Pavol Paška, Pavol Hrušovský, Richard Sulík

O 5 minút 12, Marta Jančkárová, odkaz na videozáznam

Dôvera obcanov k národnému parlamentu a podnikatelské prostredie boli najatraktívnejším faktickým sporom nedelnej relácie O5M12. V prípade dôvery k parlamentu zvolili politici odlišný prístup merania tejto hodnoty. Zatial co Pavol Paška argumentoval císlami Eurobarometru, Richard Sulík využil štatistiky portálu DoTankoch.sk sledujúce úcast politikov na schôdzach. Neprekvapivo každý vyzdvihol pre seba priaznivé císla a prekvapivo obidvaja uvádzali fakticky správne údaje (až na Sulíkovú nepresnostt). Eurobarometer uvádza prepad dôvery k parlamentu v poslednom zbere dát a úcast poslancov bola najvyššia pocas vlády Ivety Radicovej. 

Ohladom podnikatelského prostredia za kratší koniec tahal Richard Sulík. Paškovo tvrdenie o prepadu v rebríckoch sa snažil spochybnit odkazom na údaje z roku 2010, ktoré majú byt podla Sulíka výsledkom predchádzajúcej vlády “socanov”. Nie je to úplne tak. I ked niektoré z relevantných výskumov využívajú v hodnotení za rok 2011 údaje z roku 2010, ale iba v ojedinelých prípadoch tam, kde neboli dáta dostupné z roku 2011. Nepriaznivé výsledky sú tak z podstatnej casti založené zo zberu v roku 2011. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Prepad v podnikateľských rebríčkoch. Pán Paška, v živote by som nebol povedal, že toto vytiahnete. Áno, v rebríčkoch sa Slovensko zhoršilo, lebo vychádza z údajov za rok 2010. Veď to je práve výsledok toho, že sme tu mali 4 roky socanov a pozrite, kde to skončilo.

Vývoj podnikateľského prostredia a slobody podnikania na Slovensku môžeme sledovať vo viacerých renomovaných medzinárodných rebríčkoch ale aj hodnotenia Podnikateľskej Aliancie Slovenska (PAS).

Hodnotenie Svetového ekonomického fóra - The Global Competitiveness Report 2011-2012 (.pdf)
Slovensko medziročne kleslo v hodnotení konkurencieschopnosti o deväť priečok na celkové 69. miesto z celkovo hodnotených 142 krajín. Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe dostupných štatistických dát a celosvetového prieskumu názorov manažérov. Prieskum prebiehal od februára do apríla 2011. Inými slovami údaje s prieskumu sú z roku 2011. Hodnotenie odráža stav ekonomiky k aprílu 2011. 
Správa Svetovej banky pre Slovensko - Doing Business 2012 (.pdf)
Slovensko medziročne kleslo o päť priečok na 48. miesto z 183 hodnotených krajín. Svetová banka hodnotí jednoduchosť podnikania a priaznivosť prostredia pre rozbeh a prevádzku firmy. Údaje v tejto správe zodpovedajú 1. júnu 2011 (okrem indikátora platenia daní, ktorý vychádza z údajov z obdobia január-december 2010).
Hodnotenie Heritage Foundation - Index ekonomickej slobody 2012 (.pdf)
Aj v tomto hodnotení Slovensko medziročne prepadlo o to o 14 priečok na 51. pozíciu. Index ekonomickej slobody analyzuje ekonomickú otvorenosť, efektívnosť regulácie, uplatňovanie zákona a konkurencieschopnosť krajín. Autori hodnotenia vychádzajú z údajov zahrňujúce obdobie druhej polovice roku 2010 a prvej polovice roku 2011. V hodnotení sú teda aj údaje z roku 2011.
Transparency International - Index vnímania korupcie 2010
Slovensko v tomto sa umiestnilo na 66. mieste zo 183 hodnotených krajín. Index meria vnímanie korupcie vo verejnom sektore. Kvôli zmenám v konštrukcii indexu oproti minulému roku (40% slovenského skóre tvoria nové indikátory) nie sú výsledky Slovenska porovnateľné s rebríčkom z predošlého roka. V prípade Slovenska index zahŕňa údaje z 10 prieskumov od siedmych inštitúcií (Svetové ekonomické fórum, Freedom House, The Economist Intelligence Unit, Inštitút pre rozvoj manažmentu IMD, Bertelsmannova nadácia a analytické agentúry IHS Global Insight a Political Risk Services). Tieto prieskumy boli uskutočnené v rokoch 2010 a 2011. Index vnímania korupcie najviac zodpovedá stavu Slovenska z jesene roku 2010. 
Hodnotenie podnikateľského prostredia (PAS) - Index IPP (7. novembra 2011)
"Podnikateľské prostredie na Slovensku sa aj v štvrtom štvrťroku 2011 zhoršilo. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 87,0 bodu, čo v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom predstavuje pokles o 2,43 %. Pociťované zhoršenie sa viaže najmä k udalostiam spojeným s pádom vlády a následným zastavením prijímania reformných zákonov." 
Index je tvorený na základe pravidelných pocitových prieskumov medzi manažérmi. Pri výpočte IPP bol základným obdobím na výpočet 1. júl 2011. Inými slovami pri výpočte tohoto indexu sa vychádzalo z údajov z roku 2011.
Pravdou je, že vo všetkých renomovaných rebríčkoch sa Slovensko prepadlo. Z uvedeného však vyplýva, že všetky renomované medzinárodné hodnotenia a aj hodnotenie Podnikateľskej aliancie Slovenska boli robené aj na základe údajov z roku 2011 a nie len na základe roka 2010. Prepad v hodnotení v rebríčkoch podnikateľského prostredia, korupcie a ekonomickej slobody preto nie je len výsledkom z roku 2010 a vlády R. Fica. 

Tá dôveryhodnosť parlamentu, a to sú čísla aj eurobarometra, ktoré bežia pravidelne. Je to európska inštitúcia, bola najvýraznejšia v rokoch 2006-2010, kedy na konci toho môjho funkčného obdobia sa pohybovala výrazne na priemere EÚ a bolo to cez 36%. Pán predseda Sulík za vás, a to sú tiež výsledky, diváci si to môžu nájsť na webe, sa hlboko prepadli.

Eurobarometer na základe rozhovorov skúma názory občanov jednotlivých členských krajín EÚ na jednotlivé otázky verejného života a dôveru v jednotlivé inštitúcie na národnej ako aj európskej úrovni .
Demagog.sk vyhľadal všetky merania od vstupu Slovenska do EÚ (2004), ktoré zaznamenávajú dôveru občanov ku národnému parlamentu. Z výstupov vyplýva, že najväčšiu dôveryhodnosť parlament požíval v období vlády Roberta Fica za predsedníctva Pavla Pašku. Vrchol dôveryhodnosti dosiahol pred vypuknutím ekonomickej krízy na Slovensku a to v novembri 2008 (40%). V nasledujúcich rokoch sa dôvera pohybovala okolo 35%. V poslednom prieskume z novembra 2011 dôveryhodnosť národného parlamentu prapadla na 25% (najnižšiu hodnotu od roku 2006). Nutno však dodať, že sa nejedná o národný fenomén. Podobný prepad je spoločný pre viacero európskych krajín. Priemerná dôvera k národných parlamentom v EU 27 v novembri 2011 spadla z 33% (máj 2011) na 27%. Celoeurópsky vývoj od roku 2004 si môžete pozrieť tu. 

My sme sa za pravicového zlepenca prepadli hlboho z hľadiska investičných príležitostí.

Žiadne údaje merajúce "investičné príležitosti" sa nám nepodarilo dohľadať. Pre ilustráciu uvádzame rebríčky sledujúce vývoj podnikateľského prostredia. 

Vývoj podnikateľského prostredia a slobody podnikania na Slovensku môžeme sledovať vo viacerých renomovaných medzinárodných rebríčkoch ale aj hodnotenia Podnikateľskej Aliancie Slovenska (PAS).

Hodnotenie Svetového ekonomického fóra - The Global Competitiveness Report 2011-2012 (.pdf)
Slovensko medziročne kleslo v hodnotení konkurencieschopnosti o deväť priečok na celkové 69. miesto z celkovo hodnotených 142 krajín. Svetové ekonomické fórum hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe dostupných štatistických dát a celosvetového prieskumu názorov manažérov. Prieskum prebiehal od februára do apríla 2011. Inými slovami údaje s prieskumu sú z roku 2011. Hodnotenie odráža stav ekonomiky k aprílu 2011. 
Správa Svetovej banky pre Slovensko - Doing Business 2012 (.pdf)
Slovensko medziročne kleslo o päť priečok na 48. miesto z 183 hodnotených krajín. Svetová banka hodnotí jednoduchosť podnikania a priaznivosť prostredia pre rozbeh a prevádzku firmy. Údaje v tejto správe zodpovedajú 1. júnu 2011 (okrem indikátora platenia daní, ktorý vychádza z údajov z obdobia január-december 2010).
Hodnotenie Heritage Foundation - Index ekonomickej slobody 2012 (.pdf)
Aj v tomto hodnotení Slovensko medziročne prepadlo, a to o 14 priečok na 51. pozíciu. Index ekonomickej slobody analyzuje ekonomickú otvorenosť, efektívnosť regulácie, uplatňovanie zákona a konkurencieschopnosť krajín. Autori hodnotenia vychádzajú z údajov zahrňujúce obdobie druhej polovice roku 2010 a prvej polovice roku 2011. V hodnotení sú teda aj údaje z roku 2011.

Hodnotenie podnikateľského prostredia (PAS) - Index IPP (7. novembra 2011)

"Podnikateľské prostredie na Slovensku sa aj v štvrtom štvrťroku 2011 zhoršilo. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 87,0 bodu, čo v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom predstavuje pokles o 2,43 %. Pociťované zhoršenie sa viaže najmä k udalostiam spojeným s pádom vlády a následným zastavením prijímania reformných zákonov." 
Index je tvorený na základe pravidelných pocitových prieskumov medzi manažérmi. Pri výpočte IPP bol základným obdobím na výpočet 1. júl 2011. Inými slovami pri výpočte tohoto indexu sa vychádzalo z údajov z roku 2011.

V prípade ak by Pavol Paška mal na mysli podnikateľské rebríčky by sme jeho výrok uznali ako pravdivý. Vo všetkých renomovaných rebríčkoch sa Slovensko prepadlo. Či sa jedná o hlboký prepad necháme na hodnotení čitateľa.

Toto je účasť poslancov na zasadnutiach NR SR. Za môjho obdobia to bolo takmer 90%. Za obdobia pána Pašku to bolo takmer 86% a za obdobia pána Hrušovského 78%. Toto je výsledok práve toho nekompromisného dodržiavania pravidiel.

Podľa serveru DoTankoch.sk bola v období predsedníctva Pavla Hrušovského (2002-2006) priemerná účasť poslancov na zasadaniach parlamentu 84%. V období predsedníctva Pavla Pašku (2006-2010) 87% a v období Richarda Sulíka (2010-2011) 91%

Pre zaujímavosť, priemerná dochádza v období predsedníctva Jozefa Migaša (1998-2002) bola 63%. Za predchádzajúce obdobia nie sú údaje dostupné. 

Napriek tomu, že Richard Sulík podhodnotil výsledok z obdobia Pavla Hrušovského, výrok uznávame ako pravdivý .

Pripravujeme ústavnú sťažnosť, ktorou sa obrátime na Ústavný súd a opýtame sa či rozhodnutia NR SR sú alebo nie sú pre prezidenta SR v tejto konkrétnej personálnej otázke záväzné alebo nie.

Podanie na Ústavný súd SR vo veci nevymenovania zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša KDH pripravuje. Informovala o tom SITA z 9. februára 2012: 


""Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Radoslav Procházka (KDH) začal s
prípravou návrhu na výklad Ústavy SR Ústavným súdom SR pre nevymenovanie
zákonne zvoleného kandidáta na funkciu generálneho prokurátora Jozefa
Čentéša prezidentom SR Ivanom Gašparovičom," informoval hovorca KDH
Matej Kováč. "