Nicholsonová a Kalinák v O5M12

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

V nedelu 21. januára boli hostami relácie O 5 minút 12 minister vnútra SR Robert Kalinák (SMER-SD) a podpredsedkyna NR SR Lucia DUuriš Nicholsonová (SaS). Ak chcete vediet ako presne používali fakty a štatistické údaje, precítajte si našu analýzu.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…pri nesprávnom zaraďovaní detí z rómskych osád do špeciálnych základných škôl. Toto je obrovský problém, ktorý je tu celé roky. Dubovcova na to, ombudsmanka na to upozorňovala, prinášala aj riešenie, nezmenili ste nič,(…).

Verejná ochrankyňa práv, Jana Dubovcová, už v roku 2014 konštatovala, že súčasná prax v testovaní školskej spôsobilosti bola diskriminačná. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý. 

Mimovládna organizácia Amnesty International vo svojej správe upozorňovala na problém nesprávneho zaraďovania rómskych detí do špeciálnych tried a škôl už v roku 2007. V roku 2015 na tento problém upozornil vtedajší splnomocnenec vlády pre rómske komunity, Peter Pollák, ktorý sa odvolal na zistenia Štátnej školskej inšpekcie, ktorá prešetrila situáciu v súkromnej špeciálnej škole v Rokycanoch a zistila, že tam deti boli zaradené neoprávnene. Ombudsmanka po prieskume, ktorý v roku 2013 realizovala jej kancelária upozornila, že používanie rovnakých testov pre všetky skupiny detí, teda rovnaké zaobchádzanie so všetkými skupinami detí môže znamenať diskrimináciu. V mimoriadnej správe (.pdf, s. 16) predloženej NR SR zahrnula niekoľko odporúčaní, ako napríklad legislatívnu úpravu zákazu priestorového, organizačného, fyzického a symbolického vylúčenia alebo oddelenia rómskych žiakov v dôsledku ich etnickej príslušnosti od ostatných žiakov. Vo svojom vystúpení na pôde NR SR v roku 2016 ombudsmanka uviedla, že jej mimoriadna správa z roku 2013 sa vtedy nedostala na prerokovanie do NR SR. a teda neboli prijaté ani žiadne opatrenia. 

…ja som ju priniesla na pôdu parlamentu, asi štyrikrát som predkladala ten zákon o povinných škôlkach pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, neprijali to ani raz. Ešte pán Čaplovič, zo Smeru-SD, keď bol minister školstva, hovoril o tom, že to určite urobí, neurobil to.

Návrh zákona o povinných škôlkach pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia naozaj pochádza z dielne poslankyne Lucie Nicholsonovej z SaS. Tento návrh zákona bol do NR SR doručení celkovo trikrát, a to v roku 2013, 2014 a 2015. Tento návrh neprešiel ani raz, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.

Prvýkrát sa o novele zákona č. 245/ 2008 (tzv. školský zákon) hlasovalo 4. júna 2013. z celkového počtu 133 prítomných poslancov hlasovalo sa iba 28 z nich. 98 poslancov sa zdržalo a siedmi boli proti. 10.júna 2014 sa o rovnakej novele hlasovalo druhýkrát, avšak ani tento pokus vládna strana SMER nepodporila. Tvrdila, že daný návrh je priveľmi predčasný. Zo 129 prítomných poslancov hlasovalo za 38, proti hlasovali štyria poslanci a 87 sa zdržali. Novela zákona o zrušení nultých ročníkov či o povinnej dochádzke znevýhodnených detí zo sociálne slabších pomerov do materskej školy neprešiel v NR ani v roku 2015. 20. mája 2015 spomedzi 133 prítomných poslancov za hlasovalo 39, proti boli dvaja a zdržali sa 92 poslanci.

Dušan Čaplovič zastával post ministra školstva v rokoch 2013 a s časti aj v roku 2014, keďže začiatkom júla 2014 podal demisiu. Téme povinnej predškolskej dochádzky sa ešte ako podpredseda vlády SR venoval už v roku 2007. Čaplovič chcel, aby päťročné deti povinne navštevovali materské školy a to nie len deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. O zavedení povinnej predškolskej dochádzky pre päťročné deti rokoval vtedy aj s ministerstvom školstva, Jánom Mikolajom, ktorý bol proti takémuto zámeru. K tejto téme sa Čaplovič vrátil aj v roku 2014 už ako minister školstva, avšak zmenu sa mu nepodarilo presadiť. 
V januári 2017 Ministerstvo vnútra SR (ďalej MV SR) vytvorilo zoznam 200 problematických rómskych lokalít na Slovensku. MV SR doteraz nezverejnilo svoju metodiku, takže nie je možné overiť pravdivosť tohto výrok. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Téma problematických rómskych osád sa začala na sneme Smeru - SD v decembri 2016. Robert Kaliňák vtedy vyhlásil, že je ochotný použiť neštandardné opatrenia na boj s rómskou kriminalitou. Taktiež tvrdil, že na Slovensku je 1992 rómskych osád a malých komunít, čo sa nezhoduje ani s Atlasom rómskych komunít ani s týmto jeho výrokom. Vtedy tvrdil, že z nich asi polovica je problematická, čo si protirečí s údajom o 200 problematických lokalitách.
 
Na začiatku roku 2017 Kaliňák predstavil zoznam 200 problémových lokalít, kde mali pribudnúť policajti. Za tento zoznam a návrh bol kritizovaný starostami jednotlivých obci a skritizoval ho aj rómsky splnomocnenec Ábel Ravasz. Hlavným bodom kritiky bolo nezverejnenie metodiky ktorú použili na vytvorenie tohto zoznamu. Ale tiež im vadila slabá komunikácia MV SR so starostami dotknutých obcí. Amnesty International napísalo list (.pdf) premiérovi, v ktorom upozorňujú, že vytvorenie takéhoto zoznamu evokuje diskrimináciu polície voči Rómom.

V apríli 2017 minister Kaliňák tvrdil, že po kritike vznikol nový zoznam, na základe presnejšej metodiky, ale odmietol zverejniť zoznam a aj metodiku. Odvtedy táto téma bola sporadicky vytiahnutá, ale vždy spochybnená odborníkmi, ktorí vyčítajú MV SR zatajovanie metodiky, ale aj kroky ktoré minister Kaliňák navrhuje na riešenie problematických lokalít.



…posledný svetový index sociálneho progresu, kde Slovensko je na peknom 30. mieste, ako najlepšia krajina na život, tak sa dočítam zároveň, že v oblasti bezpečnosti sme dokonca na 18. celosvetovo (…).

Za rok 2017 dosiahlo Slovensko v indexe sociálneho progresu (Social Progress Index) výsledok 80,22 a zaradilo sa tým na 30. miesto spomedzi 128 štátov sveta. V oblasti bezpečnosti (Personal safety) sa Slovensko umiestnilo na 18. mieste so skóre 88,4. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Index sociálneho progresu meria kvalitu života v jednotlivých krajinách na základe troch kategórii: základné ľudské potreby (Basic Human Needs), základy blahobytu (Foundations of Wellbeing) a príležitosti (Opportunities). V každej kategórii sa hodnotí viacero oblastí, ktoré ovplyvňujú kvalitu života. Do konečného hodnotenia sú zahrnuté výsledky z 50-tich oblastí.

Z dlhodobého hľadiska sa kvalita života na Slovensku mierne zlepšuje. Zatiaľčo v roku 2015 dosiahlo Slovensko skóre 78,45 a umiestnilo sa na 25. mieste (.pdf, s.7), sa v roku 2016 skóre zvýšilo na 78,96. Napriek nárastu však Slovensko kleslo v rebríčku na 35. miesto (.pdf, s.136).

… Ústavný súd sa naposledy, majú dva zákroky, ktoré neustále spomínajú a to je Moldava nad Bodvou a Vrbnica. Vo Vrbnici stíhame šéfa zákroku, to znamená, že vieme, keď nastane chyba, že policajné zložky fungujú, a v Moldave nad Bodvou sa vyjadril Ústavný súd jasne, že to bolo absolútne preverené a niet žiadnych, ani najmenších pochýb, to citujem Ústavný súd: “Najmenších pochýb, o tom, že situácia bola v poriadku.”

Tvrdý zásah polície v rómskej osade v Moldave nad Bodvou v júni 2013 vyvolalo rozsiahle debaty a otázky o tom, či polícia pri danom zásahu svojou agresivitou pochybyla, alebo to bolo v medziach normy. Rovnako diskutabilným a diskutovaným prípadom je zásah polície v obci Vrbnica začiatkom apríla 2015, pri ktorom mali byť zranení viacerí Rómovia po neprimerane tvrdých zákrokoch. V prípade Vrbnice bolo vznesené obvinenie voči veliteľovi zásahu a začaté trestné stíhanie. Ústavný súd zas v prípade sťažnosti na policajnú brutalitu v Moldave nad Bodvou zamietol sťažnosť a nenašlo pochybnosti o zásahu. Výrok Roberta Kaliňáka považujeme za pravdivý.

Pri policajnom zásahu v Moldavu nad Bodvou malo utrpieť zranenia viacero osôb, dokonca vrátane detí. Do policajnej akcie vykonanej dňa 19. júna 2013 bolo zapojených 63 policajtov a počas akcie predvedených celkom 15 osôb - ôsmi na základe zistenia totožnosti, piati za účelom zdokumentovania priestupku a dve osoby pre podozrenie z trestného činu útoku na verejného činiteľa. Podľa hovorkyne polície došlo k použitiu donucovacích prostriedkov len voči osobám, ktoré neposlúchli výzvy polície a kládli aktívny odpor. Občianske združenie ETP Slovensko ale primeranosť zásahu spochybnilo. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení (.pdf) odmietlo všetky sťažnosti ohľadom brutality zásahu. V uznesení sa píše: "podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie pre skutok č. 4 uznesenia o začatí trestného stíhania pod ČVS: SKIS-15/OISS-V-2014 z 20. januára 2014 právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, lebo bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie..." (.pdf, s.3) Zásah však ostro kritizovala ľudskoprávna organizácia Amnesty International, ktorá postup považuje za porušovanie medzinárodných dohovorov o ľudských právach. Na protest pripravila aj petíciu. Bývalá verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová vyjadrila nesúhlas so zásahom v Moldave nad Bodvou. Postup inšpekcie ministerstva vnútra označila za neprijateľný.

Prípad v obci Vrbnica sa stal v apríli 2015. Podľa starostu obce malo byť pri pátracej akcii polície zranených viacero obyvateľov a  zo strany polície vyslovené aj rasistické oslovenia typu: "Pre mňa si len cigáň." Policajná akcia bola akciou košických policajtov a súčasť celokrajskej pátracej akcie s názvom 100, pri ktorom hľadanú osobu chytili na inom mieste. Zbitých podľa starostu obce malo byť 19 ľudí, polovica z nich mala byť prevezená do nemocnice kvôli modrinám. Obvinenie z prečinu marenia úlohy verejným činiteľom bolo vznesené voči veliteľovi policajného zásahu.