšetrovania. Generálna prokuratúra potom stíhanie v septembri roku 2009 definitívne zastavila a zbavila ich obvinení, čím potvrdila verdikt bratislavskej krajskej prokuratúry. 

Len maďarská národnostná menšina dostala zo štátneho rozpočtu od roku 1993 750 miliónov korún, hovorím o korunách ešte, dohromady, hovorím len o maďarskej národnostnej menšine.

Aj napriek tomu, že od tohto roku funguje na Slovensku aj úrad splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny, ktorý zastáva László A. Nagy, nepodarilo sa nám zistiť údaje týkajuce sa finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre maďarskú menšinu. Preto hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný. 

Táto záležitosť (zákon o štátnom občianstve, pozn.) už skoro rok na Ústavnom súde a čakáme, kedy Ústavný súd prijme nejaké rozhodnutie.

Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako nepravdivý, pretože neuvádza presný údaj čakania na rozhodnutie ÚS vo veci Zákona o štátnom občianstve.

Návrh (.pdf) na preskúmanie súladu zákona o štátnom občianstve s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Európskym dohovorom o občianstve, je na Ústavnom súde už viac ako rok. Návrh na preskúmanie bol doručený 22. septembra 2011. V čase overovania tak ubehol od podania návrhu 1 rok aj 3 mesiace. 

Bol prijatý liberálny Zákonník práce za pani Radičovej? Bol. Stúpala nezamestnanosť? No stúpala.


Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý. Za vlády Ivety Radičovej bol skutočne prijatý liberálny Zákonník práce s účinnosťou od 1. januára 2012. V roku 2012 podľa údajov Štatistického úradu SR (1 - 3. štvrťrok 2012) zároveň rástla aj nezamestnanosť. Demagog.sk nehodnotí, či nezamestnanosť rástla práve pre prijatie Mihálovho Zákonníka práce.

Mihálov zákonník práce bol prijatý v r. 2011 s účinnosťou od 1. januára 2012 a v r. 2012 (údaje sú k dispozícii iba za 1 - 3. štvrťrok) sa nezamestnanosť podľa Štatistického úradu SR zvyšovala:

"Nezamestnanosť druhý štvrťrok po sebe medziročne rástla. Oproti 1. štvrťroku 2011 sa zvýšila o 8,1 tis. (o 2,2 %) na 380,3 tis. osôb. Miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila o 0,2 p. b. na 14,1 %. U žien vzrástla o 0,5 p. b. na 14,4 % a u mužov klesla o 0,2 p. b. na 13,8 %. V medzikvartálnom porovnaní (1. štvrťrok 2012 oproti 4. štvrťroku 2011) klesla sezónne očistená nezamestnanosť o 1,7 % na 368,9 tis. osôb."


"Tempo medziročného rastu nezamestnanosti  sa z 2,2 % v 1. štvrťroku zrýchlilo na 4,2 % v 2. štvrťroku. Počet nezamestnaných v absolútnom vyjadrení oproti 2. štvrťroku 2011 vzrástol o 14,8 tis. na 368 tis. osôb. Miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila o 0,4 p. b. na 13,6 %. U žien vzrástla o 1,1 p. b. na 14 % a u mužov klesla o 0,2 p. b. na 13,3 %. V medzikvartálnom porovnaní (2. štvrťrok oproti 1. štvrťroku) klesla sezónne očistená nezamestnanosť o 3,4 tis. (o 0,9 %) na 374,9 tis. osôb."

"Tempo medziročného rastu nezamestnanosti sa v jednotlivých štvrťrokoch tohto roka postupne zrýchľovalo až na 4,7 % v 3. štvrťroku. Počet nezamestnaných v absolútnom vyjadrení oproti 3. štvrťroku 2011 vzrástol o 16,7 tis. na 371,3 tis. osôb. Miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila o 0,5 p. b. na 13,7 %. U žien vzrástla o 1,2 p. b. na 14,5 % a u mužov klesla o 0,1 p. b. na 13 %. V medzikvartálnom porovnaní (3. štvrťrok oproti 2. štvrťroku) vzrástla sezónne očistená nezamestnanosť o 2,6 tis. (o 0,7 %) na 376,3 tis. osôb."


Podľa denníka SME (.jpg) priniesol vtedajší Zákonník práce tieto zmeny:
  • zamestnanec si vyberie či chce odstupné, výpovednú lehotu alebo ich kombináciu,
  • pracovný pomer na dobu určitú sa mohol predĺžiť až 3-krát za 3 roky,
  • čím dlhšie človek vo firme pracoval, tým mal dlhšiu výpovednú lehotu,
  • firmy mohli prepustiť tehotnú ženu, matku do konca 9 mesiaca po pôrode a dojčiacu matku počas skúšobnej doby iba vo výnimočných prípadoch,
  • odbory v podniku museli dokázať, že ich členmi je aspoň tretina zamestnancov, inak s nimi nemusela firma rokovať,
  • firmy, ktoré predávali gastrolístky, mohli mať províziu iba 3 % z ceny lístkov,
  • ak sa firma dohodla so zamestnancami, mohli mať viac nadčasov,
  • bol predĺžený termín čerpania náhradného voľna z 3 na 12 mesiacov od práce nadčas,
  • min. plat za nadčasy klesol z 1,5-násobku mzdy na 1,25-násobok,
  • nočné smeny mohli byť aj dva týždne po sebe,
  • manažérov mohla firma vyhodiť bez odstupného až do pol roka po prijatí, najvyšších šéfov až 9 mesiacov,
  • vo veku 33 rokov sa ľuďom dovolenka predĺžila automaticky na 5 týždňov a nemuseli dokazovať 15 odpracovaných rokov,
  • výhody, ktoré si zamestnanci vybojovali v kolektívnom vyjednávaní sa nevzťahovali na manažérov verejných inštitúcií,
  • na jednom pracovnom mieste mohli pracovať viacerí zamestnanci.

O liberálnosti Zákonníka práce informuje denník Pravda:

"Nový Zákonník práce, ktorý je účinný od začiatku septembra, patrí podľa Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií k desiatim najliberálnejším v rámci krajín OECD."

Od 1. januára 2013 platí novela Zákonníka práce z dielne ministra Richtera. 

Zamestnávateľské zväzy jasne povedali, že Zákonník práce nemá žiadny vplyv na otázku zamestnanosti alebo nezamestnanosti.

Nie je pravdou, že zamestnávateľské zväzy povedali, že Zákonník prace nemá žiadny vplyv. Republiková únia zamestnávateľov poukazovala, že novela Zákonníka práce nebude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť resp. nezamestnanosť, a taktiež obmedzí schopnosť zamestnávateľov vytvárať nové pracovné miesta.

Podobný výrok sme už overovali v rámci relácie O 5 minút 12 (28. októbra 2012):

Etrend.sk o názore Republikovej únie zamestnávateľov na návrh novely zákonníka práce napr. píše (30.júl 2012):

"Odmietame túto novelu. Považujeme ju za škodlivú, zvlášť v tomto neistom ekonomickom období." To sú slová predsedu Republikovej únie zamestnávateľov, Mariána Juska. Jednoznačný nesúhlas zo strany zamestnávateľov k predkladanej novele vyjadril aj viceprezident Zamestnávateľskej únie Ľuboš Sirota, ktorý označil túto novela za "bezprecedentný útok na pracovný trh".

Stanovisko RÚZ (30. júla 2012): "Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) upozorňujú na nepriaznivé dôsledky novely Zákonníka práce. Navrhnutá novela je podľa RÚZ nebezpečným hazardom s domácimi pracovnými miesta."

Podľa prezidenta RÚZ Mariána Juska môže v dôsledku zmien v Zákonníku dôjsť k ohrozeniu 35 až 50 tisíc pracovných miest, následkom čoho sa zvýši nezamestnanosť na Slovensku.

RTVS, (26. októbra 2012):
"Zamestnávatelia vnímajú prijatú novelu negatívne. Podľa nich zhorší flexibilitu trhu práce a zdraží zamestnávanie. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov: „Je nepochopiteľné, že vláda, ktorá nesie na pleciach problém riešenia 398.000 nezamestnaných, prijme takú legislatívu, ktorá riešenie tohto problému a možnosť nezamestnaných nájsť si prácu ešte viac sťažuje.“

V stanovisku RÚZ (s.3) k novele Zákonníka práce (20. augusta 2012) sa ohľadom vplyvu na zamestnanosť píše:
"Ide o veľmi závažnú zmenu s negatívnym vplyvom na náklady podnikateľských subjektov, na podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť. Nie je od nej možné očakávať ani pozitívny vplyv na rasť zamestnanosti..."

Martin Hoščák z RÚZ (24. augusta 2012) mesiac pred prijatím novely Zákonníka práce povedal:
"Za jedno z najväčších negatív možno považovať znovuzavedenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného. Dramaticky totiž zvýši náklady zamestnávateľov, lebo už po dvoch a viac odpracovaných rokoch zamestnávateľ bude musieť platiť zamestnancovi aj odstupné. Okrem zvýšenia nákladov bude mať menej prostriedkov na odmeny pre ostatných zamestnancov aj na vytváranie nových pracovných miest."