O protischránkovom zákone a o zákone proti extrémizmu

O 5 minút 12, Martin Strižinec

Vybrali sme niekolko výrokov z relácie O 5 minút 12, kde diskutovali Kalinák, Žitnanská, Remišová a Beblavý o novom protischránkovom a antiextrémistickom zákone. Zhodou okolností boli skoro všetky vybraté výroky pravdivé, len jeden neoveritelný výrok si pripísal minister Kalinák.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ide naozaj o prelomovú právnu úpravu (protischránkový zákon, pozn.), pretože nepoznám zatiaľ štát, ktorý by zobral na seba takýto zäväzok, že nebude robiť obchody s niekým, kto neodhalí svoju skutočnú vlastnícku štruktúru. To je prielom, pretože my budeme transformovať aj smernice EÚ, podľa ktorých aj do obchodných registrov sa na základe vyhlásenia budú musieť zapisovať koneční užívatelia výhod. Zatiaľ nie do verejnej časti obchodného registra, a celá táto oblasť právnej úpravy prebieha, podlieha veľkým zmenám teraz aj v rámci európskeho priestoru, aj v rámci OECD.

OECD aj EÚ považujú daňové úniky a pranie špinavých peňazí za problém, proti ktorému chystajú aj legislatívne reformy. Jedným z plánovaných úprav je aj vytváranie, resp. prepojenie centrálnych registrov konečných uživateľov alebo automatická výmena informácií medzi členskými krajinami o týchto užívateľoch. Transformácia smerníc sa teda pripravuje, rokuje sa o zmenách.  Podobne ako ministerke Žitňanskej, ani nám sa nepodarilo nájsť príklad štátu, ktorý by vyžadoval zverejnenie vlastníckej štruktúry firiem, ktoré dostali zákazku od štátu či ktoré s ním spolupracujú. Výrok ministerky Žitňanskej považujeme za pravdivý.

Slovensko sa v protischránkovom zákone okrem zavedenia centrálneho registra
zaviazalo k neobchodovaniu s neregistrovanými spoločnosťami. Register partnerov verejného
sektora nebude obsahovať iba spoločnosti priamo sa zapájajúce do verejného
obstarávania, ale aj tie, ktoré nejakým spôsobom nakladajú s verejnými
financiami. Týka sa to napríklad predaja majetku, prímania peňazí z
eurofondov, používania peňazí zo zdravotného poistenia a podobne. Podobné podmienky transparentnosti verejných zákaziek nemá podľa našich informácií skutočne žiadna iná krajina. Gruzínsko má podobne ako Slovensko systém zverejňovania zmlúv, no nemusí byť známa vlastnícka štruktúra daných firiem.

Gabriel Šipoš z Transparency International píše, že v transparentnosti nie je žiadna krajina tak ďaleko ako Slovensko:
"While a number of countries do actively publish contracts online—including the UK, Colombia, and Georgia—none of them go as far as Slovakia."

Do boja o väčšiu transparentnosť záujemcov o verejné zákazky sa zasadila aj Svetová banka.

V novembri 2014 sa lídri krajín G20 zaviazali (.pdf) k zvýšeniu transparentnosti v oblasti skutočného vlastníctva firiem (predtým toto rozhodnutie prijali krajiny G8). Taktiež Európska únia začala v roku 2014 konať proti schránkovým firmám a to v podobe Fourth Money Laundering Directive (.pdf), kde okrem iného požaduje aby boli informácie o skutočnom vlastníctve firiem prístupné v centrálnych registroch členských štátov. Tento základ by mali štáty splniť do 26. júna 2017. 

Európska únia pripravuje isté zmeny v legislatívnom systéme s cieľom zabrániť praniu špinavých peňazí a financovaniu teroristických skupín a akcií. V máji 2015 krajiny EÚ sa zhodli na balíčku opatrení proti praniu špinavých peňazí (Anti-Money Laundering Package (.pdf)). Chystané zmeny sa budú týkať aj obalstí ako je práve väčšia transparentnosť a prepojenie národných centrálnych registrov. Závery (.pdf) z rokovania Rady Európskej únie z októbra 2016 potvrdzujú snahu o boj proti daňovým únikom a snahu o väčšiu transparentnosť aj automatickou výmenou informácií medzi členskými štátmi o konečných uživateľoch výhod.

"The Council (...)

8. STRESSES the need to prevent the large-scale concealment of funds which hinders the effective fight against tax evasion, money laundering and terrorist financing, and to ensure that the identities of beneficial owners of companies, legal entities or legal arrangements are known;

9. WELCOMES the initiative for the automatic exchange of information on ultimate beneficial owners whereby many jurisdictions, including all Member States, have agreed to exchange information on the beneficial owners of companies, legal entities and legal arrangements and LOOKS FORWARD to rapid international progress;"

OECD sa zaoberá touto problematikou už dlhodobejšie, ale ako sa vyjadril Angel Gurría, generálny tajomník OECD, únik daní a s tým súvisiaca kriminalita zostáva stále veľkou výzvou. OECD navrhuje nasledujúci postup v správe Mandatory Disclosure Rules z roku 2015:
"Analyze whether there are gaps between tax compliance needs (both civil and criminal) for beneficial ownership information (...) Create the Common Transmission System for the automatic exchange of financial account information, which would consider an approach to collecting and storing beneficial ownership information (...) Consider the legal ability of countries and jurisdictions to share or access beneficial ownership information, ensuring that the right legal and procedural framework is in place for this information to be shared domestically between government agencies, as well as internationally."

OECD v roku 2015 prišiel s návrhom na reformu predpisov ktoré sa týkajú medzinárodného zdaňovania. Cieľom je zúžiť, alebo dokonca odstrániť nedokonalosti v právnych úpavách, ktoré umožňujú únik zisku do tzv. daňových rajov.

Podobne transparentný systém ako Slovensko má aj Gruzínsko, kde je centralizovaná elektronická platforma, kde je možné nájsť dokumentáciu k tendrom, ktorú zadávajú uchádzajúce sa firma, ich prihláška aj podpísané zmluvy.
"Now, (and for the past three years) all tendered government purchases in Georgia are conducted through one centralized e-procurement bidding platform which is operated by the Competition and State Procurement Agency.
The platform has succeeded in increasing transparency in government procurement by eliminating a paper-based, bureaucratic system (often riddled with opaqueness and corruption) and turning it into a more efficient operation. This has made it one of the most transparent government systems in the world. At least that we know of.
Today, Georgians and others interested in government procurement can find information online including tender documentation, documents submitted by bidders, participating bidders, their bids and all signed and amended contracts
."

Ani tento systém však nie je dokonalý, keďže veľa kontraktov sa zverejneniu vyhne. Zaujímavosťou je, že tento systém mohol byť vybudovaný aj vďaka slovenskej a švédskej oficiálnej rozvojovej pomoci. 

Vo svete existujú aj ďalšie krajiny, v ktorých sú povinne zverejňované zmluvy s partnermi štátu v konkrétnych citlivých sektoroch.No pri žiadnej nie je spomenutá povinnosť zverejniť vlastnícku štruktúru daných firiem. 

"Other countries have make contracts publicly available in one of more of their extractive sectors, including East Timor, Peru, and Ecuador. A few countries have come out explicitly in support of contract transparency as a key principle of their extractive sector management, including Liberia in its EITI bill, and Ghana in official statements about its nascent, but rapidly developing, oil sector."

Pozitívne ohlasy na povinné zverejňovanie zmlúv, doma i v zahraničí, sú nesporné. Odborníci venujúci sa transparentnému nakladaniu s verejnými prostriedkami nás vyzdvihujú, ba označujú za vzor.Podobné právne úpravy zavádzajú postupne aj iné štáty, Česká republika priamo spomína aj inšpiráciu slovenskými normami. V Gruzínsku zas s tvorbou podobných zákonov pomáhali slovenskí odborníci v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci. Výrok Lucie Žitňanskej hodnotíme ako pravdivý. 

1. januára 2011 nadobudol účinnosť zákon č. 546/2010 Z. z., ktorým sa do právneho poriadku SR zavádza povinné zverejňovanie niektorých zmlúv, ako prostriedok na zabezpečenie transparentného a hospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami.

Povinnosť zverejňovať zmluvy majú "ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy, verejnoprávne inštitúcie a ich podriadené organizácie povinné zverejňovať zmluvy ako aj dodatky k zmluvám, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami v Centrálnom registri zmlúv, ktorý vedie Úrad vlády SR." (minv.sk)
Zverejnenie je pritom podmienkou nadobudnutia účinnosti tej-ktorej zmluvy. Dokonca, ak k zverejneniu nedôjde do troch mesiacov od uzavretia zmluvy, platí, že k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo.Teda aj samotná zmluvná strana má záujem na zverejnení. (§ 47a Občianskeho zákonníka) 
Zavedenie povinného zverejňovania zmlúv malo pozitívny ohlas nielen doma, ale aj vo svete: 

"...global open government campaigners calling for sweeping changes in order to shine a light on the too often murky relationship between government and business, are making three basic demands: government deals should be open by default, as in the case in Slovakia, where a government contract is not legal until it is published," ako píše The Guardian.

Slovenský príklad spomína i Open Government Guide: "The availability of data has lowered the barriers to entry for participating in the oversight process. This has enabled much greater public participation in uncovering suspect procurements. Before the reforms, exposing corruption relied on whistleblowers alerting journalists or watchdogs of suspicious proceedings."   
Center for Global Development zasa uvádza, že Slovensko môže byť vzorom pre iné štáty s menej komplexnejšou úpravou zverejňovania zmlúv: "Slovakia stands as a model for other countries that have less complete proactive government contract publication systems (like the United Kingdom) or none at all (like the United States)." (21. máj 2015)
V Českej republike 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon o registri zmlúv. Viaceré zdroje spomínajú, že inšpiráciu čerpal zo slovenskej právnej úpravy: 
"Smyslem přijetí ZoRS (zákon o registri smluv, pozn.) má být zvýšení transparentnosti při nakládání s veřejnými prostředky a veřejným majetkem a v důsledku tak omezení prostoru pro korupci. Toho má být dosaženo zavedením jednotného a veřejně přístupného registru smluv, jejichž stranou jsou veřejné subjekty. Inspirací byla především slovenská úprava, která tuto zákonnou povinnost zavedla k 1.1.2011." 

Aj iné štáty zavádzajú podobné opatrenia na transparentné nakladanie s verejnými zdrojmi. 16. marca 2016 sa napríklad v Holandsku začalo so zverejňovaním tendrov a zmlúv. Ukrajina má tiež zavedené zverejňovanie zmlúv: 
"...any document and any information related to public procurement (annual plans, tender notices, tender documentation, bids, decisions of evaluation committees, contracts and their implementation, payments etc) have to be open and freely accessible online."

Údaje k októbru 2014 uvádzali nasledovné krajiny, ktoré majú významne upravené povinné zverejňovanie: Slovensko, Gruzínsko, Kolumbia, Veľká Británia, Brazília, Libéria a Bulharsko (.pdf,  s. 17 – 18) 

V Gruzínsku pomáhali práve slovenskí odborníci z Transparency International zavádzať podobnú právnu úpravu.

My sme obvinili dvoch bývalých ministrov, teda nie ja, ale polícia samozrejme, pretože nie je to pod politickým dohľadom (…) sú tam desiatky primátorov, župani, (…) Vicežupan, myslel som ako že poslanci a vícežupan. Alebo aj šéf policajnej akadémie.

Robert Kaliňák v tomto prípade hovorí o ministroch výstavby a regionálneho rozvoja, ktorí boli obvinení a obžalovaní z korupcie. Marián Janušek (minister za SNS v období 2006 – 2009) a Igor Štefanov (minister za SNS v období 2009-2010) boli obvinení a obžalovaní z dôvodu zneužívania svojej funkcie a korupčného správania. Z korupcie bol obvinený aj bývalý rektor policajnej akadémie a niekoľko starostov, nenašli sme však mediálne informácie, ktoré by potvrdzovali, že boli obvinené dokonca desiatky starostov a primátorov, preto sme o vyjadrenie požiadali prezídium policajného zboru. Výrok zatiaľ hodnotíme ako neoveriteľný.

V marci 2016 bolo v kauze známej ako “Nástenkový tender” na podnet vyšetrovateľa obvinených päť ľudí, vrátane bývalých ministrov výstavby a regionálneho rozvoja, Marián Janušek a Igor Štefanec. Všetkých obvinili zo zločinov porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, zneužívania právomoci verejného činiteľa a zo zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.

Čo sa týka bývalého rektora policajnej akadémie Václava Krajníka, ten bol v lete 2012 odvolaný z postu rektora a bol obvinený zo zneužívania právomocí verejného činiteľa a prijímania úplatkov. V apríli roku 2015 uzavrel Krajník s prokuratúrou dohodu o vine a treste, ktorej podmienkou bolo, že sa prizná. Dohodli sa na trojročnom podmienečnom treste, k tomu dostal peňažný trest päťtisíc eur a zákaz činnosti.

Na Slovensku pribudlo aj niekoľko starostov obvinených z korupcie. Najznámejším je starosta Marianky Radovan Jurika, ktorého polícia zadržala a obvinila z korupcie v novembri 2015. Starosta obce vymieňal stavebné povolenia za vyplatenie “dobrovoľných” finančných darov obci. V roku 2015 bol z troch trestných činov obvinený aj starosta obce Hodejov (okres Rimavská sobota) Štefan Illéš. Išlo o porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku, zneužívanie právomocí verejného činiteľa a trestný čin podplácania. Korupcia sa vyšetrovala aj v obci Hucín v okrese Revúca. Strarosta Ľubomír Samko tu v roku 2013 dostal trest odňatia slobody podmienečne na tri roky a peňažnú pokutu vo výške tisíc eur. Obvineniu z volebnej korupcie čelí starosta Gemerskej Polomy Miroslav Michalka, kde si mal starosta od rómskej komunity kupovať hlasy počas komunálnych volieb v roku 2014. Primátor Liptovského Mikuláša, Ján Blcháč  uzatvoril mimosúdnu
dohodu s jedným podnitaľom bez vedomia poslaneckého zboru, preto bol obvinený z prečinu
zneužívania právomocí verejného činiteľa. Národná protikorupčná jednotka obvinlia aj viceprimátora Prešova Reného Puchera, v jeho prípade malo ísť o trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev a korupčné trestné činy.  Nitriansky vicežupan, Vladisla Borík (za SMER) bol zatknutý v roku 2012, po obvinení z manipulovania tendrov župy súhlasil s uzavretím dohody o vine a treste, ktorú podpísali pred rokom.

…keď máme, ako to bolo v roku 2015, 30 prípadov, ktoré sa dostanú pred súdy (prípady extremistických trestných činov, pozn.)

Štatistika kriminálnych činov Ministerstva vnútra za obdobie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 uvádza, že v tomto období bolo spáchaných 30 násilných zločinov s rasovým alebo extrémistickým motívom. Výrok ministerky Žitňanskej hodnotíme ako pravdivý.

Z celkovo 30 násilných kriminálnych činov s násilným alebo extrémistickým motívom sa podarilo objasniť 17 prípadov, dodatočne bolo objasnených ešte 6 ďalších prípadov. Na stránkach ministerstva spravodlivosti sa nám nepodarilo vyhľadať ich vlastné štatistiky ohľadom súdnych sporov týkajúcich sa extrémisticky motivovaných trestných činov. Avšak spomínaná štatistika Ministerstva vnútra slová ministerky Žitňanskej potvrdzuje. Trestný čin s rasovým alebo extrémistickým motívom je definovaný v Trestnom zákone novelou z roku 2009.

Pre doplnenie pripájame aj štatistiku z roku 2014 a doterajšie dáta pre rok 2016, ktoré momentálne ukazujú, že počet extrémistických trestných činov za tento rok presiahol minuloročné výsledky.

Pred voľbami 2012 sme dali jasný sľub, že vyšetrovací tím Gorily, ktorý bol vytvorený na poslednú chvíľu Danielom Lipšicom po vyslovení nedôvery vlády Ivety Radičovej, že nebudeme ju meniť.

Marek Gajdoš, vyšetrovateľ kauzy Gorila, pred pár dňami ohlásil, že podal žiadosť o svoj odchod do civilu. Špecializovaný tím pod jeho vedením zriadil ešte Daniel Lipšic ako minister vnútra 9. januára 2012. Vláde Ivety Radičovej nevyslovili dôveru v hlasovaní poslanci NR SR v októbri 2011. Demagog.SK nehodnotí, či bolo zriadenie vyšetrovacieho tímu "na poslednú chvíľu". Robert Kaliňák aj Robert Fico v poslednej dobe sa nechali počuť, že dali jasný sľub na to, že nebudú vyšetrovací tím meniť a že zabezpečia všetko, čo tím bude potrebovať. Pomocou našich čitateľov sme sa dopátrali aj k rozhovoru Fica pre SME z roku 2012, kde sľubuje, že vyšetrovací tím nebudú meniť. Kaliňákov výrok hodnotíme ako pravdivý.

Robert Fico krátko pred predčasnými voľbami v marci 2012 v rozhovoru vyhlásil: "Lipšic – Cattani, postavil tím, ktorý vraj Gorilu vyšetrí. Tak ako som tu, vám hovorím, že ak pôjdeme do vlády, my sa tohto tímu nedotkneme." Robert Kaliňák mal podobné vyjadrenie už po voľbách v apríli 2012: "Chcem nechať vyšetrovateľom čo najširší priestor. Ministerstvo vnútra je hlavne logistické zabezpečenie vyšetrovateľov. Právne velenie je na Špeciálnej prokuratúre, ktorá dozoruje tento prípad".

Januárovému vytvorenie špeciálneho tímu predchádzala medialiazácia kauzy Gorila počas Vianoc 2011, čo mohlo byť popudom pre Lipšica. V skutočnosti už spis Gorila na ministerstve bol aj predtým- a to počas pôsobenia práve Roberta Kaliňáka, ktorý ju vtedy vyšetrovať odmietol.
"Za prvej vlády Roberta Fica polícia pod Kaliňákovým vedením Gorilu vyšetrovať odmietla. Konať policajti začali, až keď v decembri 2011 niekto spis o prepojení Penty na politikov druhej vlády Mikuláša Dzurindu zverejnil na internete. Ministrom bol vtedy Daniel Lipšic z KDH."

Z vyšetrovacieho tímu Gorily odišlo v roku 2013 osem ľudí, podľa informácií od šéfa tímu to boli dobrovoľné odchody. „Zmeny sú motivované zdravotnými dôvodmi, zmenou miesta bydliska niektorých policajtov alebo ich ustanovením do riadiacej funkcie,“ K pôvodnému tímu vytvorenému Lipšicom pribudli dodatočne ďalší ľudia, no pôvodné obsadenie nebolo podľa dostupných informácií vymenené vládou.

Mierne nejasný bol odchod odborného garanta vyšetrovania Rudolfa Cádru. Pôvodne bol šéfom Úradu boja proti organizovanej kriminalise, z tohto postu bol odvolaný a stal sa z neho rádový policajt. Odborným garantom vyšetrovania však naďalej ostal, neskôr sám podal výpoveď. Lipšic kritizoval práve jeho odvolanie, policajný prezident zas tvrdil, že ho odvolali, aby sa mohol naplno venovať Gorile. Samotný Cádra tvrdí, že garantom bol potom už iba na papieri, reálne túto funkciu zastával štyri mesiace.

"Papierovo rok, reálne štyri alebo päť mesiacov. Po voľbách 2012 ma však odvolali z funkcie zástupcu riaditeľa ÚBOK a preložili na odbor boja proti extrémizmu. Od tohto momentu už bola moja činnosť v tíme Gorila skôr symbolická: ak ma jeho šéf s niečím oslovil, snažil som sa mu poradiť."

V posledných dňoch sa o kauze a o postavení tímu hovorí kvôli odchodu vyšetrovateľa NAKA Mareka Gajdoša. Gajdoš bol vedúcim vyšetrovacieho tímu, ochádza na vlastnú žiadosť. O vzťahoch tímu a špeciálneho prokurátora hovorí takto: "Prácu vyšetrovateľa som vždy mal a stále mám rád, avšak podmienky,
v ktorých som sa vzhľadom na prístup viacerých osôb majúcich vplyv na
moju prácu a nepriamo aj na jej výsledky ocitol, sú z dlhodobého
hľadiska mnou subjektívne netolerovateľné
"