Pavol Hrušovský vs. Pavol Paška

V politike, Alžbeta Vlková, odkaz na videozáznam

TA3 sa rozhodla v tejto relácií nevenovat pozornost kauze Gorila a stavila na debatu dvoch bývalých predsedov parlamentu o témach poslednej parlamentnej schôdze. Preto sa do pozornosti opät raz dostáva otázka poslaneckej imunity a Meciarových amnestií. Faktov neodznelo vela. Nepomerne viac ich stihol vyslovit P. Hrušovský.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

My aj keď pôjdeme do histórie, predchádzajúcich kampaní pred voľbami sme nikdy nikoho nevylučovali.

Strana SMER vznikla v roku 1999 a od svojho vzniku súperila o svoju pozíciu v NR SR v predvolebnej kampani celkom trikrát (v 3., 4. a v 5. volebnom období- v rokoch 2002, 2006, 2010).

Predvolebná kampaň 2010 (voľby sa uskutočnili 12.júna 2010)
SMER-SD nevylúčil zo spolupráce žiadnu politickú stranu, ktorá by sa potenciálne dostala do parlamentu. Svoj postoj strana potvrdila aj po voľbách, keď boli na rokovania so SMER-om pozvané všetky parlamentné strany.
apríl 2010 „Každá strana, ktorá sa dostane do NR SR, má možnosť sa zúčastňovať rokovaní," povedal R.Fico.

Predvolebná kampaň 2006 (voľby sa uskutočnili 17.júna 2006)
Tesne pred voľbami sa R.Fico vyjadril negatívne o možnosti povolebnej spolupráce s SDKÚ, čo zároveň dokazuje nepravdivosť výroku P.Pašku
15.júna 2006: "Ja si jednoducho ako Robert Fico neviem predstaviť, že by som s pánom Dzurindom sedel v jednej vláde," povedal R.Fico.Líder Smeru ďalej konštatoval, že jeho strana nikdy nepôjde do žiadnej vlády plniť pravicový program. Vo vzťahu k SMK Fico uviedol, že maďarská koalícia podľa neho "potrebuje opozičnú biedu". Zároveň povedal osobný názor, že po voľbách s najväčšou pravdepodobnosťou vznikne vládna koalícia, ktorá bude kombináciou doterajších opozičných a vládnych strán.

Predvolebná kampaň 2002 (voľby sa uskutočnili 20.-21. septembra 2010)
Pred voľbami SMER nevylučoval spoluprácu zo žiadnou politickou stranou, ktorá sa dostane do parlamentu.
13. september 2002, R.Fico:
„Nebudeme vylučovať žiadnu politickú stranu z prípadnej spolupráce, ani HZDS. Každá strana, ktorá získa vo voľbách päť percent a viac, má právo zúčastniť sa na diskusiách o zostavovaní vlády. Naším kritériom je, aby bola vláda veľmi stabilná dovnútra, teda maximálne dva-tri subjekty."


Myslím že niektorá z Transparency International, myslím, že to zverejnila, naši poslanci hlasovali v najväčšom počte za prijímanie všetkých protikorupčných opatrení.

Na základe porovnania hodnotenia predkladaných a schválených zákonov s hlasovaním v parlamente Transparency International Slovensko zostavila za minulé volebné obdobie v apríli 2010  rebríček poslancov a politických strán, ktorý odráža snahu cez legislatívne hlasovanie zvýšiť transparentnosť, resp. posilniť boj proti korupcii v politike a spoločnosti.

Najlepšie hodnotenými boli poslanec Pavol Frešo (SDKÚ), Július Brocka a Daniel Lipšic (obaja KDH). Naopak v priemere najhoršie hlasovali Marián Haľko, Jozef Halecký a Tibor Cabaj (všetci HZDS). V hodnotení poslaneckých klubov skončilo najlepšie KDH a najhoršie HZDS.

NR SR si procesný postup pri voľbe upravila vlastnou zmenou zákona, ale napriek tej zmene kde sme odtajnili voľbu, sme pristúpili k hlasovaniu o pánu kandidátovi Čentéšovi v tajnej voľbe, ktorá je nespochybniteľná, kde pán Čentéš získal 79 hlasov.

Hospodárske noviny 16. mája 2011:
Podľa oficiálnych výsledkov neuspel v prvom kole ani jeden z kandidátov na post generálneho prokurátora. Ani jeden z trojice Dobroslav Trnka, Eva Mišíková a Ján Hrivnák, ktorý nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Prvé kolo prebiehalo 03.11.2010.

Ani druhé kolo tajnej voľby (7. decembra 2010) generálneho prokurátora sa nevydarilo. Koaličné strany deň predtým na tlačovej besede avizovali, že dnešnú voľbu generálneho prokurátora zablokujú. A skutočne sa tak aj stalo. Ani kandidát koalície, Jozef Čentéš, ani kandidát opozície, Dobroslav Trnka, nezískali dostatočný počet hlasov. Na tajnú voľbu generálneho prokurátora bolo spolu vydaných 150 lístkov. Za Dobroslava Trnku hlasovalo 71 poslancov, Jozef Čentéš nedostal ani jeden hlas. 79 poslancov nevolilo.

Koalícia 5. apríla 2011 odhlasovala verejnú voľbu generálneho prokurátora.

20. apríla 2011 Ústavný súd rozhodol, že voľba generálneho prokurátora sa bude opakovať.

15.júna 2011 Ústavný súd predbežným opatrením zablokoval možnosť verejnej voľby. (o možnosti verejnej voľby ÚS rozhodol až v októbri 2011)

3.kolo
17.jún 2011- V tajnej voľbe bol za GP zvolený J.Čentéš, D.Trnka sa vzdal kandidatúry.
Za zvolenie J. Čentéša hlasovalo 79 z 80 prítomných poslancov, jeden poslanec sa hlasovania zdržal. Opozičné strany, Smer aj SNS, voľbu odignorovali, keďže Dobroslav Trnka dopoludnia odvolal svoju kandidatúru s tým, že voľbu považuje za protiústavnú.

To bola forma uznesenia (odsúdenie Mečiarových amnestií navrhnutých Smerom-SD pozn.), ktorú ponúkali. Malo to len deklaratórnu povahu a charakter, z ktorej deklaratórnej povahy a charakteru pre nikoho nevyplývajú žiadne práva ani povinnosti. Je to len konštatovanie, že sa to stalo, treba to odsúdiť.

Už niekoľkokrát prebehli v parlamente pokusy o zrušenie tzv.Mečiarových amnestií, naposledy v polovici minulého roku. Ústavný zákon,  ktorý by zrušil amnestie však vyžaduje prijatie 90 poslaneckými hlasmi. SMER ako opozičná strana však v súvislosti s odmietnutím Mečiarových amnestií presadzuje iba ich morálne odsúdenie bez právnych následkov. 

R.Fico pre HN 22.júna 2011:
"Bola by to veľká vec, keby Národná rada prijala naprieč celým politickým spektrom ústavný zákon, ktorým by sa odsúdili amnestie. Museli by byť odtiaľ ale odstránené ustanovenia s právnymi dôsledkami."
V septembri 2011 SMER navrhol vlastný návrh ústavného zákona, ktorý by len deklaroval odsúdenie amnestií. Tento návrh vylučoval právne dôsledky.

Aktuálne.sk, 19.september 2011:
R.Fico: "My (SMER-SD) v morálnej rovine amnestie absolútne odmietame, ale z hľadiska práva nevidíme priestor na ich zrušenie, ako to navrhuje KDH. Je tu nejaká možnosť dohodnúť sa na texte, ktorý by mohol byť schválený v podobe ústavného zákona odsudzujúceho amnestie, avšak bez právnych následkov."


Tvnoviny.sk, 19.september 2011:
Smer-SD vidí cestu len vo schválení ústavného zákona, ktorý by ich odsúdil ako jedno z najvážnejších porušení alebo zneužití práv, ktoré mal k dispozícii konkrétny politik. Táto právna norma by však nemala právne následky. Návrh takéhoto ústavného zákona vypracovali pre Smer-SD právnici.
Fico je presvedčený, že zrušenie amnestií nikdy na Slovensku z hľadiska právnych dôsledkov nenastane. "Smer nikdy nezahlasuje za ústavný zákon, ktorý by v praxi znamenal zrušenie amnestií. Za deklaratórny odsudzujúci zákon sme pripravení zahlasovať," povedal Fico.

V 35 stranovom volebnom programe strany KDH sa inštitút poslaneckej imunity spomína iba v jednej vete (str.24).

"Budeme presadzovať sprísnenie ústavného zákona o konflikte záujmov a zúženie imunity ústavných činiteľov len na konanie súvisiace s výkonom verejnej funkcie."