Plošné testovanie: Mikulec a Saková na SRo

, Marta Jančkárová, odkaz na videozáznam

„Odznelo tu (…) strašne veľa zle interpretovaných vecí, až by som povedal klamstiev,” povedal 31. októbra minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) svojej predchodkyni Denise Sakovej (Hlas). V Sobotných dialógoch diskutovali najmä o plošnom testovaní obyvateľov na koronavírus.

Tento factcheck vznikol aj vďaka podpore projektu „Zvýšenie kvality verejnej debaty a rozoznávania neprávd v predvolebnej kampani a po nej” Fondom pre transparentné Slovensko pri Nadácii Pontis.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Mali na to málo času, ale ja sa pýtam, keď 28. 9., to je v septembri už spustili obstarávanie na testy, tzn., že už túto myšlienku vláda musela preberať v hlave minimálne týždeň, možno 2 týždne. A vtedy to máme 6 týždňov do dnešného spustenia tejto operácie a myslím si, že keď nás kritizovali, že za 3 týždne sme nespravili nejaký pandemický plán ešte s vtedajším premiérom Petrom Pellegrinim, tak tu sa spúšťala akcia, o ktorej sa vedelo minimálne 6 týždňov.

Členovia vlády mali informáciu o zámere premiéra plošne pretestovať obyvateľstvo na koronavírus najneskôr v druhej polovici septembra. 17. októbra premiér informoval, že v tom čase už tri týždne testovanie pripravovali. Bez ohľadu na to, kedy organizáciu (v teréne) schválila vláda, o samotnom zámere jej členovia vedeli cca šesť týždňov pred štartom a niektoré zložky štátu sa na ňu pripravovali už koncom septembra. Tvrdenie Denisy Sakovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé. 

Časová os

Podľa DenníkaN informoval premiér Igor Matovič členov vlády o nápade plošne pretestovať celú populáciu na utajenom rokovaní 16. septembra.

Ministerstvo obrany pre portál Demagóg.SK nedávno uviedlo, že „minister obrany sa o zámere protestovať celé obyvateľstvo SR dozvedel na neverejnom rokovaní vlády koncom mesiaca september.”

Materiál z rokovania vlády z 23. septembra hovorí o potrebe zabezpečenia 500-tisíc testov v rámci doplnenia zásob. 

28. septembra Správa štátnych hmotných rezerv vyhlásila priame rokovacie konanie na dodanie skríningových testov z dôvodu mimoriadnej udalosti. V návrhu kúpnej zmluvy, ktorá bola prílohou podkladov, je uvedený požadovaný počet 500-tisíc.

Správe štátnych hmotných rezerv pre Demagóg.SK uviedla, že 9. októbra bola doručená požiadavka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na zabezpečenie antigénových testov, formou listu." Úrad tak odpovedal na otázku, kedy dostal požiadavku na zabezpečenie 13 miliónov rýchlotestov (ktoré neskôr použil na plošné testovanie).

Správa štátnych hmotných rezerv 14. októbra uviedla, že vyskladnila prvých 100 tisíc skríningových antigénových testov určených pre domovy sociálnych služieb." Deň predtým do jej skladov pribudlo 500-tisíc testov nakúpených v zmysle vládneho materiálu z 23. septembra.

Ako prvé informáciu o tejto možnosti na verejnosť priniesli Aktuality.sk, a to 16. októbra. O deň neskôr, 17. októbra, ju premiér potvrdil na tlačovke. Okrem iného povedal, že vláda objednala 13. miliónov testov. 

14. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Juhapharm zmluvu na dodávku 1 milióna testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Dodané mali byť do 30. októbra. 

16. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Eurolab Lambda zmluvu na dodávku 10 miliónov testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Viac ako polovica mala byť dodaná do 23. októbra.

16. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Abbott Laboratories Slovakia zmluvu na dodávku 2 miliónov testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Dodané mali byť do 18 kalendárnych dní.

Zmluvy so všetkými tromi firmami sa odvolávajú na predmet vyhlásenej zákazky z 28. septembra.

Hmotné rezervy vo Vestníku verejného obstarávania plánovaný nákup v celkovej hodnote 39 500 000 eur vysvetľujú o.i. tvrdením, že „ide o nové neplánované opatrenie, ktoré vychádza z vývoja mimoriadnej udalosti v súvislosti s pandémiou COVID 19.”

Ako prvé informáciu o tejto možnosti na verejnosť priniesli Aktuality.sk, a to 16. októbra. O deň neskôr, 17.októbra, ju premiér potvrdil na tlačovke.

Igor Matovič na nej o.i. povedal, že „je čas, aby som sa priznal k tomu, že áno. Posledné tri týždne sme potichu chystali najväčšiu logistickú operáciu, aká kedy na Slovensku bude uskutočnená – a to je celoplošné pretrestovanie obyvateľov.”

Ako dôvod pre zatajenie zámeru uviedol obavu, že by sa mohlo - ako počas prvej vlny - stať, že nejaký štát by vykúpil dodávku testov pre Slovensko. 

Deň predtým v Bruseli rokoval s Angelou Merkelovu, ktorej však plán plošného testovania spomenul. Nevedela o ňom ani prezidentka Zuzana Čaputová. 

O deň neskôr, 18. októbra, vláda schválila materiál na prípravu celoplošného testovania. Uvádza v ňom, že okrem profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky budú integrované tímy pozostávať z príslušníkov Policajného zboru…”

Ako jeden z predkladateľov materiálu je uvedený minister vnútra - o zámere a nutnej súčinnosti policajtov teda musel vedieť ešte pred predložením materiálu na vládu pri jeho príprave.

Napríklad, minister obrany sa podľa vyjadrenia jeho tlačového oddelenia dozvedel 12. októbra na základe pokynu predsedu vlády. Podľa informácií DenníkaN začala armáda pracovať na príprave celoplošného testovania predtým, než ho premiér oznámil v médiách. Muselo to byť po 16. septembri, kedy o tom prvýkrát hovoril na vláde a pred 16. októbrom, kedy o zámere informovali aktuality.sk.  

26. októbra odsúhlasil celoplošné testovanie krízový štáb. Prvé kolo prebehlo 31. októbra a 1. novembra.

Kritika Pellegriniho v marci

Počas prvej vlny epidémie Igor Matovič kritizoval vtedajšieho premiéra Petra Pellegriniho za to, že štát nepripravil pandemický plán, ktorý by určoval postup pri pandémii.

Veď zoberte si, čo sa teraz vo Francúzsku. Prijali zákaz vychádzania absolútne striktný, hodinu môžu ísť ľudia von len to, aby si mohli nakúpiť alebo išli na prechádzku a keď hovoríme o tých sankciách, tak vyhlásili pod tvrdými pokutami a dokonca trestné stíhanie

30. októbra zaviedlo Francúzsko prísny lockdown, ktorý bude trvať najmenej do 1. decembra. Zavrelo reštaurácie, bary a všetky obchody okrem tých, ktoré predávajú životne nevyhnutný tovar. Školy, služby a továrne ostávajú kvôli ekonomike otvorené. 

Prezident Emmanuel Macron oznámil, že ľudia majú dovolené opustiť svoje domovy len za účelom práce, nákupu nevyhnutného tovaru ale pomoci príbuznému. Povolené je tiež ísť von za športom - ale len na jednu hodinu v jednokilometrovom rádiuse od domu. 

Aby ľudia účel cesty odôvodnili, musia vypĺňať formuláre. Za porušenie pravidiel hrozí pokuta 135 eur, pri treťom porušení sa môže vyšplhať na 3750 eur alebo na šesťmesačné väzenie. Tvrdenie ROmana Mikulca hodnotíme ako pravdivé.

Tie testy (rýchlotesty na covid – pozn.) boli nakúpené za za cenu, ktorá dokonca je nižšia, ako ju nakúpili v Spojených štátoch amerických alebo v iných krajinách.

Nie je zrejmé, aký nákup mal Roman Mikulec na mysli. Podľa informácií, ktoré Demagóg.SK dohľadal, nakupovala americká vláda v auguste 2020 rýchlotesty na covid síce drahšie, než slovenská - no boli to testy iného typu. Nie je preto korektné porovnávať ich s nákupom slovenských úradov. Keďže nie jasné, aký resp. ktorý nákup rýchlotestov zo strany amerických úradov má Roman Mikulec na mysli, hodnotíme jeho tvrdenie zatiaľ ako neoveriteľné. 

Slovenské rýchlotesty

Roman Mikulec hovorí o slovenských rýchlotestoch, ktoré vláda kúpila o.i. na celoplošné testovanie obyvateľstva. 

14. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Juhapharm zmluvu na dodávku 1 milióna testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Cena za kus s DPH bola 4,29 eura. Išlo o testy Biocredit One Step Rapid Test Covid-19 Ag.

16. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Eurolab Lambda zmluvu na dodávku 10 miliónov testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Cena bola 4,345 eur s DPH. Išlo o testy značky Abbot Panbio Covid-19 AG Rapid Test Device. 

16. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Abbott Laboratories Slovakia zmluvu na dodávku 2 miliónov testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Cena bola 4,895 eur s DPH. Išlo o testy značky Abbot Panbio Covid-19 AG Rapid Test Device.

Americké rýchlotesty

Americké Ministerstvo zdravia a ľudských zdrojov v auguste oznámilo, že uzavrelo s firmou Abbot zmluvu na nákup 150 miliónov diagnostických rýchlotestov na covid-19. 

Cena za dodanie bola 760 miliónov dolárov - teda 5,067 dolára za kus (nie je zrejmé, či s DPH alebo bez). V prepočte na eurá bola vtedajšia cena takmer 6 eur za kus. Išlo však o iný typ testov - Abbott BinaxNOW COVID-19 Ag Card Point of Care.

Ministerstvu vnútra nereagovalo na žiadosť o vyjadrenie portálu Demagóg.SK. Nevieme teda, aký nákup mal Roman Mikulec na mysli, keď porovnával ceny.

…tak zároveň necháme voľný priebeh na hraniciach, aby naši ľudia kľudne mohli navštevovať či Rakúsko, či Čechy a nie sú testovaní pri návrate na Slovensko (na hraniciach, pozn.).

Rakúsko sa od 1. októbra nachádza na zozname menej rizikových krajín. Po návrate odtiaľ nie je potrebná domáca karanténa či predloženie negatívneho testu na covid-19. 

Česko patrí od 18. septembra medzi rizikové krajiny. Po návrate na Slovensko musí každý okrem pendlerov, študentov, zdravotníkov, výskumníkov, sociálnych pracovníkov a ďalších výnimiek absolvovať domácu karanténu alebo predložiť negatívny PCR test nie starší ako 72 hodín.

Prechod cez hranice je však bez systematických kontrol. Štát sa spolieha na zodpovednosť občanov. Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako ešte pravdivé.

Od začiatku sme hovorili, že antigénový test podľa toho letáku, ktorý vydala Svetová zdravotnícka organizácia, sa hovorí a sám pán premiér to priznal, že zachytíte iba 30 % z tých, ktorí infikovaní sú, ktorí majú symptómy.

Denisa Saková vybrala na demonštráciu senzitivity rýchlotestov (len) spodnú hranicu rozpätia, ktoré uvádzala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Igor Matovič síce hovoril o 30 percentnej schopnosti testov identifikovať nakazených, WHO však uvádzalo rozpätie od 34 do 80 percent. Odborníci hovorili o 50-tich percentách. Keďže Denisa Saková povedala pravdu, no nie celú pravdu a toto vynechanie skresľuje korektný obraz o tom, čo tvrdila WHO, hodnotíme jej tvrdenie ako zavádzanie. 

Svetová zdravotnícka organizácia vydala v apríli 2020 radu (Scientific brief) k používaniu rýchlotestov na koronavírus. Okrem iného uvádza, že „vychádzajúc zo skúsenosti s antigénovými RD testami pre iné respiračné ochorenia ako chrípka, v ktorej majú nakazení pacienti v sebe porovnateľnú koncentráciu chrípkového vírusu ako vo vzorke pri covide-19, senzitivita týchto testov môže varírovať od 34 do 80 percent.”

Senzitivita testu znamená, že dokáže správne identifikovať chorého človeka v populácii. Testy tak podľa WHO nemusia zachytiť „polovicu alebo viac infikovaných pacientov.”

Podľa WHO testy majú najspoľahlivejšie výsledky u pacientov s vysokou virálnou náložou, najmä tesne pred objavením sa symptómov alebo v ich prvej fáze. 

Matematik Richard Kollár odhadol na základe štúdii priemernú senzitivitu testov na všeobecnej populácii na úrovni 50 percent. 

Igor Matovič na začiatku októbra uviedol, že rýchlotesty dokážu odhaliť len 30 percent pozitívnych prípadov. Koncom mesiaca sa už odvolával na českú štúdiu, ktorá vykázala senzitivitu antigénových testov pod 70 percent. 

Erik Tomáš zo strany Hlas ešte pred prvým kolom plošného testovania hovoril, že antigénové testy sú veľmi nepresné a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zachytia len 30 percent pozitívnych prípadov.