Nové vedenie policajného zboru, kandidáti na ústavných sudcov

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

V nedelu 2. júna boli hostami relácie RTVS O 5 minút 12 podpredseda NR SR Andrej Hrnciar (MOST-HÍD) a poslanci NR SR Miroslav Beblavý (SPOLU), Tibor Bernaták (SNS) a Boris Kollár (SME RODINA). Hlavnými témami relácie boli nové vedenie Policajného zboru SR, volba kandidátov na ústavných sudcov a novela zákona o politických stranách a politických hnutiach.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Na oficiálna webovej stránke Hnutia SME RODINA je uvedená mapa regionálnych štruktúr hnutia, taktiež zoznam a kontakt na predsedov okresných organizácií. Podľa stránky je na Slovensku 52 okresných predsedov. Žiadali sme aj tlačové oddelenie hnutia o vyjadrenie, ktoré odpovedalo, že "túto informáciu považuje vedenie hnutia za internú". Nakoľko počet okresných predsedov Hnutia pravdepodobne zodpovedá aj počtu okresných organizácií, výrok hodnotíme ako nepravdivý. 

…v niektorých štátoch Európskej únie je to priamo v ústave, že politické strany sa musia správať transparentne a demokraticky (…).

Výrok odznel v súvislosti s návrhom zmeny zákona o politických stranách a politických hnutiach, ktorý predložila skupina poslancov za SNS a SMER-SD. Aktuálne znenie slovenskej ústavy (.pdf) neobsahuje žiadne pasáže, ktoré by upravovali činnosť a správanie sa politických strán alebo hnutí alebo "požiadavku rešpektovania demokracie v rámci vnútrostraníckej činnosti politickej strany". Ako na to poukazuje aj dôvodová správa novely zákona, takáto požiadavka je zakotvená napr. do "ústavy Portugalska, základného zákona Nemeckej spolkovej republiky, ústavy Španielska, kde sú zakotvené povinnosti pre politické strany, aby sa pri svojom vnútornom usporiadaní a pri svojej činnosti riadili demokratickými princípmi" (.rtf, s.2). Požiadavka transparentnosti nie je zakotvená ani v jednej z vyššie spomenutých ústav, tá sa objavuje v náleze II.ÚS 1969/10 Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 27. novembra 2011, podľa ktorého za základný ústavný princíp existencie politických strán je možné označiť aj princíp transparentnosti (.pdf, s. 5). Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 

Ústava Portugalska sa venuje politickým stranám v článku 11. Podľa jeho druhého odseku "Political parties exist in order to contribute to the organisation and expression of the will of the people, with respect for the principles of national independence, the unity of the state and political democracy." (.pdf, s. 12)

Základný zákon Nemeckej spolkovej republiky upravuje charakter činnosti politických strán v článku 21. Podľa odseku 1: Political parties shall participate in the formation of the political will of the people. They may be freely established. Their internal organisation must conform to democratic principles." (.pdf, s. 27)

Španielska ústava upravuje činnosť politických strán v článku 6, podľa ktorého: "Political parties are the expression of political pluralism, they contribute to the formation and expression of the will of the people and are an essential instrument for political participation. Their creation and the exercise of
their activities are free in so far as they respect the Constitution and the law. Their internal structure and their functioning must be democratic." (.pdf, s. 11)

…táto novela (zákona o politických stranách, pozn.) vychádza aj z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európy, ktorá umožňuje členským štátom Európskej únie prijímať zásady, ako majú politické strany pôsobiť, dokonca sme sa inšpirovali aj novelou, teda judikátom Ústavného súdu Českej republiky, ktorý hovorí o transparentnosti, o princípe slobody a princípe kontroly.

Andrej Hrnčiar vo svojom výroku pomerne presne parafrázoval dôvodovú správu novely poslancov SNS a SMER-SD. No vzhľadom na to, že zopakoval jej obsahové chyby, výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Dôvodová správa (.rtf, s. 7) spomínanej novely sa naozaj okrem iného odvoláva aj na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európy, ako aj judikát Ústavného súdu Českej republiky. Pokiaľ však ide o dané nariadenie, netýka sa pôsobenia politických strán v rámci jedného štátu EÚ, ale vytvorenia tzv. európskej politickej strany alebo nadácie, ktorá musí mať nadnárodný presah, pričom jej členovia nemusia výhradne sedieť v národnom parlamente, ale napríklad aj v europarlamente. Ide o teda dve rôzne témy.

"Politická aliancia môže požiadať o registráciu ako európska politická strana za týchto podmienok: b) aliancia alebo jej členovia musia byť alebo sú zastúpení najmenej v jednej štvrtine členských štátov poslancami Európskeho parlamentu, v národných parlamentoch, regionálnych parlamentoch alebo regionálnych zhromaždeniach, alebo aliancia alebo jej členské strany museli pri posledných voľbách do Európskeho parlamentu získať aspoň v jednej štvrtine členských štátov najmenej tri percentá hlasov odovzdaných v každom z týchto členských štátov."

V kontexte novelizácie zákona, o ktorom hovorí Andrej Hrnčiar, nemá toto nariadenie preto žiadny význam nielen spomínať, ale ani uvádzať v dôvodovej správe poslancov, ktorí novelu predkladali. Pokiaľ ide o judikát českého Ústavného súdu, návrh novely zákona poslancov SNS sa odvoláva na rozhodnutie českého Ústavného súdu z roku 1996. Síce sme citované pasáže o princípoch v rozhodnutí nenašli, no je pravda, že spomína voľnú súťaž politických strán, či dôraz na základných demokratických princípoch.

…pán Gajdoš (minister obrany, pozn.) napríklad už je nominantom Slovenskej národnej strany, je členom Slovenskej národnej strany, (…).

Peter Gajdoš sa stal ministrom obrany SR po vzniku tretej vlády Roberta Fica v marci 2016. Do vlády vstúpil ako nominant Slovenskej národnej strany. Gajdoš do SNS vstúpil začiatkom decembra 2017. Sám o tom informoval na svojom profile na sociálnej sieti Facebook. Oficiálne to oznámil aj predseda SNS, Andrej Danko po rozšírenom rokovaní predsedníctva strany v Oponiciach. Gajdoš zastáva funkciu ministra obrany aj v súčasnosti vo vláde Petra Pellegriniho. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 
Oficiálna stránka Slovenskej národnej strany neuvádza údaj o počte jeho členov. Podľa poslednej výročnej správy Slovenskej národnej strany za rok 2016, ktorá je zverejnená na stránke Ministerstva vnútra SR, strana evidovala k 31.12.2016 7 189 členov (.pdf, s. 7). Momentálne čakáme ešte na oficiálne vyjadrenie samotnej SNS o súčasnom počte ich členov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.