Mikloš, Kollár, Kažimír, Rafaj

O 5 minút 12, Marta Jančkárová, odkaz na videozáznam

Hostia relácie O5M12 diskutovali o výsledkoch sumitu. Kým Ivan Mikloš ho obhajoval ako kontinuitu vládnej a straníckej argumentácie, Jozef Kollár s Rafaelom Rafajom zastávali skeptickejšie stanovisko. Za upozornenie stojí oblúbená argumentácia Ivana Mikloša, kedy so snahou o zisk politických bodov poukazuje na najväcší pokles štrukturálneho deficitu v minulom roku v histórii. Napriek snahe úcelovo použit nové kritériá kvantifikovania deficitu, minulá vláda neznížila štrukturálny deficit historicky najviac.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ja som vyzval pred mesiacom tuto kolegu, ministra financií, Mikloša, aby prišiel s tým balíkom opatrení, ktorý by vrátil ten deficit financií na pôvodne plánovanú úroveň 3,8%. A veľmi pozitívne hodnotím, že sa tak aj stalo a že pred troma týždňami u pani pre miérky Radičovej takéto stretnutie bolo. Bohužiaľ musím konštatovať, že len dve politické strany, SDKÚ-DS a Sloboda a solidarita mala ambície otvoriť tento balík a diskutovať ho jedno opatrenie po druhom tak, aby ten deficit nebol 4,6, ale podľa možnosti 3,8 alebo, aby sa čo najviac priblížil k 3,8% HDP. Bohužiaľ naši klegovia z Mostu-Híd a z Kresťansko-demokratického hnutia neboli ochotní túto diskusiu ani len započať.

Dňa 15. novembra 2011 strana SaS vyzvala ministra financií Ivana Mikloša, aby predložil návrh opatrení, ktoré by vrátili deficit štátneho rozpočtu na pôvodne plánovanú úroveň 3,8% (zdroj tu a tu). Podobný výrok sme overovali 20. novembra 2011, keď Richard Sulík taktiež obvinil KDH a Most-Híd zo zablokovania diskusie o ďalších škrtoch v štátnom rozpočte. Ani vtedy sa nám nepodarilo zistiť, či tomu tak naozaj bolo. Jozef Kollár spomínal daný (ne)prediskutovaný balík opatrení už 7. decembra v záverečnom slove k schvaľovaniu Vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012, kde taktiež spomenul, že dvaja koaliční partneri strany SaS odmietli čo len prediskutovať daný balík opatrení vo výške 573 miliónov eur.

Zdravotníctvo je jediný rezort, ktorý po páde vlády a po zmene rozpočtu, v ktorom sa navyšujú zdroje. Navyšujú dva krát dokonca. Prvý krát tým, že nebude odovdová reforma, že z tohto titulu je tam o 70 miliónov eur viac, ako sme pôvodne predpokladali a ešte aj tým, že sa vytvorila táto rezerva.

Porovnávame upravené znenie rozpočtu (príloha č.4) zo dňa 14. októbra 2011 (v deň pádu vlády) a schválenou verziou (príloha č.4) štátneho rozpočtu zo 7. decembra.

Ak porovnáme výdavky na zdravotníctvo tak zistíme, že oproti návrhu zákona zo 14. októbra došlo v rezorte zdravotníctva k poklesu o takmer 112 miliónov euro. A to aj v dôsledku zmeny očakávanie vývoja daňových príjmov (viď. Spoločná správa VFR zo dňa 25. decembra 2011, strana 2). K poklesu výdavkov došlo aj v prípade ďalších ministerstiev (Ministerstvo obrany, Ministerstvo financií, Ministerstvo vnútra, Ministerstvo spravodlivosti..) K nárastu výdavkov došlo v prípade Ministerstva práce soc. vecí a rodiny. 

Je však pravdou, že prešiel pozmeňujúci návrh poslanca Kažimíra, ktorý schválený prináša do rezortu zdravotníctva (presnejšie v kapitole Všeobecná pokladničná správa) rezervu v objeme 50 mil. euro, ktorá má slúžiť na riešenie, financovanie krízovej situácie v zdravotníctve. Taktiež je pravdou, že odvodová reforma sa po páde vlády neuskutoční čo prinieslo do rozpočtu ďalšie financie približne 60-70 mil. euro.  
(Nikde sa nám nepodarilo nájsť zmienku o tom, že tieto peniaze smerovali do rezortu zdravotníctva.)

Výrok I. Mikloša hodnotíme ako zavádzajúci, keďže napriek uvedeným faktorom oproti návrhu rozpočtu zo dna 14. októbra a schválneného rozpočtu ide v prípade rezortu zdravotníctva o pokles financií.

A začnem tým, čím začal pán poslanec Rafaj, keď povedal, že zdravotníctvo je problémový rezort. S tým plne súhlasím. Ale nieprimárne kvôli nedostatku peňazí. A viem to zdôvodniť na číslach, na množstve čísel, ale len na ilustráciu len jedno, analýzy OECD ukázala, že ak by sa peniaze, ktoré v zdravotníctve sú, používali efektívne, tak stredná dĺžka života na Slovensku by sa mohla na Slovensku zvýšiť o štyri roky.

Publikácia OECD Ekonomický prehľad Slovenska 2010 hovorí o tom, že zvyšovanie efektívnosti v zdravotníctve by mala byť priorita. V tejto analýze sa ďalej píše (strana 14 a  59.), že efektívnosť vyžívania zdrojov je nižší ako v mnohých krajinách OECD. Podľa tejto analýzy by dĺžka života narástla o niekoľko rokov keby sa systém poskytovanie zdravotnej starostlivosti stal viac efektívny. Inými slovami dosiahol by sa rovnaký výsledok pri menších nákladoch. 

Čo sa týka financií v zdravotníctve tak patríme pod priemer OECD. Vychádzame z OECD Health DATA 2011. V prípade výdavkov na zdravotníctvo z pohľadu HDP je rozdiel oproti priemeru OECD len 0,4 percenta. V tomto prípade dávame na zdravotníctvo z pohľadu HPD viac ako Česko, Poľsko čí Maďarsko. No v prípade nominálne sumy na jedného obyvateľa dávame o 1150 dolárov menej ako je priemer OECD. V tomto prípade mierne zaostávame za Českom no stále dávame viac ako Maďarsko či Poľsko.

Ivan Mikloš hovorí pravdu, že OECD poukazuje na slabú efektívnosť a odporúča zvyšovať efektívnosť systému, čo zaručí zvyšovanie dĺžky života o niekoľko rokov. To, že by v prípade zlepšenia efektívnosti systému by išlo o 4 roky života sa nám nepodarilo nájsť. Výrok I. Mikloša ako celok hodnotíme ako pravdivý pretože skutočne existuje analýza OECD, ktorá poukazuje na nedostatočnú efektívnosť a zvýšenie dĺžy života, v prípade zobjektívnenia systému.

…po Írsku, ale Írsko malo špecifický problém s bankami, sme mali najväčšie zníženie verejného deficitu po Írsku, tak vlastne ten krok sme urobili tak veľký, že v budúcom roku aj menší krok, ktorý je zníženie, zo 4,9 na 4,6 je zníženie.

I. Mikloš hovorí o znížení deficitu medzi rokmi 2010, kedy bol deficit štátneho rozpočtu SR na úrovni 7,7% HDP a rokom 2011, kedy sa odhaduje deficit na úrovni 4,9% HDP.

Dané údaje nie sú však za rok 2011 na stránkach eurostatu zverejnené, keďže dané údaje zatiaľ nemôžu byť k dispozícií. Preto je daný výrok neoveriteľný.

Íri mali v roku 2010 deficit na úrovni 31,3% HDP a odhad ich deficitu na rok 2011 bol 8,8% HDP, tak je zrejmé, že ich zníženie je mnohonásobne vyššie ako to naše.

Dnešná vláda dokázala znížiť za jeden rok deficit o vyše 3% z 8% na 4,9% v tomto roku. Prto si myslím, že by nemal byť až taký problém, aj keď nebude to ľahké. Znížil deficit za jeden a pól roka, lebo od pól roka by mala vedieť začať prijímať opatrenia. Za jeden a pól roka znížiť o 1,6%, keď my sme znížili za jeden rok o 3%, by nemal byť neriešiteľný problém.

Ako uvádza Eurostat, deficit verejných financií v roku 2009 (posledný celý rok vlády R. Fica)|bol 8% HDP. V roku 2010 bol deficit 7,7% HDP. Tu už však od júna existovala vláda I. Radičovej.

Ako uvádza dokument Rozpočet VS na roky 2011 - 2013 (.pdf), deficit verejnej správy je nastavený skutočne v roku 2011 na deficit 4,9% HDP. (str. 2). 

Rozdiel v deficite je teda 3,1%, pričom upozorňujeme na istú časovú odchýlku výmeny vlád počas roku 2010. 

Jedná sa však len o prognózované čísla, nie o realitu.