Pavol Hrušovský vs. Pavol Paška

V politike, Ľuba Oravová, odkaz na videozáznam

Témou relácie, okolo ktorej sa tocili obidvaja diskutujúci boli úsporné opatrenia. Z argumentov politikov, ci už v tejto alebo iných víkendových relácií, vyplýva, že konsolidácia verejných financií je prioritou každej politickej strany. Smer sa tak poucil z kampane roku 2010, kedy pravdepodobne aj na tejto téme prehral volby.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ale ja som nikdy nemal pocit, že sme v politickej izolácii. Pôsobil som ako predseda parlamentu, ani raz za štyri roky mi nikto nedal najavo, stretával som sa s predsedami všetkých parlamentov, bol som predsedom dokonca konferencie šéfov parlamentov členských krajín, prijali nás do eurozóny, do Schengenu, ja ten, ta izolácia vzniklo ako nástroj politicko, vnútropolitického boja.

Časovo obmedzenou právomocou (od júla 2006 do mája 2007) predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo vedenie vrcholného združenia predsedov európskych parlamentov – Konferencie predsedov parlamentov Európskej únie. Táto právomoc bola obmedzená z dôvodu, že predsedanie Konferencii sa každoročne mení, kde poradie predsedníctiev určuje Rada Európskej únie. Národná rada Slovenskej republiky prevzala predsedníctvo po konferencii predsedov parlamentov v Kodani (29.jún – 2. Júl 2006) a následne odovzdala predsedníctvo Slovinsku po uskutočnení vrcholného stretnutia 44 predsedov parlamentov, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 24. – 27. mája 2007 v Bratislave.
Keďže Pavol Paška bol v tej dobe predsedom Národnej rady SR, bol aj predsedom Konferencie predsedov parlamentov Európskej Únie.

Pavol Paška sa tak nestal hlavou Konferencie predsedov parlamentov EÚ z dôvodu vyjadrenia dôvery, ale z dôvodu rotácie tejto funkcie. Hlavou Konferencie predsedov by sa tak zrejme stal aj Ján Slota v prípade, ak by zastával post predsedu parlamentu.

Tento argument tak nemôže slúžiť ako dôkaz politickej neizolovanosti strany Smer na medzinárodnej scéne počas minulého volebného obdobia.

Slovenská republika vstúpila do eurozóny 1. januára 2009 a do Schengenského priestoru 21.decembra 2007. Obe tieto významné udalosti sa uskutočnili počas vlády Róberta Fica, súčasťou ktorej bol aj vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška.

A druhá vec, tak keby sme prijali takúto filozofiu, áno, pred 4 rokmi bola iná situácia na trhu, ja sa nehádam, že aj tento plazmový televízor, ktorý tu máte, možno keď ste ho kupovali pred štyrmi rokmi, stál 5-tisíc euro. Dneska ho občan kúpi možno za 300 euro. Takisto cena stavebných prác v súvislosti s obrovským úpadkom a deficitom objemu prác klesla, dokonca tak, že stavebné firmy idú nad dubiózne ceny a nie sú schopné ani náklady pokryť.

Paškov prímer možno platí pri televízore v dôsledku vývoja technológií, rozhodne to však neplatí pri dopravných stavbách.

Na základe štatistík Štatistického úradu SR je zrejmé, že index stavebných prác stúpal kontinuálne od roku 2007 a to vo všetkých kategóriách, ktoré by sa mohli vzťahovať ku cenám diaľnic.

  2007 2008 2009 2010
Inžinierske stavby 107,5 113,5 117,3 119,3
Dopravná
infraštruktúra
107,5 113,4 117,5 119,9
Cestné a
miestne komunikácie
10,8 114 119 122
index 100 = 2005

Osobne si myslím nateraz ja len musím, lebo toto je obohratá platňa s týmito cenami. Jednak sa porovnáva neporovnateľné, porovnávať 30-ročný verejnoprávny alebo PPP projekt, kde máte zakomponované od stavebnej ceny, údržbu, správu a všetky náklady včítane ceny peňazí, ktoré jednoducho splácate 30 rokov, s akútnou cenou prác na trhu, to je tak niečo podľa mňa nefér. (reakcia na Hrušovského výrok: “Pozrite sa, pán predseda, minister Figeľ tento týždeň ide podpisovať 3 veľké kontrakty na výstavbu tých istých diaľničných úsekov, ktoré mali byť začaté ešte za vašej vlády a tieto kontrakty na tie isté úseky budú o 700 miliónov eur lacnejšie.”, pozn.)

Systém financovania stavby diaľníc na Slovensku je dlhodobým konfliktom medzi bývalými a súčasnými vládami. Minulá vláda R.Fica zaviedla mechanizmus stavby resp. dostavby diaľnic cez tzv. PPP projekty alebo verejno-súkromné partnerstvá. Vtedajšia opozícia upozorňovala na predraženie diaľnic, ak budú realizované týmto spôsobom. Dnes už môžeme konštatovať, že z troch plánovaných balíkov PPP projektov na diaľnice sa realizoval iba druhý (výstavba R1). Zvyšné dva boli za súčasnej vlády zrušené. Zaviedol sa systém výstavby cez verejné obstarávanie a spolufinancovanie projektov z eurofondov a štátneho rozpočtu.

Pri hodnotení tohto výroku však musíme objektívne upozorniť na rozdiely financovania výstavby cez PPP a cez klasické verejné obstarávanie. Na čo pravdepodobne poukazuje vo výroku aj P.Paška. 

PPP projekty ako partnerstvo verejného a súkromného sektora môžeme charakterizovať nasledovne:

  • konkrétna verejná služba nie je poskytovaná priamo verejnou inštitúciou, ale súkromným subjektom (protihodnota vo forme koncesie alebo inej platby od verejného partnera)
  • súkromná inštitúcia je účastníkom projektu PPP od svojho počiatku, spolupracuje na jeho príprave, zaisťuje finančné zdroje na výstavbu, realizuje investície, poskytuje služby
  • vzťahy medzi partnermi pri realizácii projektu verejných služieb sú dlhodobé (v prípade projektov, ktoré vyjednávala minulá vláda to bolo obdobie 30 rokov)
  • zodpovednosť za poskytovanie služby sa presúva na súkromný subjekt, ktorý ručí za kvalitu, množstvo, dostupnosť a ďalšie dohodnuté parametre verejnej služby
  • riziká sú medzi partnermi rozdelené
  • subjekty verejného sektora vystupujú v úlohe klienta, definujú štandardy požadovaných služieb, sú oslobodené od riešenia technických a organizačných otázok, ktoré sa prenášajú na privátneho partnera

Z uvedeného je teda jasne viditeľný rozdiel medzi PPP a klasickou formou verejného obstarávania (VO), ktoré je založené na súťaži a jednorazovej realizácii stavby. Po ukončení stavby prechádza na verejný sektor prakticky celá zodpovednosť za riziká stavby (údržba, prevádzka.. ), a to počas celej doby, na ktorú bolo partnerstvo uzavreté.

Tu však opäť treba upozorniť na dôležitú vec, ktorá patrí aj k hlavným argumentom zástancov PPP projektov. PPP projekty je potrebné chápať v dlhodobom horizonte, a to najmä v súvislosti s hodnotou diela a peňazí po celú dobu partnerstva. Ako uvádza Asociácia PPPsúkromný partner, ktorý zabezpečuje financovanie, musí započítať cenu peňazí na celú dobu prevádzkovania projektu (100 EUR dnes má vyššiu hodnotu ako 100 EUR o 10 rokov).

Celkové náklady na realizáciu stavieb v rámci PPP sú preto aj vyššie, no o to diskutabilnejšie, do akej miery súkromní partneri vedia reálne odhadnúť ich výšku na takú dlhú dobu vopred. V prípade plánovaných troch balíkov to bolo 30 rokov, počas ktorých by Slovensko každoročne od roku 2014 splácalo 700 mil. eur, čo bolo v tom čase zhruba päť percent plánovaných výdavkov štátneho rozpočtu.

PPP projekty a verejné zákazky sú aj z uvedených informácií veľmi odlišné systémy financovania, a preto sa domnievame, že ich v tejto rovine nemožno objektívne porovnávať. Verejné obstarávanie je jednorazovou investíciou v aktuálnej finančnej hodnote, zatiaľ čo PPP projekt ráta s akousi dhodobou prognózou, ktorá je ťažko overiteľná v tom, do akej miery sa bude zhodovať s realitou o niekoľko rokov. V otázke (ne)porovnateľnosti týchto dvoch systémov preto hodnotíme výrok p.Pašku ako pravdivý.

Treba hospodáriť zodpovedne a naozaj dobre. Pozrite sa, pán predseda, minister Figeľ tento týždeň ide podpisovať tri veľké kontrakty na výstavbu tých istých diaľničných úsekov, ktoré mali byť začaté ešte za vašej vlády a tieto kontrakty na tie isté úseky budú o 700 miliónov eur lacnejšie.

Hrušovský hovorí o troch úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov.

náklady PPP v mil.eur predpoklad pred tendrom sumy (predpokladaných)* víťazov tendra 
úsek Dubná Skala - Turany 343 mil.eur 334 mil. eur 137,7 mil. eur
úsek Svinia - Fričovce 268 mil. eur 213,2 mil. eur 114,6 mil eur
1.úsek Jánovce - Jablonov  136 mil. eur 94,6 mil. eur  59,9 mil. eur*
2.úsek Jánovce - Jablonov 282,2 mil. eur 270 mil eur 120 mil. eur
spolu 1129,2 mil. eur 911,8 mil. eur 432,2 mil. eur

Zdroj: SME, 27.september

* 1.úsek Jánovce - Jablonov už definitívne vysúťažila firma Váhostav

Náklady na výstavbu týchto štyroch úsekov pri ich realizácii prostredníctvom PPP projektov dosahovali spolu 1129,9 mil. eur. 1.balík PPP projektov bol kvôli nedodržaniu zmluvných podmienok zrušený na jar 2011 a v lete boli vyhlásené nové tendre pre výstavbu spomínaných úsekov. Zo získaných údajov po uzavretí verejného obstarávania je evidentné zníženie odhadovaných nákladov až o 697 mil. eur.

Treba upozorniť, že ušetrená suma dosahujúca takmer 700 mil. eur je aktuálna pri realizácii všetkých štyroch uvedených úsekov diaľnic a nevzťahuje sa len na tri úseky, na ktoré sú zatiaľ nepodpísané zmlvy: dostavba D1 v častiach Dubná Skala - Turany, Fričovce - Svinia a na 2. úseku Jánovce - Jablonov. Na dostavbe týchto úsekov štát ušetrí v porovnaní s plánovanými PPP projektmi "len" 434,8 mil. eur. Zmluva na 1.úsek Jánovce - Jablonov bola už v minulosti podpísaný.

Napriek tejto formálnej odchýlke, je tvrdenie o tom, že tie isté úseky diaľnic budú teda v prípade podpísania kontraktov skutočne o takmer 700 mil. eur lacnejšie ako mali byť v prípade realizácie PPP projektov.

Problém zostáva v porovnateľnosti týchto dvoch zmlúv. Je pravda, že
momentálna úspora je vo výške 700 mil eur, avšak toto číslo nezohľadňuje
náklady, ktoré bude musieť štát niesť najbližších 30 rokov, ktoré v
prípade PPP niesol zmluvný partner štátu. Je možné a veľmi
pravdepodobné, že tieto náklady nebudú zďaleka dosahovať 60% sumy PPP
projektu, je však zavádzajúce tieto dve sumy bez ďaľšieho komentára
porovnávať.

Už vo februári sme navrhovali bankovú daň. Už tu mohlo byť sto alebo 180 miliónov eur v rozpočte. Nakoniec sa to prijalo, tuším, v piatok.

NR SR schválila bankovú daň (Vládny návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií) 20. októbra 2011. Zo 147 prítomných poslancov hlasovalo za prijatie bankovej dane 144 poslancov, proti boli len 3 poslanci (poslanci OKS). Sadzba bankovej dane (zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2012) je 0,4 % a do rozpočtu prinesie približne 83 mil. eur.

Bankovú daň navrhovala strana SMER-SD už vo februári 2011 vo výške 0,7 %. Táto navrhovaná sadzba by mohla podľa strany SMER-SD priniesť do štátneho rozpočtu približne 180 mil. eur.

Strana SMER-SD tak navrhovala bankovú daň  0,7%, z ktorej by do rozpočtu mohlo smerovať viac prostriedkov ako prijatím 0,4% sadzby dane už vo februári 2011.

Prínos návrhu Smeru, ktorý navyšoval bankovú daň o 0,3 percentuálne body vyššie ako súčasný návrh (a ktorý predpokladá príjem do štátnej pokladniece vo výške 83 mil. eur ) je možné odhadovať (pri priamej úmere) na úrovni približne 145 miliónov eur, čo je v rámci Paškovho odhadu medzi 100 až 180 mil. eur.

Výrok P. Pašku tak hodnotíme ako pravdivý.