Monika Beňová v rozhovore pre Denník N

Iné, odkaz na videozáznam

Denník N si pred blížiacimi eurovoľbami pripravil sériu rozhovorov s lídrami kandidátok strán a koalícií, ktoré sa v predvolebných prieskumoch držia na predných priečkach. Šnúru rozhovorov zahájila 12. mája súčasná europoslankyňa a jednotka kandidátky SMER-SD Monika Beňová. Demagog.SK z rozhovoru vybral a overil všetky faktické výroky.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Mala som takmer 2000 aktivít, čo je porovnateľné s niektorými inými poslancami, ktorých ste menovali (Jana Žitňanská, Pál Csáky, Ivan Štefanec, pozn.).

Analytický portál MEPRanking.eu zaznamenal ku dňu 19. máj 2019 celkovo 2507 aktivít europoslankyne Beňovej (interview sa uskutočnilo 6. mája 2019, dáta k tomuto dátumu už nie sú dohľadateľné, pozn.). Jej spomínaní kolegovia z Európskeho dosiahli nasledovný počet aktivít: Jana Žitňanská - 2213, Pál Csáky - 1574 a Ivan Štefanec - 2918. MEPRanking.eu však rozlišuje aj medzi rôznymi typmi poslaneckých aktivít a ich pomery sa pri jednotlivých poslancoch výrazne líšia. Monika Beňová vykazuje spomedzi uvedenými najväčšiu aktivitu pri kladení otázok a pri ústnych prejavoch, naopak predložila najmenej pozmeňovacích návrhov. Keďže takýto jednoduchý súčet aktivít nereflektuje rôznorodú prácu europoslancov, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.

Pre porovnanie uvádzame jednotlivé aktivity štyroch spomínaných europoslancov:

Zdroj: mepranking.eu

 

 

MEP Ranking, ktorý robí takéto odpočty (aktivity poslancov EP, pozn.), používa každé dva roky inú metodiku.

Stránka MEP Software, ktorá je zodpovedná aj za MEP Ranking, uvádza ako poslednú zmenu metódy hodnotenia poslancov október 2017. Tá sa od tohto dátumu zaoberá reportami, rolou, prejavmi a účasťou daného poslanca. Ako veľmi sa metodika zmenila a najmä, či sa skutočne menila každé dva roky, nie je možné určiť, pretože MEP Software v začiatkoch verejnosť neinformoval o svojej činnosti. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

…Nemecko ako najväčší členský štát EÚ a zároveň obhajca sankcií ich nie vždy dodržiava.

Beňová v rozhovore spomenula dve udalosti. Prípad, kedy nemecký minister hospodárstva otváral v Rusku nový závod automobilky Mercedes Benz, ako aj projekt nového plynovodu Nord Stream 2. Uvedené prípady však nie sú v rozpore so sankciami proti Ruskej federácii, nakoľko sa na nich nevzťahuje žiadne z reštriktívnych opatrení prijatých EÚ. S ruskými sankciami sa však spája škandál z roku 2015, kedy nemecká Deutsche Bank preverovala podozrivé transakcie v Rusku za približne 6 miliárd USD (5,35 miliardy eur). Praním špinavých peňazí v moskovskej divízii Deutsche Bank sa banka dopustila porušenia sankcií, za čo je boli udelené vysoké pokuty. Nakoľko sa však v prípade Deutsche Bank nejedná o porušenie sankcií na štátnej úrovni, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.

Hospodárske sankcie voči Ruskej federácii sú v súčasnosti predĺžené do 31. júla 2019 a obsahujú nasledujúce reštriktívne opatrenia:

  1. obmedzuje sa prístup na primárne a sekundárne kapitálové trhy EÚ pre určité ruské banky a spoločnosti
  2. ukladá sa zákaz vývozu a dovozu v oblasti obchodu so zbraňami
  3. ustanovuje sa zákaz vývozu položiek s dvojakým použitím na vojenské účely alebo pre vojenských koncových užívateľov v Rusku
  4. obmedzuje sa prístup Ruska k určitým citlivým technológiám a službám, ktoré sa môžu použiť na ťažbu a prieskum ropy

Dňa 3. apríla 2019 sa nemecký minister hospodárstva, Peter Altmaier, zúčastnil na otvorení prvého závodu automobilky Mercedes Benz v Rusku. Altmaier si od otvorenia automobilky sľubuje rozvoj hospodárskej spolupráce s Ruskom. Automobilku označil za “dôležitý signál, ktorý ďaleko presahuje konkrétny závod”.

Ako Nord Stream 2 sa označuje plánovaný plynovod, ktorý by mal dovážať plyn do Nemecka cez Baltské more a obísť tak Ukrajinu a ďalšie stredoeurópske štáty, medzi inými aj Slovensko. Polovicu nákladov by mali zaplatiť rakúska firma OMV, francúzska Engie, holandsko-britská Royal Dutch Shell a nemecké firmy Uniper a Wintershall, druhú polovicu by mal prevziať ruský Gazprom.

Kritici sa obávajú, že plynovod by posilnil rolu Ruska v Európe, odrezal Ukrajinu od príjmov za tranzit plynu a ohrozil európsku energetickú bezpečnosť. “V Únii panuje absolútna zhoda na tom, že tranzit ruského plynu cez Ukrajinu musí byť zachovaný aj po roku 2019, a to v objemoch, ktoré sú komerčne zmysluplné. Nielenže táto trasa je spoľahlivá – vlani sa ňou prepravilo približne 97 miliárd kubíkov plynu (bcm) – ale jej zrušenie by šlo priamo proti energetickej bezpečnosti Únie vrátane diverzifikácie trás,” povedal pre Denník N v roku 2018 energetický komisár EÚ Maroš Šefčovič. Plynovod predstavuje aj ekologické riziko.

Projekt čelí veľkej kritike Spojených štátov, v máji 2019 bol predložený zákon, ktorý by uvalil sankcie na firmy a osoby podieľajúce sa na výstavbe plynovodu.

Pokiaľ sa pýtate na Salviniho, ten robí na jednej strane rozhovory o tom, ako si majú krajiny rozdeliť migrantov, na druhej strane chce byť v spoločnosti s ľuďmi, ktorí ako prví odmietli kvóty. Ako sa Orbán alebo Kaczynski, ktorí veľmi vehementne vystupovali proti povinnému prerozdeľovaniu, chcú dať teraz dohromady s človekom, ktorý to považuje za jednu z podmienok na prijatie migračnej a azylovej politiky Únie.

Salvini, Orbán aj Kaczynski sa zhodnú na spoločnej proti-imigrantskej rétorike, pričom ich stretnutia naznačujú, že chcú v presadzovaní svojej európskej politiky spolupracovať. Nezhodujú sa však vo všetkom a to hlavne v otázke povinného prerozdeľovania migrantov, kde sú Kaczynski s Orbánom jednoznačne proti, naopak Salvini kvóty presadzuje.

Matteo Salvini, taliansky minister vnútra, považuje za riešenie migračnej krízy, ktorá značne postihla južné štáty Európy vrátane Talianska, okrem iného aj prerozdelenie migrantov medzi jednotlivé členské štáty EÚ, teda takzvané kvóty. Príkladom je loď Ubaldo Diciotti, ktorej spolu s vyše stosedemdesiatimi žiadateľmi o azyl nebolo umožnené zakotviť v talianskom prístave, pretože Salvini žiadal garanciu, že títo migranti budú prerozdelení medzi členské štáty EÚ. Salvini vtedy povedal: “The ship may land in Italy, as long as the 177 migrants are distributed, in a spirit of solidarity by the EU.” Orbánovo Maďarsko a Kaczynskeho Poľsko boli spolu s Českom a Slovenskom prví kritici systému prerozdeľovania pomocou povinných kvót. Maďarsko a Slovensko podali na tento systém žaloby na Európsky Súdny dvor, ten ich však obe zamietol. Salvini spolu s Orbánom a Kaczynskim už absolvovali stretnutia, pri ktorých deklarovali budúcu spoluprácu. Takto opísal stretnutie Salviniho s Kaczynskim Orbán: “The Warsaw-Rome axis is one of the most wonderful developments of the year so far. I have high hopes for it.” Ten sa so Salvinim už stretol už v auguste 2018, kde hovorili o spojení najmä v boji s pro-imigračnými myšlienkami a politikmi.

Monika Beňová ako dlhoročná poslankyňa Európskeho parlamentu viackrát kritizovala Smer – SD, ale aj jeho jednotlivých predstaviteľov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

V lete roku 2016 kritizovala Monika Beňová, spolu so svojím kolegom z EP Borisom Zalom strane Smer – SD dokonca navrhovali, aby vedenie strany odstúpilo. Na adresu vedenia strany sa vyjadrila takto: „Ľudia, ktorí sú vo vedení Smeru-SD, by mali ponúkať konkrétne riešenia a nemali by verejnosť desiť vecami, ktoré nevedia o nič oprieť.“

V decembri toho istého roku zase nepriamo kritizovala Kaliňáka, ktorý sa na sneme strany Smer venoval hlavne rómskej problematike. „Nebudem komentovať prejavy mojich kolegov. Mne len vadí, že sme zakopali tému utečencov a zbytočne sme vykopali novú tému – akýsi boj proti Rómom. My nie sme strana, ktorá je tu prvý rok. Sme tretíkrát vo vláde, boli sme sami vo vláde štyri roky a mohli sme urobiť celý rad dobrých opatrení, ktoré by možno túto situáciu riešili a boli by to preventívne opatrenia. Postaviť sa dnes v Prešove na sneme a začať hovoriť o represiách, že ľudskoprávna agenda je len akési klišé, je nepochopenie toho, čo je európska sociálna demokracia.“

V novembri 2016 sa zastala europoslanca Zalu, prišom odsudzovala podnikanie politikov Smeru. „S Borisom Zalom sme nikdy neboli veľkí kamaráti a vždy sme sa viac akceptovali ako rešpektovali. Ale považujem za pomerne trápne zo strany Smeru vyčítať mu plat a dôchodok. Keby sa pozreli na svoje príjmy z politického 'podnikania', tak Boris Zala by ich nedobehol ani keby mu bežali naproti.“

V roku 2016 taktiež kritizovala Kaliňáka v súvislosti s kauzou Bašternák a tvrdila, že „Kaliňák vie sám, že by odstúpiť mal“, no napokon v roku 2017 po rozhovore s Kaliňákom zmenila názor a povedala, že už má na vec iný pohľad.