Pavol Hrušovský

O 5 minút 12, Radovan Slobodník, odkaz na videozáznam

Ostatný rozhovor Medzi 4 ocami, ktorý viedol Radovan Slobodník s podpredsedom NR SR Pavlom Hrušovským sa niesol výhradne v duchu zákona o štátnom obcianstve. P. Hrušovský sa vyjadril k hlasovaniu o zákone ako aj k najnovšiemu vývoju potom, co sa zástupcovia oboch krajín stretli v rámci zasadania Zmiešanej komisie a bol predložený návrh bilaterálnej zmluvy, upravujúcej túto otázku.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Práve preto sme sa snažili rozbehnúť veľké verejné investície, ale tu, v súčasnej vláde, je napríklad na čele parlamentu človek, ktorý povie v rozhovore pre Trend, že štát nemá čo priamo riešiť nezamestnanosť.

R. Sulík v rozhovore pre eTrend.sk okrem iného povedal:

"Takže zníženie ceny práce podľa vás nepomôže vytvoriť nové pracovné miesta?
Určite by to nejakých ľudí späť na trh práce dostalo, ale to nie je adekvátny dôvod, aby sme zvýšili DPH a daň z príjmu.
Odvodový bonus prinesie prácu viacerým ľuďom?

Nie je to primárny účel odvodového bonusu. Štát by nemal robiť úkony priamo zamerané na zníženie nezamestnanosti. Lebo potom je vlastne prepúšťanie úradníkov protichodné opatrenie a mal by robiť opak. Kupovať fabriky, ktoré idú do krachu, strkať tam peniaze a zamestnávať čoraz viac ľudí. Nie, štát nemá čo priamo riešiť nezamestnanosť."

Nezamestnanosť v žiadnom z mesiacov počas vlády R. Fica nedosiahla úroveň 7,2%. Najbližšie k tomu mala v letných mesiacoch roku 2008, kedy doisiahla 7,4%.

Vývoj nezamestnanosti na Slovensku:

Vývoj nezamestnanosti v roku 2006

január február marec apríl máj jún júl august september oktober november december
 % 11,8 11,7 11,4 11,0 10,6 10,4 10,2 9,9 9,8 9,3 9,1 9,4

Vývoj nezamestnanosti v roku 2007

január február marec apríl máj jún júl august september oktober november december
 % 9,5 9,2 8,9 8,5 8,3 8,3 8,3 8,2 8,3 7,9 7,8 8,0

Vývoj nezamestnanosti v roku 2008

január február marec apríl máj jún júl august september oktober november december
 % 8,1 7,8 7,6 7,4 7,4 7,4 7,5 7,4 7,5 7,5 7,8 8,4

Vývoj nezamestnanosti v roku 2009

január február marec apríl máj jún júl august september oktober november december
 % 9,0 9,7 10,3 10,9 11,4 11,8 12,1 12,1 12,5 12,4 12,4 12,7

 

Vývoj nezamestnanosti v roku 2010

január február marec apríl máj jún júl august september oktober november december
 % 12,9 13,0 12,9 12,5 12,2 12,3 12,3 12,2 12,4 12,3 12,2

 

Odmietame, aby sa predávali takým spôsobom napríklad ako sa predali slovenské elektrárne. Úplne pod cenu, keď bola otázka možnosti odkúpenia, tak zrazu tá cena bola dvojnásobná, za akú sme ich predali.

Nepodarilo sa nám overiť tvrdenie, aká vysoká bola cena, ktorú Enel ponúkol Ficovej vláde za opätovné odkúpenie Slovenských elektrární. O konečnej cene pôvodného predaja Enelu viedla vláda R. Fica s Enelom spor, avšak následne sa zmluvné strany dohodli, že žiadna z nich nebude nič doplácať.

Denník Pravda  prináša nasledujúcu chronológiu:

apríl 2006 – R. Fico: "Dzurindova vláda predala 66 percent akcií Slovenských elektrární talianskemu Enelu za 839 miliónov eur (31,4 miliardy korún)."

február 2008 – J. Slota: "Enel by mal doplatiť ešte 17 miliárd korún."

Pritom Enel chcel od vlády naspäť 8,9 miliardy korún.

október 2009"Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena pri uzavretí vo výške 839 miliónov eur je konečná. Žiadna zo zmluvných strán nie je povinná uhradiť druhej strane dodatočnú platbu ako úpravu kúpnej ceny.“ – Uvádza to najnovší návrh o skončení privatizácie elektrární, ktorý predkladá minister hospodárstva Ľ. Jahnátek na rokovanie vlády

Myslím, že pred tromi mesiacmi, keď ste to pán kolega predložili v NR a prišli ste s takou odvodovou sadzbou pre banky, ktorá bola 35-krát vyššia ako vo Švédsku.

Strana Smer-SD prišla ešte v októbri 2010 s návrhom, ktorý mal byť alternatívou k zvýšeniu DPH na 20%, ktorú presadzovala (a neskôr aj presadila, pozn.) vláda premiérky I. Radičovej. Podľa návrhu Smeru mali banky z časti svojich pasív hradiť štátu nový odvod vo výške 1,35 percenta.

Denník Pravda prišiel ešte v máji v roku 2010 s informáciou, že vo Švédsku už podobná daň existuje. Švédske banky odvádzajú do špeciálneho fondu 0,036 percenta z každej poskytnutej pôžičky. Švédsko tak chce robiť najbližších 15 rokov, kým sa vo fonde nenazbiera aspoň 2,5 percenta ročného výkonu švédskej ekonomiky.

Presne povedané, návrh Smeru (1,35%, pozn.) je 37,5 krát vyšší ako už existujúca daň vo Švédsku.

 

 

Tak teplárenský trh je na SR v pomerne slušne konkurenčný. Pôsobí tu približne 50-60 spoločností. S toho šesť z nich je pod 100% kontrolou štátu.

Nepodarilo sa nám overiť toto tvrdenie.

Je pravda, že šesť teplárenských spoločností je štátnych. Jedná sa o teplárne v Bratislave, Trnave, Žiline, Martine, Zvolene a Košiciach.

Koľko ďalších súkromných teplárenských spoločností na Slovensku funguje nevieme overiť.