Matovič, Kollár, Sulík a Remišová v Sobotných dialógoch

Sobotné dialógy, Marta Jančkárová, odkaz na videozáznam

„Nikto mi nebude hovoriť, či ja mám byť v takej frakcii alebo takej.” – „Ja by som nechcela, aby našimi najbližšími partnermi bola strana Marine Le Pen.” Hoci v rokovaniach o novej koalícii, nič si nedarovali. V nedeľu 7. marca prišli do Rádia Slovensko Igor Matovič (OĽaNO), Boris Kollár (Sme rodina), Richard Sulík (SaS) a Veronika Remišová (Za ľudí).

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ešte pred vypuknutím pandémie na Slovensku - začiatkom marca 2020 - Slovenská lekárnická komora  upozornila na nedostatočné technicko-materiálne vybavenie, chýbajúce ochranné rúška a ochranné obleky v ordináciách všeobecných lekárov.

Rúška boli už v tom čase nedostupným tovarom. Distribútora hlásili zdržanie pri dodávkach, prípadne prázdne sklady. 

Prvé zmluvy Správy štátnych hmotných rezerv týkajúce sa pandémie Covid-19 sa v Centrálnom registri zmlúv objavili 5. marca 2020.

SŠHR pre Demagog.SK uviedla, že „do momentu rozšírenia sa nákazy koronavírusom aj v Európe (...) nemala zákonnú povinnosť, ani požiadavku od orgánov krízového riadenia na zabezpečenie rúšok a ostatného zdravotníckeho materiálu, preto začala (...) rokovania s dodávateľmi okamžite po prijatí uznesenia vlády SR zo dňa 27.2.2020.” 

Keďže strešná lekárska organizácia potvrdila, že lekári nemajú dostatok (nie však žiadne) ochranných pomôcok, hodnotíme tvrdenie Borisa Kollára ako ešte pravdivé.

Keď v Čechách Lenka Bradáčová, štátna zástupkyňa, chcela usvedčiť Davida Ratha, ktorého potom zavreli za korupciu, politika, tak musela sa práve odstrihnúť od tejto povinnosti informovať nadriadených, lebo sa bála, že tie informácie sa vynesú tej protistrane. Keď sa odstrihla, nedodržala vlastne pravidlá, usvedčila korupčníka a korupčník je v base, čiže my aj podobný systém navrhujeme na Slovensku.

Český exminister a hejtman Davod Rath bol v roku 2012 políciou zadržaný s krabicou vína, v ktorej bol úplatok 7 miliónov eur. O sedem rokov neskôr súd politika právoplatne odsúdil na sedem rokov väzenia. 

Prípad na Štátnom zastupiteľstve dozorovala Lenka Bradáčová. V rozhovore pre časopis .týždeň povedala, že jedným z dôvodov, prečo o kauze neunikli informácie a zásah sa podaril, bolo aj jej utajenie pred nadriadenými. 

„Ja som im to nepovedala, hoci to bolo v rozpore s vtedajšími predpismi. Keď som potom nastúpila na Vrchné štátne zastupiteľstvo v Prahe, zrušila som povinnosť nižších orgánov informovať nadriadené zložky o všetkých prípadoch, kde bolo začaté operatívne preverovanie. Ten, kto na kauze nepracuje, by o nej jednoducho nemal vedieť.” 

Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé.

Kde teda sú systémové chyby vlastne v policajnom zbore, kde dnes každý policajt musí informovať alebo keď si vyžiada nadriadený, musí mu poskytnúť spis na kontrolu a tak podobne.

Práva a povinnosti nadriadeného pri vyšetrovaní upravuje Nariadenie Ministerstva vnútra o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov MV pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní.”

Nadriadený je podľa neho zodpovedný za riadenie, organizovanie a kontrolu vyšetrovania. Okrem iného smie vykonávať vstupnú, priebežnú a výstupnú kontrolu spisu, aby dohliadol na postup policajta z hľadiska plynulosti a metodiky vyšetrovania a úplnosti dokazovania

Ak teda priamy nadriadený policajta zodpovedný za jeho riadenia chce vidieť spis na priebežnú kontrolu, na to nárok. Tvrdenie Igora Matoviča - mimo jeho hodnotiacej časti - preto považujeme za pravdivé.

V Rakúsku vyzbierajú cca 2 miliardy na mýte a služba ich stojí 300 000 000. Na Slovensku máme 300 000 a 150 odovzdáme súkromnej firme tomuto podvodu, ktorý spáchala strana Smer.

Rakúšanov stojí výber mýta výrazne menej, než tvrdí Boris Kollár. Nesedia ani jeho čísla výberu a nákladov slovenského mýta. Tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Rakúsky výber mýta

Podľa údajov, ktoré portálu Demagóg.SK poskytol rakúsky prevádzkovateľ mýta spoločnosť Asfinag, vybralo Rakúsko na mýtnych poplatkoch v roku 2018 spolu 2,155 miliardy eur (nákladné autá / osobné autá / extra poplatky pre niektoré osobné autá). 

Náklady na výber mýta tvorilo v roku 2018 spolu 100 miliónov eur - nie ted 300 miliónov, ako tvrdí Boris Kollár.  

Výskumný ústav dopravný pre Demagóg.SK uviedol, že „ročný priemer výnosov rakúskeho mýtneho systému za obdobie rokov 2004 – 2018 je 1088,19 mil. eur.”

Náklady VÚD odhadol na 10 až 15 percent výnosov - a teda na 108,81 až 163,23 miliónov eur ročne. 

Slovenský výber mýta

Podľa údajov Najvyššieho kontrolného úradu dosiahol výnos z mýta za roky 2010 až 2018 spolu 1,58 miliardy eur - a teda v priemere 175,5 milióna eur ročne. 

Z tejto sumy išlo 48 percent firme Skytoll a 6,8 percenta iným dodávateľom. 

Skytoll uvádza, že v roku 2019 na mýte vybral 220 miliónov eur.

Boris Kollár na žiadosť o vyjadrenie nereagoval.

Štát pri tzv. mýtnom tendri pochybne vylúčil uchádzačov, ktorí deklarovali, že systém elektronického mýta by postavili za výrazne menej peňazí, než víťaz. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivé. 

Národná diaľničná spoločnosť vypísala súťaž na elektronický výber mýta v roku 2007, vyhralo ju konzorcium SanToll - Ibertax s najdrahšou ponukou - 863 miliónov eur. Ďalší uchádzači boli z tendra vyučení - e-mýto pritom chceli postaviť za oveľa nižšiu cenu. 

Konzorcium Slovakpass to chcelo urobiť za 530,16 miliónov eur, slovensko-švajčiarske združenie ToSy.sk za 547,28 miliónov eur a konzorcium rakúskej spoločnosti Kapsch 629,71 mil. eur.

Európska komisia v marci 2009 zistila, že „neoprávneným vylúčením určitých záujemcov a rozsiahlymi zmenami zmluvy po jej podpise Národná diaľničná spoločnosť porušila podľa Európskej komisie zásadu nediskriminácie ustanovenú v práve EÚ.“

Štátu v roku 2022 vyprší 13-ročná zmluva s vysúťaženým dodávateľom. NKÚ označil mýtny systém za „neefektívne a nehospodárne nastavený.”