Pavol Abrhan vs. Marek Madaric

Na telo, Zlatica Puškárová, odkaz na videozáznam

Tandem KDH vs. Smer-SD sa stáva v predvolebnom období coraz tradicnejšou súcastou televíznych diskusií. Pavol Abrhan, ktorý zaskakoval za ministra Fígela, sa opät stretol s Marekom Madaricom. Rec bola o európskom summite a schválenom rozpocte. Dialnice sa opät stali ohniskom miernej konfrontácie medzi oboma stranami. Politici sa, na základe nášho hodnotenia, triafali vo svojich faktických tvrdeniach do celej škály pravda-nepravda-zavádzanie-neoveritelné.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Viete, že ešte vtedy (pri otváraní pozn.) termín volieb vôbec nebol určený a vôbec sa nepočítalo s tým, že by boli predčasné voľby. (Odpoveď na otázku moderátorky či pozvanie predstaviteľov strany Smer-SD na otváranie nového úseku R1 nebolo predvolebné “vábenie”)

Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže oficiálny termín otvorenia nového úseku diaľnice R1 je 28. októbra 2011  a termín predčasných volieb bol známy už 12. októbra 2011. Nebol síce v tom termíne schválený NR SR, bol však známy.

Veď ste nepostavili ani kilometer ešte, čo hovoríte, že viete stavať diaľnice…Ale diváci dobre vedia, že ste nepostavili ešte ani kilometer diaľnice novej. Vy ste zatiaľ len niečo vytendrovali…

Vláda I. Radičovej začala s výstavbou niekoľkých úsekov diaľnic, no nestihli sa dokončiť podobne ako tomu bolo aj počas ostatných vlád, kedy úseky započaté v jednom volebnom období, boli dokončené až v nasledujúcom (príkladom môže byť aj R1-Pribina). Výrok M. Maďariča je zavádzajúci, keďže uvádza len niektoré aspekty výstavby diaľnic.

Uvádzame výpočet  úsekov, ktoré boli začaté počas vlády I. Radičovej:
- R4Košice - Milhosť (začiatok výstavby 27.08.2010)
- D1Jablonov - Studenec (druhý profil)(začiatok výstavby 18.11.2010)
- D1Fričovce - Svinia(začiatok výstavby 2011)
- D1Jánovce - Jablonov II. úsek(začiatok výstavby 2011)
- D1Jánovce - Jablonov I. úsek(začiatok výstavby 20.06.2011)
- D1Dubná Skala - Turany(začiatok výstavby 2011)

Toto číslo sa nedá presne overiť, ale pokúsime sa tento výrok ohodnotiť na základe aproximácie a dostupných údajov ŠÚSR. Počet pracujúcich v SR v roku 2010 bol
2 317 500. ŠÚSR ďalej uvádza, že počet zamestnancov, ktorí majú viac ako 2300 eur mesačne je 2,45% z celkového počtu. Tzn., že tých ktorí zarábajú 2300 eur a viac je cca 57 000 ľudí. Avšak, ako uvádza P. Kažimír, 25 000 ľudí by malo byť tých, ktorí zarábajú viac ako 33 000 eur ročne, pričom 2300*12 (mesačný plat*počet mesiacov) je 27600 eur ročne.
Z toho vyplýva, že existuje 57 000 ľudí, ktorí zarábajú 27 600 eur ročne a viac. Odhadnúť z toho, či 25 000 z nich zarába 33 000 eur ročne a viac nie je z dostupných údajov možné, hoci toto tvrdenie môže byť pravdivé.

Štát má ešte vlastne rezervy, veď výber DPH. Tam sme za Gréckom alebo niekde okolo Grécka sa pohybujeme, čo sa týka výberu daní z DPH. Vyše miliardy, vyše miliardy eur, ktoré by mohol byť príjem do štátneho rozpočtu.

P. Abrhan hovorí zrejme o štúdií Európskej Komisie,  ktorá mala za cieľ určiť veľkosť rozdielu medzi sumou DPH, ktorú štát vyberie a tou ktorú by mohol vybrať, ak by neboli žiadny daňoví podvodníci a žiadne podvody. Daná štúdia je dostupná tu.
Abrhan správne uvádza, že pri výbere DPH máme vážne problémy a náš výber tejto dane je druhý najhorší po Grékoch. U nás činí rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur., čo predstavuje 28 % dostupných zdrojov z DPH. Čiže tá medzera medzi sumou, ktorú vyberieme na DPH a tou, ktorú by sme v ideálnych podmienkach mohli vybrať (žiadne daňové úniky) je 28 %, pričom u Grékov táto medzera tvorí 30 %.
Pre úplnosť dodávame, že dané údaje sú za rok 2006, pretože daná štúdia analyzovala roky 2000 až 2006, pričom bola vypracovaná v roku 2009.

Našou ambíciou podľa prípravy rozpočtu bol (deficit rozpočtu pozn.) na 3,8%. Vzhľadom na ekonomickú situáciu, na recesiu, ktorá nastupuje, tak sme museli upraviť tento rozpočet a ten je navrhnutý na 4,6%.

Rozpočet verejnej správy na roky 2011 - 2013 (str. 8, .pdf): Vychádzajúc z týchto zámerov a ekonomických podmienok, rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 bol zostavený tak, aby postupné znižovanie plánovaného schodku rozpočtu verejnej správy viedlo k zníženiu schodku rozpočtu verejnej správy pod 3 % HDP v roku 2013. Schodok rozpočtu verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 95 je v roku 2011 rozpočtovaný na úrovni 4,9 % HDP, v roku 2012 vo výške 3,8 % HDP a v roku 2013 na úrovni 2,9 % HDP.

Toto bol plán pri konsolidácií verejných rozpočtov z konca roku 2010. (Prijímaný rozpočet na 2011 a predpokladaný na ďalšie dva roky)
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 - 2014 (str. 2, .pdf, dokument je z 15. augusta 2011): Základným cieľom rozpočtovej politiky vlády je preto výrazne znížiť deficit verejných financií a zastaviť zadlžovanie budúcich generácií.1 Podstatný krok k naplneniu tohto cieľa robí vláda uţ v roku 2011, keď sa deficit znižuje z takmer 8 % v rokoch 2009 a 2010 na 4,9 % HDP. Pre roky 2012 a 2013 teda zostáva úloha zníţiť deficit o 2 percentuálne body, konkrétne v roku 2012 na 3,8 % HDP a následne na 2,9 % HDP v roku 2013.

Aj návrh rozpočtu na 2012 tak ešte počíta z 3,8 % deficitom, avšak tento dokument bol vypracovaný ešte pred pádom vlády a je neaktuálny.
Sme.sk (16. novembra 2011): "Všetky štyri strany bývalej vládnej koalície sa dnes dohodli na prijatí štátneho rozpočtu na budúci rok. Deficit by nemal po dohode za okrúhlym stolom presiahnuť 4,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) a v prípade, ak ho budú chcieť koaliční poslanci v parlamente znížiť, budú potrebovať jednohlasný súhlas celej exkoalície." Zvýšenie tohtoročného schodku je zdôvodňované znížením prognózy rastu HDP.