Ondruš, Švejna a iní v RTVS

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

Hostia relácie O 5 minút 12 7. mája diskutovali o najnovších sociálnych opatreniach avizovaných vládnou koalíciou. V debate sa stretli Branislav Ondruš (štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR za SMER-SD), Ivan Švejna (štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR za MOST-HÍD), Richard Sulík (poslanec Európskeho parlamentu a predseda SaS) a Boris Kollár (poslanec NR SR a predseda hnutia Sme rodina).

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…minimálna mzda by mala byť dohodou medzi sociálnymi partnermi, ale nikdy nebola (…) možno raz (…).

Podľa zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde rokujú o úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov najneskôr od 1. apríla. Ak sa na novej sume nedohodnú, predloží svoj vlastný návrh rezort práce. Ak sa nedohodne úprava sumy najnižších zárobkov navrhnutej ministerstvom, ministerstvo predloží návrh nariadenia vlády, ktorý je následne predložený na rokovanie vlády. Suma minimálnej mzdy by teda mala predpokladať zhodu tripartity, resp. sociálnych partnerov, čo sa podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združeníSR (AZZZ) Tomáš Malatinského stalo za posledných 25 rokov len raz. Na základe týchto informácií hodnotíme výrok ako pravdivý.

Zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde sa v § 7 zaoberá úpravou sumy mesačnej minimálnej mzdy. 

(1) O úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy na obdobie nasledujúceho       kalendárneho roka rokujú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov (ďalej len "sociálni partneri") najneskôr od 1. apríla.

(2) Ak sa sociálni partneri dohodnú na úprave mesačnej minimálnej mzdy do 15. júla, dohodu o sume mesačnej minimálnej mzdy predložia Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ministerstvo predloží návrh nariadenia vlády,, ktorým sa navrhne ustanoviť sumu minimálnej mzdy vo výške dohodnutej sociálnymi partnermi, na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR do 15. septembra a následne na rokovanie vlády.

(3) Ak sociálni partneri nepredložia dohodu o sume mesačnej minimálnej mzdy ministerstvu do 15. júla, návrh na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy predloží na rokovanie rady ministerstvo do 31. júla.

(4) Ak sa na rokovaní rady dohodne suma mesačnej minimálnej mzdy na základe návrhu predloženého ministerstvom, ministerstvo predloží na rokovanie vlády návrh nariadenia vlády, ktorým sa navrhne ustanoviť sumu minimálnej mzdy v dohodnutej výške, do 15. septembra a následne ho predloží na rokovanie vlády.

(5) Ak sa na rokovaní rady nedohodne úprava sumy mesačnej minimálnej mzdy navrhnutej ministerstvom do 31. augusta, ministerstvo predloží na rokovanie rady návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy, do 15. septembra a následne ho predloží na rokovanie vlády.

Návrh sa schvaľuje v októbri. Posledné schvaľovanie úpravy sumy mesačnej minimálnej mzdy prebehlo 12. októbra 2016 na základe nariadenia vlády SR č. 280/2016 Z.z. To ustanovila výšku mesačnej minimálnej mzdy platnú pre rok 2017 na 435 eur a hodinovú minimálnu mzdu vo výške 2,5 eura. Zvýšenie o 30 eur predstavuje najvyššie nominálne zvýšenie minimálnej mzdy v histórii SR Toto rozhodnutie predstavovalo kompromis medzi dvoma sociálnymi partnermi, keďže sociálni partneri sa na jej výške nedohodli, zástupcovia zamestnancov (Konfederácia odborových zväzov SR) navrhovali výšku 442 eur, zástupcovia zamestnávateľov (Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov SR) prišla s návrhom 430 eur. Zamestnávatelia preto museli akceptovať nárast sumy minimálnej mzdy o 7,41 %.

V súvislosti s týmto rozhodnutím prišli o mesiac neskôr, v novembri 2016 zástupcovia zamestnávateľov s požiadavkou zmeny určovania sumy minimálnej mzdy, čo by pre zamestnávateľov znamenalo posun, ak by poznali výšku minimálnej mzdy na najbližšie dva-tri roky. Podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR sa za posledných 25 rokov stalo len raz, že sa odborári a zamestnávatelia dohodli na výške sumy. "Dialóg má možno informatívny charakter a aj tak to vždy dopadne tak, že vláda rozhodne. Tváriť sa však, že robíme sociálny dialóg, kde sme nikdy nedospeli k žiadnej dohode je zbytočné."  Minister práce Ján Richter sa na margo tejto požiadavky vyjadril, že je potrebné, aby spolu odborári a zamestnávatelia hovorili o výške minimálnej mzdy, a ak aj zhoda nenastane, na ďalších rokovaniach sa k nej môžu aspoň priblížiť.

Výška minimálnej mzdy je otázka, ktorou sa zaoberá každá vláda.
Od roku 1998 minimálna mzda nezažila žiadnu stagnáciu a každá vláda pracovala na jej zvyšovaní. V roku 2017 išlo o najvyššie nominálne zvýšenie minimálnej mzdy v histórii SR. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

V začiatkoch SR bola minimálna mzda v hrubom príjme na úrovni 81 eur. V tomto roku prišlo k historickému navýšeniu a vláda schválila schválila zvýšenie minimálnej mzdy na hodnotu 435 eur.


K tomuto schváleniu vláda ustanovila aj hodinovú minimálnu mzdu vo výške 2,50 eur na hodinu. Od budúceho roka musí každý zamestnávateľ rešpektovať nárast minimálnej mzdy o 7,41 percent, teda o 30 eur. Podľa zákona má na minimálnu mzdu nárok každý zamestnanec v pracovnom pomere a každý zamestnanec pracujúci na dohodu. V roku 2017 sa minimálna mzda navýšila o sumu, ktorá je dvojnásobkom toho, čo žiada zákon o minimálnej mzde.

Zamestnávateľ má možnosť posúdiť náročnosť pracovných miesta podľa charakteristík uvedených v prílohe č. 1 k zákonníku práce a každému určiť stupeň náročnosti od 1 do 6. Práca, ktorá je zaradená do vyššieho stupňa náročnosti je automaticky ohodnotená vyššou minimálnou mzdou. Toto pravidlo rovnako platí pri odmeňovaní zamestnanca mesačnou aj hodinovou mzdou.
Výšku minimálnej mzdy navrhlo Ministerstvo práce. V novej výške minimálne mzda dosiahne úroveň 52 % čistej priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Vláda očakáva v nasledujúcom období ďalší nárast minimálnej mzdy, ktorá by v nasledujúcich dvoch rokoch mohla stúpnuť na úroveň 500 eur. 

„V každom prípade to bude mať pozitívny vplyv aj na jednotlivcov s minimálnou mzdou, aj na rodičov, pokiaľ jeden z nich robí. Aby sa pracovať na Slovensku oplatilo, je dôležité posúvať neustále aj minimálnu mzdu," uviedol Richter 



…veď sme sa len teraz dohodli s odborármi, ktorí zastupujú pracovníkov vo verejnej a štátnej službe na 4% raste miezd (…).

Koncom uplynulého roka 2016 odborári zastupujúci pracovníkov verejnej a štátnej správy rokovali s vládou o zvyšovaní miezd pre rok 2017. Zhodli sa na valorizácii základných - tarifných platov vo výške 4 % od 1. januára roku 2017. Výrok Branislava Ondruša preto hodnotíme ako pravdivý. 

Správa Úradu Vlády Slovenskej republiky z 23. novembra 2016 informuje, že rokovanie vlády a odborárov vyústilo do dohody. "Zúčastnené strany sa dohodli na zvýšení platových taríf štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme  o 4 percentá od  1.1.2017 -  okrem platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl, ktorým boli platové tarify zvýšené od 1.9.2016 o 6%." 

Jednalo sa už o v poradí 4. kolo kolektívneho vyjednávania za zúčastnené strany a teda za zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov, Okrem platových taríf a služobného času bolo prejednané a aj dohodnuté znenie "Memoranda o úprave platových pomerov zamestnancov v štátnej službe a niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (pdf.), v ktorom sa zástupcovia zamestnávateľov zaväzujú zamestnancom v štátnej službe a zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme s výnimkou  pedagogických a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl zvýšiť ich platy na úrovni 2% priznaných funkčných platov v termínoch od 1.9.2017 – 31.12.2017 a 1.9.2018  - 31.12.2018, pričom memorandum garantuje zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov  a niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme o 4%  aj  od 1.januára 2018."

Znenie tejto dohody je právne spísané v Nariadení vlády č. 3662016 Z.z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a nadobudlo platnosť 1. januára 2017. 

Tarifné platy, podľa ktorých sú platení štátni zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujem, teda napr. učitelia, úradníci, zamestnaci Slovenskej akadémie vied alebo Slovenského pozemkového fondu sa od roku 2013 skutočne zvyšujú každoročne. Tarify každoročne určuje novela Zákona 553/2003 Z. z. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Tarifná mzda je mzda vyjadrená v konkrétnej jednotke s danou veličinou. Väčšinou sa jedná o mesačnú mzdu dojednanú na základe určenia platovej tarify, ale v niektorých prípadoch môže ísť aj o hodinovú tarifnú mzdu. Tarifnú mzdu má zamestnanec uvedenú v pracovnej zmluve a je aj súčasťou výplatnej pásky v časti tarifná mzda a základná mzda. Od tarifnej mzdy závisí aj základná mzda, ktorá sa rovná podielu medzi násobkom tarifnej mzdy a počtom odpracovaných hodín a počtom pracovných dní v mesiaci.

Niekedy sa tejto mzde hovorí aj tarifný plat, ale definícia je pre všetky tieto synonymá zhodná. Základná tarifná mzda sa od výslednej mzdy odlišuje tým, že sa k nej pripočítava zvýšenie platovej tarify podľa vopred známeho kľúča. Najčastejšie sa tarifná mzda využíva vo verejnom sektore, čiže v štátnej správe, u učiteľov a u verejných zamestnancov. Najčastejšie sú s touto mzdou spojené platové tarify a triedny platový systém, čiže platové odmeňovanie podľa tabuliek.

Na Slovensku platové tarify prakticky nikdy veľmi nezohľadňovali vývoj minimálnej mzdy, pričom daným zamestnancom mnohokrát tento platový rozdiel musel byť doplácaný zamestnávateľom.Okruh ľudí, ktorých platové tarify boli také nízke, je široký. Išlo napríklad o upratovačky, školníkov, údržbárov, vodičov, kuchárov či hospodárov, tzv. zamestnancov „vo výkone práce vo verejnom záujme“. Keďže ich tabuľkové platy boli nižšie ako minimálna mzda, zamestnávatelia im ten rozdiel dorovnávali, preto sa nepociťoval ani nárast platov, resp. nárast tarifnej mzdy počas uplynulých rokov, keďže niektorí zamestnávatelia nenavyšovali o danú čiastku minimálnu mzdu, ktorú aj tak sami dorovnávali. O platových tarifách štátnych zamestnancov hovorí  § 113 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zvyšovanie tarifných miezd sa začalo v roku 2013, nariadením vlády 440/2013 Z.z. (účinnosť od 1. januára 2014), kedy sa zrušilo nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 550/2009 Z.z., ktorým sa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov. Platová tarifa 1. platovej triedy bola vtedy 338, 50 a minimálna mzda v roku 2014 352 €. V roku 2014 (účinnosť od 1. januára 2015) dochádza k ďalšej úprave tarifných miezd, nariadením vlády 394/2014 Z.z., kedy platová tarifa 1. platovej triedy predstavovala 347, 50 a minimálna mzda bola v roku 2015 380 €. Ďalšia zmena nastáva v roku 2016 (od 1. januára), kedy nariadením vlády č. 431/2015 Z. z. dochádza opäť k zvýšeniu platovej tarify 1. platovej triedy na 361, 50 €, avšak minimálna mzda v roku 2016 bola opäť vyššou, konkrétne  405 €. K zatiaľ poslednej zmene dochádza od 1. januára 2017, nariadením vlády č. 366/2016 Z. z.

Prvá platová trieda štátnych zamestnancov pred nariadením vlády č. 431/2015 Z. z.  z 2. decembra 2015 (s účinnosťou od 1. januára 2016) sa totiž začínala v roku na sume 347,50 a druhá na 373,50 eura. Minimálna mzda je však tohto roku až 380 eur, teda viac ako výška oboch taríf.

Problém by mal údajne riešiť nový zákon o štátnej službe, napísali aktualne.sk ešte v novembri 2015: „Ten má systém odmeňovania nastaviť tak, aby zohľadňoval výšku minimálnej mzdy a vypracovať koncepciu odmeňovania, ktorá bude zameraná na zjednotenie platových tried a vytvorenie platových pásiem tak, aby boli podporené princípy rovnakého a spravodlivého odmeňovania, ako aj kariérneho rastu a podobne,“ uviedol v stanovisku Úrad vlády. Daného zákona sme sa však ešte nedočkali. Odborári však vedú neustále rokovania o navyšovaní tarifných miezd. Peter Kažimír priblížil, že sa očakáva mzdový vývoj nielen na rok 2017, avšak aj memorandom na rok 2018. To znamená pre oba roky rovnaké podmienky nárastu miezd, v oblasti tarifných platov nárast o 4 %, a potom nárast o 2 % v mesiacoch september až december v danom roku do mzdovej základne formou odmien, či funkčného príplatku.

Naposledy sa o novelizáciu systému tarifných miezd pokúšala skupina nezávislých poslancov okolo Miroslava Beblavého, ktorá prišla s návrhom na novelu zákona č. 553/2003 Z.z. Podľa tejto novely by štát mal upraviť tabuľkové platy tak aby najnižšia tabuľková trieda začínala na minimálnej mzde, čo by podľa nich zdvihlo platy cca 140 000 ľudom v priemere o 100 eur. 

…takisto tu máme Európsku sociálnu chartu, medzinárodný záväzok Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že minimálna mzda by mala predstavovať 60% priemernej mzdy a my sme dnes kdesi na úrovni 51%.

V roku 1998 stanovil Európsky výbor sociálnych práv odporúčanú výšku čistej minimálnej mzdy na úroveň 60% čistej priemernej mzdy v krajine. Podľa ministra práce dosiahla čistá minimálna mzda na Slovensku v roku 2016 51 % čistej priemernej mzdy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Európska sociálna charta je jednou z deklarácií Rady Európy, ktorá deklaruje základné práva v oblasti sociálnej politiky, najmä v zamestnaneckých a podnikových vzťahoch. Charta bola podpísaná 18. októbra 1961 v Turíne a odvtedy bola niekoľkokrát aj revidovaná. Slovensko ju podpísalo 3. mája 1996 v Štrasburgu. Na plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto deklarácie dohliada Európsky výbor sociálnych práv. 

Článok 4, odsek 1 Charty (.pdf) zaväzuje štáty zabezpečiť pracovníkom adekvátnu mzdu za ich prácu. Toto ustanovenie bolo v roku 1998 doplnené odporúčaním Európskeho výboru sociálnych práv, ktorý určil odporúčanú hranicu čistej minimálnej mzdy na 60 % čistej priemernej mzdy v krajine (.pdf, str. 412).

V záveroch zistení Európskeho výboru sociálnych práv z roku 2015 je okrem iného spomenutý aj nenapĺňanie článku č. 4 Európskej sociálnej charty zo strany Slovenska. Na začiatku roku 2015 dosahovala minimálna mzda len 49,7% čistej priemernej mzdy na Slovensku. Podľa ministra práce Jána Richtera by mala v roku 2017 stúpnuť minimálna mzda na 52 % čistej priemernej mzdy v porovnaní s 51% v roku 2016. 

Porovnanie výšok čistých miezd je pomerne komplexná úloha, keďže čistá mzda sa odvíja od sociálnej a rodinnej situácie zamestnanca. Eurostat eviduje tzv. "net earnings", najnovší údaj pochádza z roku 2015. Ročný čistý príjem zamestnanca pez dieťaťa s priemernou mzdou v hospodárstve bolo v roku 2015 podľa Eurostatu  8 169,6 eur (680,8 eur mesačne). Poštová banka porovnávala výšku hrubej a čistej priemernej mzdy za rok 2013. V roku 2017 je hrubá minimálna mzda na úrovni 435 eur, zamestnanci tak v čistom dostanú 365,4 eur. V roku 2016 bola hrubá minimálna mzda stanovená na 405 eur, čistá mzda tak predstavovala 344,4 eur. Priemerná mzda v hospodárstve dosiahla výšku 912 eur v roku 2016. Čistá priemerná mzda tak predstavuje 640-700 eur (v závislosti na parametroch). Čistá minimálna mzda tak skutočne zodpovedá približne 50 % čistej priemernej mzdy.