O brexite a predsedníctve s Madaricom, Klusom, Šebejom, Kollárom a Šefcovicom

O 5 minút 12, Martin Strižinec

Výsledok britského referenda neovplyvnil len financné trhy, ale aj programy politických debát. O súcasnej situácii Európskej únie, dalšieho postupu a prícinách trendu nedôvery v EÚ sa rozprávali v relácií O pät minút dvanást Marek Madaric (minister kultúry, SMER-SD), František Šebej (MOST-HÍD), Martin Klus (SaS) a Boris Kollár (Sme rodina). Pre zodpovedanie pár otázok sa do debaty zapojil aj Maroš Šefcovic (SMER-SD) priamo z Bruselu. Výroky priebežne doplnujeme.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…premiér Fico urobil obrovskú kampaň, kde nám predstavil, čo všetok sa vybudovalo za podpory Európskej únie a celá opozícia to napádala.

Boris Kollár mal na mysli informačnú kampaň  na eurofondy s názvom Dobré správy, ktorú iniciovala minulá vláda Roberta Fica a prebiehala v slovenských televíziách a rádiách od 22. decembra 2015 až do konca januára 2016. Kampaň bola kritizovaná za to, že jednostranne informovala o čerpaní eurofondov na Slovensku, slúžila ako predvolebná kampaň vtedajšej vlády pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami a zakrýva fakt, že Slovensku prepadne 1 miliarda eur z eurofondov, pretože ich nestihne prečerpať. Spomedzi opozičných poslancov kritizovali túto kampaň napríklad Eugen Jurzyca z SaS. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Transparency International Slovensko napríklad poukázalo  na fakt, že štát televízie vyberal bez súťaže a Dobré správy boli iba skrytou predvolebnou kampaňou, za ktorú Úrad vlády zaplatil vyše 2,1 milióna eur. 

Už niekoľkokrát sa ukázalo, že zlyhala (V4, pozn.), napríklad pri migrácii, práve pri tom kľúčovom hlasovaní v decembri, takže to hovorí asi samo za seba.

Hlasovanie ktoré prinieslo nezhodu medzi dovtedy súdržnými krajinami V4 v oblasti utečeneckej kríze sa odohralo v septembri 2015. Kvóty na prerozdeľovanie migrantov krajiny V4 odmietali ale na hlasovaní sa Poľsko rozhodlo, že ich podporí. Výrok kvôli pochybeniu v čase konania hlasovania  hodnotíme ako nepravdivý.

Rada ministrov EÚ schválila 22. septembra 2015 kvóty na prerozdelenie 120 tisíc utečencov. Za hlasovali všetky krajiny okrem Slovenska, Česka, Maďarska a Rumunska. Od krajín V4 tak na poslednú chvíľu odskočilo Poľsko. 

…zoberte si Zac Goldsmith kandidoval proti Kahnovi, ten bol tiež za vystúpenie, alebo doktor Lionel Fox, bývalý minister obrany, to nie sú hlupáci…

Zac Goldsmith, britský konzervatívec a porazený kandidát na starostu Londýna vo voľbách v roku 2016 podporoval Brexit, o čom informovali okrem mnohých ďalších aj britské periodiká Mirror, alebo Telegraph. Bývalý britský minister obrany Dr.Liam Fox a nie Lionel, ako nesprávne uviedol Kollár, takisto patril k zástancom Brexitu, kedy spolu s Nigelom Faragom organizoval debaty o vystúpení Veľkej Británie z Únie. Takisto sa o ňom hovorí, ako o možnom nástupcovi na uvoľnený post Davida Camerona. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Európska komisia pár týždňov pred britským referendom urobí taký nezmysel, že predstaví možnosť vykúpenia sa členských štátov z neprijatia migrantov na svojom území.

Začiatkom mája Európska komisia predstavila návrh, ktorý umožňuje členským štátom aby sa vyhli prijatiu utečencov tým, že zaplatia poplatok 250-tisíc eur za jedného odmietnutého žiadateľa o azyl. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Európska komisia predstavila návrh, ktorý mal zachovať dublinské kritéria pri riešení utečeneckej krízy a mal tento mechanizmus doplniť v prípade krízovej situácie. Samotný dublinský systém hovorí, že žiadosti o azyl rieši tá krajina, kde sa utečenec prvýkrát ocitne na území Európskej únie. Krízový mechanizmus sa mal venovať prerozdeľovaniu žiadateľov o azyl na základe kvót pokiaľ by došlo k preťaženiu systému v jednej z krajín. Z mechanizmu by ale bolo možné sa dočasne vykúpiť a to sumou 250-tisíc eur za jedného odmietnutého žiadateľa. 
Podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans uviedol: "Musíme zabezpečiť, aby ľudia, ktorí potrebujú ochranu, ju dostali. To je naša morálna povinnosť i právna zodpovednosť. Nájsť spôsob, ako pomôcť ľuďom, aby nemuseli riskovať svoje životy pri nebezpečných cestách a nedostali sa do rúk pašerákov. Navrhujeme korektívny mechanizmus dublinského systému. Ten by sa spúšťal automaticky, kedykoľvek by bol členský štát zaplavený migrantmi; utečenci budú presunutí do iných členských štátov."

Podľa tohto krízového mechanizmu by tak členské štáty museli prispieť pri riešení utečeneckej krízy a to buď tým, že prejavia solidaritu a prevezmú časť žiadateľov alebo štáty ktoré sú žiadosťami zaťažené podporia finančne. 
Oficiálnu správu Európskej komisie si môžte prečítať tu

Europoslanci sa ale zhodli, že tento návrh Európskej komisie je neprijateľný. Europoslankyňa Roberta Metsolaova zastupujúca záujmy Malty sa vyjadrila: "Myslím si však, že myšlienka Európskej komisie, že by sa členské štáty mohli z tohto mechanizmu vyplatiť, je provokatívny. To, že sa niektoré krajiny môžu vzdať zodpovednosti za peniaze, nie je podľa mňa najlepší spôsob, ako dosiahnuť zdieľanej solidarity".

Národný konvent je platforma, ktorá má slúžiť na diskusiu o tom, ako má vyzerať budúca Európa.

Národný konvent o EÚ, podľa definovaných cieľov uvedených na webovej stránke "otvára priestor pre
celospoločenskú diskusiu o Európskej únii a jej budúcnosti, cez optiku
slovenskej vízie
(...) predstavuje inštitucionálnu platformu pre celospoločenskú diskusiu za
účasti ústavných a politických predstaviteľov,  exekutívy, parlamentu,
cirkví, expertov, mimovládnych organizácií, záujmových združení,
predstaviteľov samospráv, hospodárskeho a kultúrneho života. Cieľom je
stimulovať diskusiu o európskych otázkach, napomôcť formulovaniu
legitímnych pozícií SR k ďalšiemiu smerovaniu EÚ a priblížiť európske
témy občanom
." Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Národný konvent o Európskej únii vzniklo z iniciatívy Ministerstva zahraničných
vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Plenárne zasadnutia konventu sú organizované Ministerstvom zahraničných vecí a európskych
záležitostí Slovenskej republiky a Centrom pre európske záležitosti
(CEA). Konvent má tri pracovné skupiny, ich úlohou je vytvoriť
hodnotiace analýzy, zhrnúť príspevky, názory a odporúčania,
ktoré porom môžu slúžiť ako podklad pre  vládu a ministerstvo zahraničných vecí.

26. mája 2016 prebiehalo plenárne zasadnutie konventu s témou Výzvy a príležitosti slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie, kde po vystúpení Miroslava Lajčáka a Martina Schulza nasledovali panelové diskusie. Diskusie sa zúčastnil napr. Martin Klus, Ľuboš Blaha a Eduard Kukan.