Nicholsonová, Krajniak a iní v RTVS

O 5 minút 12, Martin Strižinec

Hostia relácie O 5 minút 12 diskutovali 26. februára o integrácii rómskych komunít. V debate sa stretli Milan Krajniak (Sme rodina), Lucia Duriš-Nicholsonová (SaS), splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravász a splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcincin.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…bude pred Národnou radou čoskoro, zákon o pozemkových úpravách. Je to z dielne ministerstva pôdohospodárstva (…) sú tam veci priamo pre marginalizované rómske komunity.

Do Národnej rady Slovenskej republiky bol skutočne doručený návrh zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Predkladateľom návrhu do medzirezortného pripomienkového konania bolo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a návrh obsahuje ustanovenia, ktoré sú skutočne zamerané na marginalizované (priestorovo a sociálne vylúčené) skupiny obyvateľstva, dôvodová správa konkretizuje, že ide o rómske sídla. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Návrh zákona, ktorý spomína splnomocnenec vlády,  mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Predkladateľom je skutočne Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. K danému návrhu už prebehlo medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré bolo ukončené 14. decembra. 2. marca bol návrh doručený do Národnej rady SR.

V paragrafovom znení návrhu zákona sa uvádza nasledovné: " V § 2 sa odsek 1 dopĺňa písmenami j) a k), ktoré znejú: „j) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva (ďalej len „osídlenie“), (...) Osídlením sa na účely tohto zákona rozumie sídelná koncentrácia obydlí obývaných prevažne priestorovo alebo sociálne vylúčenými skupinami obyvateľstva." Dôvodová správa konkretizuje, že zámerom návrhu je riešiť citlivú problematiku marginalizovaných rómskych sídiel.

Na území Žilinského kraja sa nachádza niekoľko osád s nelegálnymi stavbami, nelegálne obydlia boli evidované aj v Žiline či Liptovskom Mikuláši. Ani v jednom prípade však nešlo o celú nelegálnu osadu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

V časti mesta Žilina, na Bratislavskej ulici, žilo donedávna nelegálne minimálne niekoľko desiatok Rómov. Tých nedávno vysťahovali do unimobuniek a staré domy zbúrali. Podobne mesto Liptovský Mikuláš(.pdf,s.48) eviduje niekoľko nelegálnych obydlí Rómov. Nekontrolovaná výstavba v rómskej osade je problémom aj v Pribyline. Údaje Ministerstva vnútra pre Žilinský kraj tiež potvrdzujú, že legálnosť rómskych obydlí na viacerých miestach nie je 100%.

Atlas rómskych komunít (.pdf,s.22) uvádza, že v Žilinskom kraji sa nenachádzajú žiadne segregované osídlenia."V prípade segregovaných osídlení ani jedno takéto osídlenie neevidujeme v  Žilinskom kraji,". Podľa Atlasu je z krajov najnižší počet Rómov v Žilinskom a Trenčianskom kraji. Aj čo sa podielu týka patrí Žilinský kraj k trom krajom s najnižším percentuálnym zastúpením Rómov.

My máme strašne málo materských škôl. Dneska tie kapacity chýbajú, čiže vláda, už predchádzajúca vláda jasne povedala, že ak do roku 2020 chceme 95% zaškolenosť, ani nie, že 3-5 ročných, len 4 a 5-ročných, koľko tisíc miest potrebujeme vybudovať

V materiáloch predchádzajúcej vlády z rokov 2013 a 2014 sa ešte uvádzala potreba vybudovať 24 500 miest v materských školách pre dosiahnutie 95% zaškolenosti detí vo veku 3-5 rokov. Neskôr v rokoch 2015 a 2016 už vláda hovorila o snahe dosiahnuť 95% zaškolenosť u detí vo veku od 4 rokov a teda potrebu vybudovať 27 000 miest. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Predchádzajúca vláda, konkrétne Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, vydala v roku 2014 analýzu s názvom "Analýza situácie v materských školách – kapacitná nedostatočnosť" (.doc). V danej analýze vláda konštatuje:

"Vláda Slovenskej republiky považuje rozvoj materských škôl za jednu zo svojich hlavných priorít v súlade s cieľom stanoveným v strategickom dokumente Európa 2020 – zvýšenie zaškolenosti detí vo veku 4 až 6 rokov v materských školách na 95 % v roku 2020."
Na ďalšom mieste ministerstvo uvádza: "V materských školách chýba približne 24 500 miest potrebných pre dosiahnutie 95 % zaškolenosti detí vo veku 3 až 5 rokov. Toto číslo je omnoho vyššie, ako počet zamietnutých žiadostí (tých je necelých desať tisíc) a je výsledkom jednoduchej analýzy – očistenie celkového počtu detí navštevujúcich materské školy o deti mladšie ako 3 roky a staršie, ako 5 rokov, a porovnanie výsledného počtu 3 až 5 ročných detí navštevujúcich materské školy s 95 % celkového počtu 3 až 5 ročných detí."
V Správe o stave školstva z roku  2013 (.pdf,s.48) uvádza vláda podobný záväzok: "podporiť zvyšovanie kapacít materských škôl tak, aby sa na Slovensku vytvorili podmienky na 95 % hrubú zaškolenosť detí od 3 – 5 roku veku."

Premiér Fico v roku 2015 hovorí už o zaškolenosti detí vo veku 4-6 rokov

"Cieľom vlády je zvýšiť „zaškolenosť“ detí vo veku štyri až šesť rokov v materských školách na 95 percent do roku 2020. To podľa Fica predstavuje 119.000 detí, kým dnes ich je v škôlkach umiestnených iba 92.000". Z toho vyplýva, že počet miest, ktoré je potrebné podľa neho vybudovať, je 27 000.
V roku 2016 sa takisto uvádza snaha dosiahnuť 95% zaškolenosť detí od 4 rokov. "Do konca roka 2020 chceme dosiahnuť 95-percentnú zaškolenosť detí od štyroch rokov. Naším cieľom je, aby mal každý rodič v pomerne krátkom čase možnosť umiestniť svoje dieťa v škôlke,“ povedal minister školstva Juraj Draxler na tlačovej konferencii..."

Každá stojí (internátna škola pozn.) 400 tisíc eur, 300 tisíc eur škola, 100 tisíc internát.

Na Slovensku je pre financovanie škôl zavedené normatívne financovanie a preto sa prostriedky, vynakladané pre jednotlivé školy líšia napr. podľa počtu žiakov, personálnej a ekonomickej náročnosti, výchovno-vzdelávacieho procesu a pod. Každá internátna škola má rôzny počet žiakov, rôznu veľkosť či rôzny počet učiteľov a preto aj ich výdavky, resp. normatívne príspevky sú rôzne. Keďže náklady na školy nemožno zovšeobecňovať, výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Na Slovensku funguje normatívne financovanie škôl podľa počtu žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu podľa zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 630/2008 Z. z. Školy sú financované z rozpočtových kapitol Ministerstva školstva a Ministerstva Vnútra. Z kapitoly Ministerstva školstva sú financované školy v pôsobnosti VÚC, z kapitoly Ministerstva vnútra zase školy v pôsobnosti obce, cirkevného zriaďovateľa a okresného úradu v sídle kraja a materské školy. Ministerstvo školstva na svojich stránkach zverejnilo normatívy na rok 2017 pre školy všetkých zriaďovateľov, ako aj pre školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti okresných úradov v sídle kraja (.pdf). 

Ministerstvo k financovaniu škôl uvádza: "Materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy a  školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, VÚC, cirkevných a súkromných zriaďovateľov sú financované z vlastných príjmov samosprávy, ktorých podstatnú časť predstavuje podiel na dani z príjmov fyzických osôb (ďalej len DPFO), ktorý dostanú obce a VÚC prostredníctvom daňových úradov podľa kritérií uvedených v Nariadení vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov. Pri odmeňovaní pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov sa v roku 2017 postupuje rovnako ako v prípade prenesených kompetencií, teda podľa zákona č. 553/2003 Z.z. a NV č. 366/2016 Z.z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v súlade s uzatvorenou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na rok 2017."
Pre lepšiu predstavu uvádzame rozpočty niektorých internátnych škôl. Podľa údajov o schválenom rozpočte na rok 2016/2017 zo stránok Ministerstva školstva, normatívny príspevok na Spojenú internátnu školu na Červeňovej ulici 42 v Nitre predstavuje dokopy za odborné učilište, špeciálnu základnú školu, školský klub a centrum voľného času 687 452 eur. Za internát je to 147 304 eur. Obe sumy sú teda vyššie ako tvrdí Milan Krajniak.
Na druhú stranu, nájdu sa aj internátne školy s menším normatívnym príspevkom ako tým, ktoré uvádza Milan Krajniak. Jednou z nich je napr. Spojená internátna škola na Tovarníckej 16 v Topoľčanoch, ktorá poberá za odborné učilište, špeciálnu základnú školu a školský klub spolu 332 385 eur, za internát potom 72 393 eur.
Systém normatívneho financovania by mal po schválení novely zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení prejsť zmenami. Návrh tejto novely je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zohľadniť by sa najnovšie mala napr. dĺžka praxe pedagogických a odborných zamestnancov a rozšíriť by sa mal príspevok na dopravné náklady, čím chce vláda podporiť vzdelávanie v materinskom jazyku. 

Pilotný projekt obnovy hradov bol spustený už v januári 2011, teda ešte počas vlády Ivety Radičovej. Pre prvotný veľký záujem projekt pokračoval aj o rok neskôr. Nasledujúci projekt bol spustený v januári 2012 a skončil v decembri 2014, jeho presný názov znel Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva. Keďže projekt bol pôvodne iniciovaný a spustený ešte za predminulej vlády, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.

Cieľom projektu bolo pomocou práce nezamestnaných prispieť k záchrane slovenských kultúrnych pamiatok ako hrady, zámky alebo pevnosti či kláštory. Rozsah potrebných prác bol z pohľadu jednotlivých objektov rôzny: cez odborné práce ako sú napr. zabezpečovacie práce na stavebnej hmote, rekonštrukcia a reštaurovanie exteriéru a interiéru až po pomocné práce akými boli napr. čistenie areálov od náletovej zelene a ich údržba a pod.(.rtf)

Tento projekt je vynikajúci tým, že spĺňa dva ciele - obnovu kultúrnej pamiatky s pracovnou príležitosťou pre dlhodobo nezamestnaných, ktorá im umožní získať nové zručnosti a zlepšiť svoje vyhliadky na trhu práce," povedal bývalý minister práce Jozef Mihál pri hodnotení pilotného projektu obnovy hradov.

Primárnou cieľovou skupinou posledného projektu, pre ktorú sa zabezpečil pracovný pomer na dobu určitú (max.6 mesiacov)  tvorili uchádzači o zamestnanie a znevýhodnení uchádzači o zamestnanie z evidencie úradov PSVR.

Hlavným očakávaním projektu malo byť predovšetkým to, že , že z celkového počtu 840, bude 30% po ukončení prác na obnove kultúrneho dedičstva umiestnených na trh práce, napríklad aj trvalou spoluprácou medzi subjektmi pôsobiacimi v oblasti pamiatkovej ochrany a nezamestnanými. Po skončení projektu by mali uchádzači nadobudnúť lepšie pracovné zručnosti a pracovnú morálku a zároveň sa malo zabrániť havarijnému stavu pamiatok.

Do obnovy kultúrneho dedičstva sa tak počas uplynulých rokov podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zapojilo 123 zamestnávateľov, ktorí spolu vytvorili 1 763 pracovných miest a postupne dali prácu 2 084 nezamestnaným. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny preinvestovalo cca 7 288 000 eur.
Nakoľko sa podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) projekt stretol s  veľmi pozitívnym ohlasom a je príkladom dobrej spolupráce medzi štátnymi orgánmi, samosprávou, neziskovými organizáciami, obcami, mestami a ďalšími subjektmi sa na obnove kultúrny pamiatok budú môcť angažovať nezamestnaní aj v nasledujúcich rokoch. Podľa slov Jána Richtera mala nová vláda záujem projekt rozšíriť: ,,pretože významne zvyšoval zamestnateľnosť práve formou získavania špecifických zručností z oblasti obnovy kultúrnych pamiatok." S obnovou kultúrnych pamiatok na Slovensku sa tak ráta aj v budúcnosti.Štát z Operačného programu Ľudské zdroje na tento účel vyčlení 15 miliónov eur.