Pavol Hrušovský vs. Robert Fico

Na telo, Zlatica Puškárová, odkaz na videozáznam

Diskusia medzi Robertom Ficom a Pavlom Hrušovským bola v znamení predvolebnej kampani, kedy obidve strany bilancovali krátku vládu Ivety Radicovej, každý ponúkajúc svoju interpretáciu tohoto obdobia. Robert Fico opät preukázal svoje recnícke schopnosti, ked používa rovnakú argumentáciu ako používala súcasná vláda v kampani v roku 2010 (vláda zadlžuje krajinu). Z pohladu demagog.sk je množstvo jeho výrokov napriek snahe vlády I.Radicovej o konsolidáciu verejných rozpoctov hodnotených ako pravdivých. Robert Fico dokáže vytvorit argument tak, že fakticky pravdivé údaje vkladá do kontextu, ktorý uvádza cinnost vlády v negatívnom svetle. Z pohladu faktickej kontroly, nie je castokrát z pohladu demagog.sk co vytknút. Je neschopnostou politického oponenta na túto taktiku upozornit a predstavit vlastnú interpretáciu udalostí a neschopnostou moderátora poukázat na skratkovitost takejto argumentácie a predstavit hlbšie ekonomické súvislosti.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Buď príde veľký pravicový hospodár pán Mikloš a povie, no nedá sa nič robiť, musíme ísť zdaňovať bohatých, veľké firmy, banky a ďalšie veci, alebo pán Mikloš povie, nezvládli sme konsolidáciu verejných financií a nedodrží sľub, ktorý dal, že v roku 2012 bude deficit na úrovni 3,8 alebo 3,7 %.

Overujeme "sľub" deficitu v roku 2012 na úrovni 3,8%.

Materiál verejných rozpočtov na roky 2011-2013 (pripravovaný Ministerstvom financií SR, pozn.):

Schodok rozpočtu verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 95 je v roku 2011 rozpočtovaný na úrovni 4,9 % HDP, v roku 2012 vo výške 3,8 % HDP a v roku 2013 na úrovni 2,9 % HDP. (str. 8).

V druhom kvartáli 2010, v čase keď vláda R. Fico odovzdávala krajinu, malo Slovensko hospodársky rast na úrovni 4,4 %. V tom čase mali vyšší hospodársky rast Švédsko 4,5 % a Luxembursko 5,5 %, (Fínsko malo rovnaký hosp. rast ako Slovensko). Eurostat neposkytuje mesačné porovnania vývoja deficitov verejných rozpočtov jednotlivých krajín.

Nejaký rozpočet táto krajina musí mať. Ale ja som sám veľmi zvedavý s čím príde minister Mikloš, ktorý nám ešte na jar 2010 hovoril, že máme znižovať dane.

Na jednej strane podľa agentúry TASR:

Podľa podpredsedu SDKÚ-DS nebude kvôli nezodpovednej politike súčasnej vlády v najbližších štyroch rokoch priestor na znižovanie daní.

"Bolo to možné ešte v roku 2006, v súčasnosti však bude neľahkou výzvou otočiť aktuálny nepriaznivý ekonomický vývoj, zastaviť zadlžovanie a zároveň nezvyšovať dane," uviedol na dnešnej programovej konferencii opozičnej SDKÚ-DS jej podpredseda Ivan Mikloš.

Na druhej strane podľa agentúry SITA:

Mikloš: Keď chce Fico zastaviť prepúšťanie, musí znížiť dane.
Opozícia nemá výhrady voči opatreniam, ktoré robí koalícia na riešenie hospodárskej krízy, považuje ich však za nedostatočné. V diskusnej relácii STV O päť minút 12....

"Navrhovali sme kroky, zníženie daní, odvodov, vláda s nami odmietala komunikovať," dodal. Opozícii sa napríklad nepáči zriaďovanie sociálnych podnikov, ktoré sú podľa Mikloša neefektívne a považuje ich za škodlivé, keďže môžu byť spojené s korupciou.

Ivan Mikloš o pláne znižovať dane hovoril naposledy v roku 2009. V roku 2010 naopak tento úmysel vylúčil.

V januári 2011 pravicová vláda prijala takzvaný konsolidačný balíček, ktorý bol založený na zvyšovaní cien, predovšetkým na zvyšovaní DPH. A oficiálny dokument vlády, ktorý bol predložený, konštatuje, že tento konsolidačný balíček, ktorý predkladáme, bude v praxi znamenať pokles hospodárskeho rastu.

Vplyvom úsporných opatrení vlády na rast HDP sa zaoberá napríklad štúdia z dielne Inštitútu finančnej politiky MF SR Aktuálna makroekonomická prognóza (str. 3, .pdf) MF SR z 8. februára 2011.

"Prognóza rastu HDP sa oproti septembrovým odhadom mierne zvýšila v celom horizonte prognózy. Za
pozitívnejším vývojom stojí predovšetkým rýchlejšie oživenie obchodných partnerov v treťom štvrťroku
2010, zlepšenie očakávaní o ich budúcom vývoji, a nižší rast cien. Oproti roku 2010 je však rast v roku 2011 nižší
predovšetkým v dôsledku konsolidácie verejných financií, ktorá je však do istej miery tlmená očakávaným vyšším
čerpaním EÚ fondov."

Či sa jedná predovšetkým o navyšovanie DPH je sporné. V tejto súvislosti správa uvádza:

"Prognóza inflácie (HICP) sa v roku 2011 mierne znížila na úroveň 3,4% (pri použití CPI 3,5%, pozn.)
v dôsledku nižších rastov regulovaných cien ako sa predpokladalo v
septembrovej prognóze a nezavedenia vyššej spotrebnej dane z piva. Miera
inflácie sa v priebehu roka 2010 zvyšovala iba mierne. K výraznejšiemu
rastu inflácie by malo prísť v úvode roka 2011, kedy sa prejavia
vyššie ceny energií, zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z
tabakových výrobkov, zrušenie daňového zvýhodnenie pre biopalivá,
zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových
palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok.
Výrazný rast
svetových cien potravín podľa FAO - World food price index v závere roka
2010 a historické maximá indexu z januára 2011 indikujú rast cien
potravín aj v úvode roka 2011.
Predpokladáme, že medziročný rast
cien potravín by v roku 2011 mohol dosiahnuť z časti aj vďaka bázickému
efektu lacných potravín v úvode roka 2010 hodnotu 6,1%.
Zvýšenie DPH, spotrebných daní, poplatkov a zrušenia oslobodení by sa
malo premietnuť do zvýšenia cien tovarov a služieb v roku 2011
príspevkom v celkovej výške 0,89 p.b. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii
tak predstavuje 0,4 p.b.
, spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,5 p.b."

Tento výrok je neoveriteľný z dôvodu rozličných nákladov na rozličné trasy diaľnic. Cena sa pohybuje tak od členitosti terénu, prístupu, počtu potrebných viaduktov ako aj skladby podložia. Rozhodujúca položka môže byť aj cena práce, ktorá sa rovnako mení.
Kvalitatívna komparácia, ktorá by zhodnotila cenu diaľnice R1 s podobnými úsekmi na Slovensku nie je v našich kapacitných možnostiach.