Opozícia o uteceneckej kríze

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

Tento týžden sme sa pozreli na diskusiu predstavitelov opozície Pavla Freša, Pála Csákyho a Juraja Drobu. Témou boli opät utecenci a migranti. Csáky vo viacerých výrokoch citoval nespolahlivé zdroje a Frešo dezinterpretoval vyjadrenia talianskej vlády o hotspotoch. Pri porovnaní starnutia populácie zas prehánal v mladosti Turecka. Jurajovi Drobovi sme overili len malý pocet výrokov, všetky až na jeden z nich sme mu však uznali ako pravdivé.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Nielen to, že politika spolupracuje, ale keď vnímam prieskumy verejnej mienky, tak vidím, že aj občania vlastne sa viac menej stotožňujú s niektorými krokmi alebo prevažnými krokmi vlády Maďarskej republiky…

Prieskumy verejnej mienky vykonané v období júna 2015 neziskovou agentúrou Nézőpont Intézet a septembra 2015 vykonané verejným inštitútom Publicus Research ukázali, že Maďarsko je v rámci problematiky prijímania a pomoci utečencov rozdelené na niekoľko táborov. Z výsledkov týchto prieskumov však vyplýva, že väčšina obyvateľstva podporuje a stotožnuje sa s konaním maďarskej vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa prieskumu verejnej mienky z 19-25.júna 2015 (Nézőpont Intézet) si 76% Maďarov myslí, že migranti predstavujú pre Maďarsko problém.
Podľa iného prieskumu verejnej mienky (taktiež Nézőpont Intézet) zo septembra 2015 je 78% Maďarov spokojných s tým, ako polícia zvláda migračnú krízu. Maďarská vládnúca strana Fidezs posilnila z 29 na 34%.
Podľa verejného inštitútu Publicus Research (prieskum počas 10-14. septembra) je maďarská spoločnosť značne rozdelená v otázke migrantov. 64% si myslí, že je ich povinnosťou pomáhať v tejto situácii a vyjadrujú utečencom solidaritu. 54% si ale myslí, že by sa nemalo s utečencami zachádzať viac ľudsky. 87% respondentov si myslí, že utečencov prichádza príliš veľa a Európa tento nápor nebude schopná zvládnuť. Problematické je, že k dvom znepriateleným táborom (proponentom a oponentom pomoci utečencom) pribudol nový tábor, do ktorého sa zaraďujú ľudia, ktorí vyjadrujú solidaritu utečencom, avšak nechcú ich na území Maďarska. Podľa prieskumu ľudia väčšinou súhlasia s krokmi vlády, pričom 57% nesúhlasí s prijatím počtu utečencov zodpovedajúcemu kapacitám Maďarska .

Tú istú verejnú mienku sa rozhodol ignorovať v prípade Gabčíkova, kde 98% občanov v referende vyjadrilo nesúhlas s tým, aby utečenci boli dovezení do Gabčíkova, ale Fico si to samozrejme hneď zrátal, pozrel sa, že koľko hlasov mal Smer. V Gabčíkove zistil, že ich bolo 158, tak si povedal, že toto môžeme hodiť cez palubu, tam aj tak Smer-sociálnu demokraciu voliť nebudú.

Referendum v Gabčíkove bolo platné a tábor pre utečencov odmietlo takmer 97% obyvateľov, napriek tomu do Gabčíkova prišlo už 111 utečencov. Zároveň je pravda, že v parlamentných voľbách v roku 2012 získala strana SMER-SD v Gabčíkove 158 hlasov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Referendum v Gabčíkove, ktoré sa konalo v nedeľu 2. augusta 2015, bolo platné, pretože na hlasovaní sa zúčastnilo 2603 oprávnených voličov, čo je 58,46%. Na otázku „Ste proti zriadeniu dočasného utečeneckého tábora v účelovom zariadení Slovenskej technickej univerzity v obci Gabčíkovo?" odpovedalo 96,67% voličov kladne. Výsledok referenda nie je pre ministerstvo právne záväzný.

Vláda podľa premiéra Roberta Fica rešpektuje a chápe výsledky nedávneho referenda v Gabčíkove. "Nebudeme ho ignorovať," vyhlásil Fico. "...keďže rozumieme tomu, čo ľudia v Gabčíkove povedali, je povinnosťou vlády, aby na toto referendum určitým spôsobom reagovala," Fico však úplne nešpecifikoval, ako konkrétne chce na výsledky referenda reagovať. 

Ministerstvo vnútra  vyhlásilo, že si trvá na svojom a už v auguste prídu prví utečenci z rakúskeho tábora. Napriek jasnému "nie" v referende je v Gabčíkove ubytovaných už 111 utečencov, ktorí sú žiadateľmi o rakúsky azyl.

Podľa údajov štatistického úradu v parlamentných voľbách v roku 2012 získala strana SMER-SD v obci Gabčíkovo 158 hlasov, čo predstavuje 5,28%.

…aj keď premiér Fico to posunul ešte o krok ďalej a podáva žalobu na Európsku komisiu, k čomu nepristúpil ani maďarský premiér Orbán a Sobotka sa jednoznačne vyjadril za Českú republiku…

R. Fico vyhlásil 23. septembra 2015, že Slovensko nebude rešpektovať povinné kvóty a  podá žalobu na súd v Luxemburgu proti právne záväznému aktu o kvótach. Taktiež dodal, že SR neimplementuje do svojej legislatívy prijatý záväzný právny akt, čím podstúpi konanie proti členským krajinám (infringement). Potom ako sa Poľsko rozhodlo podporiť kvóty, Slovensko bolo medzi štyrmi krajinami (Slovensko, Česko, Maďarsko, Rumunsko), ktoré nesúhlasili s povinným kvótnym systémom na prerozdelenie 120.000 utečencov z Grécka a Talianska medzi členské štáty EÚ. Český premiér, B. Sobotka, napriek nesúhlasu s kvótami, nepristúpil k podaniu žaloby, keďže nemal v záujme vyeskalovať právny konflikt s európskymi partnermi. Maďarsko napriek kritike kvótneho systému žalobu nepodstúpilo. Slovensko teda ostáva jediným zo štátov odmietajúcich kvóty, ktoré sa bude s EÚ súdiť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Ja len podotknem tak polovtipne, že Francois Hollande iba nadviazal na svojho predchodcu Nicolasa Sarkozyho, ktorý v určitom momente povedal, že východoeurópske krajiny premeškali svoju príležitosť mlčať. (…) Chirac dokonca (sa takto vyjadril nie Sarkozy, pozn.).

Výrok o tom, že „východoeurópske krajiny premeškali svoju príležitosť mlčať“, skutočne povedal bývalý francúzsky prezident Jacques Chirac na margo podpory, ktorú 13 krajín východnej Európy (medzi nimi aj krajiny V4) vyjadrili súhlasným listom, podporujúcim zámer USA vykonať intervenciu v Iraku (2003), zosadiť a odzbrojiť S. Husseina. Francúzsko a Nemecko sa v tej dobe výrazne postavili proti zásahu a argumentovali za potrebu spoločnej pozície prijatej Bezpečnostnou radou OSN. Vtedajší americký minister obrany, D. Rumsfeld, rozdelil Európu podľa vyjadrenej podpory USA na novú a starú („new Europe“ vs. „old Europe“). N. Sarkozy použil podobnú formuláciu pri konfrontácii s D. Cameronom na summite EÚ v októbri 2011 na margo kritiky a poučovania Francúzska britskými ministrami:

"You have lost a good opportunity to shut up." Neskôr pridal: "We are sick of you criticising us and telling us what to do. You say you hate the euro and now you want to interfere in our meetings."

Vzhľadom na to, že sa Droba behom diskusie opravil, hodnotíme výrok ako pravdivý.

Ale o tom, že eurofondy krátiť, to dokonca šéf Nemeckej sociálnej demokracie (povedal, pozn.) a dokonca veľmi podobnú úvahu vôbec na existenciu istej časti štátov v rámci EÚ si pustil z úst aj pán Hollande, francúzsky prezident.

Vzhladom na postoje niektorých krajín EÚ o prijímaní utecencov na základe povinných kvót a konanie, ktoré názorovo rozdeluje Európu, vyjadrili nezávisle od seba predseda nemeckých sociálnych demokratov, S. Gabriel, a francúzsky prezident, F. Hollande, postoj, v ktorom "neeurópske konanie" v rámci EÚ rázne odsudzujú. Gabriel naznacil, že takéto krajiny nemôžu v budúcnosti rátat s financnou podporou EÚ. Hollande taktiež navrhol postihy, pricom apeloval na to, že niektoré krajiny by mali prehodnotit svoje miesto v EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Nemecký minister hospodárstva, S. Gabriel, ktorý je taktiež predsedom Nemeckých sociálnych demokratov (SPD), poznamenal 15. septembra 2015 , že krajiny, ktoré nevyznávajú európske hodnoty ludskej empatie a solidarity, nemôžu pocítat s tým, že budú od EÚ dostávat financie.  Podla jeho slov, kým Nemecko otvára svoje priestory utecencom, iné európske krajiny stavajú na svojich hraniciach ploty z ostnatého drôtu. Taktiež vyjadril svoju obavu o tom, že práve táto rozpoltenost v hodnotách predstavuje pre EÚ väcšiu hrozbu ako grécka financná kríza. Tieto výroky boli mierené na krajiny, ktoré nesúhlasili s povinnými kvótami (krajiny V4).

Postoj Slovenska kritizoval aj francúzsky prezident, Francois Hollande:

Sú tu krajiny, ktoré si stanovujú etnické ci náboženské kritériá a chcú si utecencov vyberat. A potom sú tu krajiny, ktoré sa rozhodli stavat múry a neprijat ani jedného... Ako by tieto krajiny reagovali, ak by sme im po páde berlínskeho múru povedali 'nechodte sem, pockajte?' Namiesto toho sme ich pozvali do Európy, aby sme mohli spolocne budovat jednotu, akú sme chceli.“

Taktiež poznamenal, že "tí, co nevyznávajú naše hodnoty, tí, co dokonca nechcú tieto princípy rešpektovat, musia zacat sami sebe klást otázky o svojom mieste v Európskej únii"