Ondrej Dostál vs. Rafael Rafaj

O 5 minút 12, Radovan Slobodník, odkaz na videozáznam

Diskusia O. Dostála a R. Rafaja sa nevymykala z rámca ostatných víkendových diskusií. Hovorilo sa o schválenej novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Plynule sa potom prešlo k madarskej ústave, ku vzájomným vztahom a deklaráciám.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Sú krajiny, kde sa vôbec nepoužívajú menšinové jazyky, kde je menšinový jazyk druhým úradným jazykom, ako je švédština vo Fínsku a podobne.

Vo Fínsku sú dva úradné jazyky a to fínština a švédština, pričom švédska národnostná menšiny tvorí vo Fínsku 5,7 %.

Maďarská republika spochybnila svojim najvyšším zákonom tým, že vyhlásila okrem iného, že má právne vákuum medzi rokom 1944-1990.

V minulosti overovaný výrok na demagog.sk : Rafaj nepresne cituje text novej ústavy, následne ho nesprávne interpretuje. V preambule sa píše:

"Ctíme si výdobytky našej historickej ústavy a Svätú korunu, ktorá stelesňuje ústavnú kontinuitu Maďarska a celistvosť národa....Neuznávame právnu kontinuitu komunistickej "ústavy" z roku 1949, ktorá bola základom tyranského panstva, preto ju vyhlasujeme za neplatnú....Návrat samourčenia našej domoviny strateného 19. marca 1944 počítame od 2. mája 1990, od ustanovenia prvého slobode zvoleného zastúpenia ľudu. Tento deň považujeme za počiatok novej demokracie a ústavného poriadku našej domoviny."

("Tiszteletben tartjuk történeti alkotmányunk vívmányait és a Szent Koronát, amely megtestesíti Magyarország alkotmányos állami folytonosságát és a nemzet egységét....Nem ismerjük el az 1949. évi kommunista "alkotmány" jogfolytonosságát, amely egy zsarnoki uralom alapja volt, ezért kinyilvánítjuk annak érvénytelenségét....Hazánk 1944. március tizenkilencedikén elveszített állami önrendelkezésének visszaálltát 1990. május másodikától, az első szabadon választott népképviselet megalakulásától számítjuk . Ezt a napot tekintjük hazánk új demokráciája és alkotmányos rendje kezdetének.")

Pred rokom 1949 Maďarsko nemalo písanú ústavu, len niekoľko zákonov ústavného významu, ktoré spoločne tvoria spomínanú "historickú ústavu". Súčasný text si ju len "ctí". Roky 1944-1990 sa tiež spomínajú v inom kontexte než tvrdil Rafaj.

Za najdôležitejšie však považujeme to, že všetko citované sa nachádza len v preambule novej ústavy, čo podľa nás nemá rovnakú silu ako vlastné články. Ďalej by sme chceli upozorniť na rozpor, napríklad medzi maďarskými ústavnými právnikmi Kolláthom a Gulyásom, či bude mať Maďarsko dve ústavy alebo iba jednu.

Maďarská ústava začína len národom a zahrňuje ako ústavnoprávneho činiteľa alebo štátotvorného činiteľa aj štátnych občanov SR, Rumunska, Srbska a Ukrajiny.

V preambule maďarskej Ústavy sa konkrétne nevymenúva, ktorých občanov iných štátov zahrňuje pod slovo národ.Nikde sa nepíše, že zahŕňa aj občanov iných štátov ako ústavnoprávnych a štátotvorných. Na konci sa však píše, že tento základný zákon štátu je zmluvou medzi Maďarmi minulosti, súčasnosti a budúcnosti.


Preambula:


Boh žehnaj Maďara! 

Národné vyznanie viery 

My, členovia maďarského národa, na začiatku nového tisícročia, so zodpovednosťou za každého Maďara, vyznávame nasledovné: 
Sme hrdí na to, že náš kráľ svätý Štefan pred tisíc rokmi postavil maďarský štát na pevné základy a našu vlasť učinil súčasťou kresťanskej Európy. 
Sme hrdí na našich predkov bojujúcich za udržanie, slobodu a nezávislosť Maďarska.
Sme hrdí na výborné duševné výtvory maďarských ľudí. 
Sme hrdí na to, že náš ľud po storočia v bojoch bránil Európu, a svojou schopnosťou, usilovnosťou zveľaďoval jej spoločné hodnoty.

Uznávame úlohu kresťanstva v udržaní národa. Ctíme rozličné náboženské zvyklosti našej krajiny. 
Sľubujeme, že budeme strážiť duchovnú a duševnú jednotu nášho národa roztrhanú na kúsky vo víchriciach minulého storočia. Národnosti a etnické skupiny žijúce na území Maďarska považujeme za súčasti maďarského národa. 
Zaväzujeme sa, že budeme zveľaďovať a chrániť naše dedičstvo, maďarskú kultúru, náš jedinečný jazyk, hodnoty vytvorené človekom a prírodou Karpatskej kotliny.
Veríme, že naša národná kultúra predstavuje bohatý príspevok k mnohofarebnosti európskej jednoty. 
Ctíme si slobodu a kultúru iných národov, snažíme sa o spoluprácu s každým národom sveta. 

Uznávame, že základom bytia človekom je dôstojnosť človeka.
Uznávame, že individuálna sloboda sa môže rozvíjať len v spolupráci s inými.
Uznávame, že najdôležitejšími rámcami nášho spolužitia sú rodina a národ, základnými hodnotami našej súdržnosti vernosť, viera a láska. 
Uznávame, že základom sily spoločenstva a cti každého človeka je práca, výkon ľudského ducha.
Uznávame povinnosť pomôcť padlým a chudobným. 
Uznávame, že spoločným cieľom občana a štátu je naplnenie dobrého života, bezpečnosti, poriadku, spravodlivosti a slobody.
Uznávame, že skutočná vláda ľudu je len tam, kde štát slúži svojim občanom, ich záležitosti vybavuje spravodlivo, bez zneužívania a zaujatosti. 

Ctíme si výdobytky našej historickej ústavy a Svätú korunu, ktorá stelesňuje ústavnú kontinuitu Maďarska a celistvosť národa.
Neuznávame pozastavenie platnosti našej historickej ústavy spôsobenú cudzími inváziami. 
Popierame premlčateľnosť neľudských trestných činov proti maďarskému národu a jeho občanom vykonaných počas panstva národno-socialistickej a komunistickej diktatúry. 
Neuznávame právnu kontinuitu komunistickej "ústavy" z roku 1949, ktorá bola základom tyranského panstva, preto ju vyhlasujeme za neplatnú.
Súhlasíme s poslancami prvého slobodného Národného zhromaždenia, ktorí vo svojom prvom uznesení vyhlásili, že naša dnešná sloboda vyklíčila z našej revolúcie z roku 1956.
Návrat samourčenia našej domoviny strateného 19. marca 1944 počítame od 2. mája 1990, od ustanovenia prvého slobode zvoleného zastúpenia ľudu. Tento deň považujeme za počiatok novej demokracie a ústavného poriadku našej domoviny.

Uznávame, že po desaťročiach smerujúcich k morálnemu otrasu dvadsiateho storočia potrebujeme duchovnú a duševnú obnovu.

Dúfame v spoločne tvorenú budúcnosť, povolanie mladých generácií. 
Veríme, že naše deti a vnúčatá svojou schopnosťou, vytrvalosťou a silou ducha opäť spravia Maďarsko veľkým.  
Náš základný zákon je základom nášho právneho poriadku: Je zmluvou medzi Maďarmi minulosti, súčasnosti a budúcnosti.Je rámcom, ktorý vyjadruje voľu národa, formu, v ktorej by sme chceli žiť. 

My, občania Maďarska sme pripravení na to, že ustanovujeme poriadok našej krajiny na národnej spolupráci.

Ja vám zasa zacitujem exministra zahraničných vecí, ktorý pôsobí momentálne vo vysokých medzinárodných organizáciách, Jána Kubiša, ktorý povedal. Presadzovanie kolektívnych práv menšín ponad hranice môže vniesť napätie do medzištátnych a vnútroštátnych vzťahov a doterajší postup slovenskej vlády označil za škodlivý pre záujmy tohto štátu.

Kubiš v rozhovore pre denník Pravda odpovedá okrem iných aj na túto otázku:

Do akej miery vás znepokojuje maďarská ústava?

"Dejiny posledných 100 alebo 150 rokov nás poučili, aké je nebezpečné stavať sa do úlohy cezhraničného ochrancu určitého etnika. Bohužiaľ, vládnuci Fidesz presadil svoje tézy do ústavy a v najbližšom období uvidíme, do akej miery sú zhubné. Presadzovanie kolektívnych práv menšín ponad hranice môže vniesť napätie do medzištátnych a vnútroštátnych vzťahov, zvlášť to môže platiť o Slovensku. Pre mňa je to veľkomaďarská nacionalistická ústava."

Zároveň povedal, že "Doterajší postup slovenskej vlády považujem za škodlivý pre záujmy nášho štátu,"