Peter Kažimír vs. Ivan Švejna

V politike, Richard Dírer, odkaz na videozáznam

Ivan Švejna s Petrom Kažimírom o odvodovej reforme, súkromných dôchodkových fondoch a nezamestnanosti. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Návrh z Ministerstva práce išiel iný, oni chceli zachovať garancie iba v konzervatívnom fonde, kde je iba 5% sporiteľov a chceli v tých zvyšných zvyšovať poplatky.

Samotný návrh z Ministerstva práce sa nám nájsť nepodarilo. V správe agentúry SITA sa uvádza, že ministerstvo plánuje zachovať a zvýšiť garancie v konzervatívnom fonde. V článku portálu sme.sk sa však neuvádza, či ministerstvo navrhuje výlučné zachovanie garancií v tomto fonde. Súčasťou návrhu je aj zvyšovanie poplatkov podľa rizikovosti fondu.

A potom je tam ešte podstatná vec, a to je vnímanie sporiteľa a jeho finančnej gramotnosti a sklonu k riziku, ktoré podľa posledných prieskumov Focusu ešte niekedy z jesene jednoznačne hovoria o tom, že to je vo veľmi zlom stave.

Samotný prieskum agentúry Focus na stránkach dostupný nie je, ale informácie o výsledkoch výskumu priniesla napríklad agentúra SITA. O tom, že mnohí sporitelia nemajú skúsenosti s investovaním, nevedia presne do akého typu fondov z hladiska rizika investujú a nie sú rizikovému investovaniu naklonení, svedcia napríklad tieto závery prieskumu: 

"Vyše polovica sporitelov v rastových dôchodkových fondoch v druhom pilieri má minimálne vedomosti a skúsenosti s investovaním. Prevažná väcšina z nich nikdy neinvestovala v podielových fondoch a ani prostredníctvom iných financných nástrojov.

Hoci si na svoj dôchodok sporia vo fondoch, ktoré majú od vzniku druhého piliera prívlastok najrizikovejšie, pre takmer dve tretiny sporitelov je riziko pri investovaní neželaným javom.

Ochota akceptovat riziká pri investovaní dôchodkových úspor nie je podla prieskumu závislá od úrovne vedomostí o systéme starobného dôchodkového sporenia. 'Až polovica sporitelov v rastových dôchodkových fondoch, ktorí majú stredné až vysoké vedomosti o jeho fungovaní a skúsenosti s investovaním, má k riziku nízky sklon a uprednostnuje tak konzervatívny prístup k investovaniu v rastovom fonde.'

Naopak, len tretina sporitelov uviedla, že si sporí v rastovom fonde – podstatne menej, ako je tomu v skutocnosti (približne 60 %). Bezmála pätina sporitelov (18 %) v prieskume nevedelo uviest typ dôchodkového fondu, v ktorom si sporí.

Podobný Kažimírov výrok sme už overovali tu.

A potom sa stali tieto opatrenia, resp. sa snažili, aby ľudia dvakrát odišli z toho systému (bývalá vláda z druhého piliera, pozn.).

Prvé otvorenie druhého piliera schválila vláda R. Fica v auguste 2007, pričom možnosť vystúpiť mohli sporitelia využiť v prvom polroku roku 2008.

Z piliera vtedy vystúpilo takmer 100-tisíc sporiteľov. Vstúpilo doň 14 821 ľudí. Vláda schválila opätovne možnosť vystúpiť z druhého piliera od 15. novembra do 30. júna 2009. Vtedy vystúpilo približne 29 tisíc ľudí.

Určite si myslím, že politická zhoda je urobiť ten systém teraz opačne, tzn., že automaticky vstup mladých ľudí s možnosťou výstupu. Pokiaľ niekomu sa to nebude páčiť. Ale to je veľmi dôležité, lebo doteraz to bolo opačne a čo je, z môjho hľadiska čo bol najväčších, alebo jeden z najväčších útokov na druhý pilier, bola tá doba porovnávania výnosov.

Zákonom č. 555/2007 .Z. z. (.pdf), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. (.pdf) o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa účasť mladých ľudí v druhom pilieri od začiatku roku 2008 stáva dobrovoľnou.

Mladí ľudia, ktorí sa narodili po 31. decembri 1986, sa môžu o vstupe rozhodnúť do šiestich mesiacov od prvého zamestnania sa. Ak tak neurobia, možnosť sporenia v druhom pilieri natrvalo strácajú. Vláda I. Radičovej naopak plánuje opätovné zavedenie povinného vstupu mladých ľudí do druhého piliera.

Ako informuje SITA, Švejna sa 8. marca 2011 vyjadril, že Most-Híd bude presadzovať povinný vstup s možnosťou vystúpenia.

Pamätáte si určite aj na náš, ale bez, myslím si, že na eure, čo sme zásadného akože urobili, to bolo zavedenie eura, tam zhoda väčšinová bola.

Hlasovanie poslancov NR SR z dňa 28. októbra 2007 pri vládnom návrhu o zavedení meny euro v Slovenskej republike:

Počet prítomných poslancov: 140

Počet hlasujúcich: 137

Za hlasovalo: 136

Zdržalo sa hlasovania: 1

Nehlasovalo: 3