Michal Šimečka v rozhovore pre Denník N

Iné, odkaz na videozáznam

Demagóg.SK vybral a overil všetky faktické výroky Michala Šimečku, lídra kandidátky PS a Spolu, v rozhovore s Denníkom N. Rozhovor bol publikovaný v súvislosti s blížiacimi sa Eurovoľbami.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Za posledný rok prekročilo nelegálne schengenskú hranicu toľko ľudí, ako príde za jeden deň turistov do Atén.

Počet ilegálnych prekročení schengenskej hranice za rok 2018 bol približne desaťkrát vyšší ako denný počet návštevníkov Atén. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Agentúra Frontex (Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž) v roku 2018 zaznamenala 150 114 ilegálnych prekročení hraníc Schengenského priestoru (.pdf, str. 8). Toto číslo predstavovalo 27-percentný pokles oproti roku 2017 a 92-percentný pokles oproti vrcholu migračnej krízy v roku 2015. Neznamená to však, že schengenskú hranicu prekročilo 150-tisíc osôb, keďže tá istá osoba mohla prekročiť hranicu aj viackrát.

Odhadovaný počet turistov, ktorí v roku 2018 navštívili Atény, je 5,5 milióna. Za predpokladu, že by turista strávil v Aténach len jeden deň, to vychádza na zhruba 15-tisíc návštevníkov denne.

…ak sa to dotýka jednotného trhu, poľnohospodárskej politiky, či otázok životného prostredia, a podľa Lisabonskej zmluvy ide o zdieľané kompetencie…

Na základe Lisabonskej zmluvy medzi zdieľané, resp. spoločné právomoci členských štátov EÚ patria, okrem iných, aj vnútorný trh, poľnohospodárstvo a životné prostredie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Politiky EÚ, respektíve štruktúra kompetencií členských štátov EÚ a inštitúcií EÚ bola prostredníctvom Lisabonskej zmluvy do značnej miery upravená novým systémom rozdelenia právomocí. V súčasnosti tak existujú tri typy právomocí:

  1. Výlučná právomoc: oblasti, kde legislatívnu činnosť vykonáva len EÚ a členské štáty túto legislatívu vykonávajú exekutívne (článok 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ));
  2. Spoločné právomoci: oblasti, v ktorých krajiny EÚ môžu vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné opatrenia, ak tak EÚ nevykonala (článok 4 ZFEÚ);
  3. Podporné právomoci: oblasti, v ktorých EÚ prijíma opatrenia na podporu, koordináciu alebo doplnenie vnútroštátnych politík (článok 6 ZFEÚ);

Dôležitým pre naše hodnotenie výroku Michala Šimečku je teda článok č. 4 Lisabonskej zmluvy, ktorý sa venuje spoločným, resp. zdieľaným kompetenciám. Podľa zmluvy do danej kategórie právomocí patria:

  1. vnútorný trh;
  2. sociálna politika, pokiaľ ide o aspekty vymedzené v tejto zmluve;
  3. hospodárska, sociálna a územná súdržnosť;
  4. poľnohospodárstvo a rybné hospodársto s výnimkou ochrany morských biologických zdrojov;
  5. životné prostredie;
  6. ochrana spotrebiteľa;
  7. doprava;
  8. transeurópske siete;
  9. energetika;
  10. priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;
  11. spoločné otázky bezpečnosti v záležitostiach verejného zdravia, pokiaľ ide o aspekty vymedzené v tejto zmluve.

Úrad európskeho prokurátora bude na Slovensku viesť Slovák, ktorý podlieha štruktúre v Bruseli, kontrolovanej Európskym parlamentom, teda demokraticky voleným orgánom.

Na základe údajov o fungovaní Úradu európskeho prokurátora (EPPO) a Zákona o výbere kandidátov na funkciu európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora v Európskej prokuratúre hodnotíme všetky časti výroku ako pravdivé.

EPPO bude fungovať v dvoch úrovniach – centrálnej, sídliacej v Luxemburgu, tvorenej hlavným európskym prokurátorom a európskymi prokurátormi z členských krajín a decentralizovanej, tvorenej delegovanými európskymi prokurátormi sídliacimi v členských štátoch. Tí budú podľa Nariadenia Rady, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (odsek 28) viesť vyšetrovanie a trestné stíhanie v členských štátoch pod dohľadom európskych prokurátorov. Prehľadnú infografiku o fungovaní Úradu európskeho prokurátora pripravil euractiv.sk.

Výber delegovaných prokurátorov na Slovensku upresňuje zákon č. 286/2018 Z. z. Kandidátom na delegovaného prokurátora môže byť podľa § 8 prokurátor, ktorý „najmenej desať rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej sedem rokov funkciu prokurátora; má znalosti a skúsenosti z fungovania právneho systému Slovenskej republiky a právneho systému Európskej únie na úrovni potrebnej na výkon funkcie európskeho delegovaného prokurátora; ovláda anglický alebo francúzsky jazyk na úrovni potrebnej na výkon funkcie európskeho delegovaného prokurátora; súhlasí s nomináciou za kandidáta na funkciu európskeho delegovaného prokurátora.”

Podľa odseku 18 Nariadenia Rady platí, že „Hlavný európsky prokurátor je plne zodpovedný za plnenie svojich povinností ako vedúci Európskej prokuratúry a ako taký nesie úplnú inštitucionálnu zodpovednosť za jej všeobecnú činnosť pred Európskym parlamentom, Radou a Komisiou“. Poslanci Európskeho parlamentu sú od roku 1979 volení demokraticky občanmi EU.

Úrad európskeho prokurátora bude mať limitované pole pôsobnosti, zameriavať sa bude najmä na eurofondové podvody.

Úrad európskeho prokurátora (EPPO) vznikol v záujme zlepšenia boja proti finančným podvodom poškodzujúcim EÚ. Vzhľadom k tomu, že úrad bude mať za úlohu bojovať proti podvodom týkajúcim sa finančných prostriedkov EÚ a cezhraničných podvodov v oblasti DPH, hodnotíme výrok ako pravdivý.

EPPO bude mať právomoc vyšetrovať a stíhať také trestné činy poškodzujúce rozpočet EÚ, akými sú podvod, korupcia, pranie špinavých peňazí a cezhraničný podvod s DPH. Konkrétne bude vyšetrovať a stíhať zločiny proti finančným záujmom EÚ, a to najmä podvody s fondami EÚ nad hodnotou 10 000 eur a cezhraničné podvody s DPH so škodou nad 10 miliónov eur.

Ako podotýkajú Európska rada a Rada Európskej únie, členské štáty každoročne prichádzajú o 50 miliárd eur z príjmov z DPH v dôsledku nadnárodných podvodov. Takisto dochádza k zneužívaniu miliónov eur zo štrukturálnych fondov EÚ. Doteraz mohli tieto trestné činy vyšetrovať len vnútroštátne orgány, ktoré majú obmedzené zdroje. Cieľom EPPO je pomôcť pri prekonávaní týchto nedostatkov a stíhaní trestných činov poškodzujúcich záujmy EÚ.

…príkladom sú prídavky na deti pre slovenské opatrovateľky v Rakúsku, ktoré chcela rakúska vláda indexovať. Znovu je to Európska komisia, ktorá tlačí na Rakúsko, aby legislatívu zmenilo.

Rakúsko schválilo indexáciu prídavkov na deti cudzincov 24. októbra 2018. Európska komisia (EK) sa kontroverznému zákonu venuje a poukazuje na jeho nesúlad s legislatívou EÚ od jeho prijatia v októbri 2018 až do súčasnosti, kedy na Rakúsko apeluje už aj Rumunsko na čele predsedníctva Rady EÚ. Rakúsku hrozí žaloba na Súdnom dvore EÚ. Šimečkov výrok hodnotíme ako pravdivý.

Ako informuje vo svojom článku SME, k novému zákonu sa okamžite po jeho prijatí v októbri 2018 vyjadril aj hovorca EK Christian Wigand, ktorý vyjadril záujem o následné preskúmanie jeho zlučiteľnosti s právom EÚ. Dodal, že indexácia nie je v EÚ dovolená.

Kontroverzný zákon nadobudol účinnosť začiatkom roku 2019 – 24. januára 2019 exekutíva EÚ reagovala oznámením začatia právneho konania voči Rakúsku kvôli neplneniu povinností vyplývajúcich z legislatívy EÚ. Základným stanoviskom EK je, že legislatíva EÚ o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nepovoľuje znižovanie peňažných dávok len preto, že má dotknutá osoba trvalé bydlisko v inom členskom štáte.

V Európskej únii neexistujú žiadni druhoradí pracovníci, ani žiadne druhoradé deti,“ upozornila vo svojom vyjadrení, ktoré ponúkol vo svojom článku portál euractiv.sk, eurokomisárka pre sociálne záležitosti Marianne Thyssenová.