Lubyová a Remišová v O5M12

O 5 minút 12, Martin Strižinec, odkaz na videozáznam

V nedelu 28. januára boli hostami relácie O 5 minút 12 ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová (nom. SNS) a poslankyna NR SR Veronika Remišová (OLaNO). Hlavnými témami diskusie boli zmena kvót pre prvé rocníky osemrocných gymnázií, rekonštrukcia vysokoškolských internátov ale aj opatrenia na zvýšenie transparentnosti a cerpanie eurofondov na výskum a inovácie. Ak chcete vediet ako presne používali fakty a štatistické údaje, precítajte si našu analýzu. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Ten škandál (s eurofondami, pozn.) sa týkal obrovskej sumy (…) 600 miliónov eur. Jedna výzva bola zrušená, po našom tlaku, po varovnom liste Európskej komisie, vlastne preto ste pani ministerka na svojej stoličke, kvôli tomu eurofondovému škandálu a tá druhá výzva, 300 miliónov eur, tá nebola zrušená.

Škandálu s eurofondami sa Demagog.SK venoval už v októbri 2017, kedy overoval výroky Branislava Gröhlinga a v decembri 2017, kedy overoval výroky Martiny Lubyovej. Podľa dostupných informácií boli obe kontroverzné výzvy ukončené, prvá výzva ku dňu 31. decembra 2016 a druhá výzva ku dňu 18. septembra 2017. Remišová sa pravdivo vyjadrila k varovnému listu od Európskej komisie a aj k opozičnému tlaku na odvolanie ministra školstva Petra Plavčana a zrušenie výzvy. Spomenutá suma 600 miliónov eur nie je presná, avšak pravdepodobne sa jedná len o zaokrúhlenie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Kauza eurofondov vypukla v júni 2017 po zverejnení neschválených projektov v rámci žiadosti o nenávratný finančný príspevok na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja v oblasti špecializácie RIS3 SK. 
Prvá výzva, ktorá sa zameriavala na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier (PVVC) bola vyhlásená 31. mája 2016 a indikatívna výška finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ vyčlenených na túto výzvu predstavovala 256 000 000 eur. K výške zdrojov EÚ bola vyčlenená príslušná výška finančných prostriedkov štátneho rozpočtu v súlade so Stratégiou financovania európskych štrukturálnych a investičných fondov pre programové obdobie 2014 – 2020. Spomínaná výzva bola ukončená ku dňu 31. decembra 2016. Ako dôvod výskumná agentúra uviedla presiahnutie disponibilnej indikatívnej výšky finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu. 
Druhá sporná eurofondová výzva na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja (DSV) obsahovala finančné prostriedky z EÚ v hodnote 288 000 000 eur. Táto výzva bola zrušená 18. septembra 2017 a ako dôvod ministerska Lubyová uviedla podstatnú zmenu podmienok, ktorou bola „úprava rozsahu žiadateľov v nadväznosti na potrebu zabezpečenia zdrojov financovania pre verejné výskumné inštitúcie“. Komunikačný odbor Ministerstva školstva SR ďalej informoval, že v rámci tejto výzvy nebolo vydané žiadne rozhodnutie o schválení finančného príspevku a nebola tak podpísaná ani jedna zmluva. 
Na kontroverzné rozdeľovanie eurofondov na vedu a výskum sa pozrie aj Úrad pre boj proti podvodom (OLAF). Európska komisia sa vyjadrila, že: „Čo sa týka predmetných výziev, do dnešného dňa neboli komisii vykázané žiadne výdavky. Na základe analýzy celej záležitosti komisia slovenské orgány informovala, že žiadosti o platbu v rámci predmetných výziev spracuje až po ukončení kontroly výberového procesu a prijatí primeraných nápravných opatrení.“ 

V súvislosti s kauzou rozdeľovania eurofondov žiadala opozícia odchod ministra školstva Petra Plavčana a aby sa SNS vzdala rezortu školstva. Remišová sa k tomu vyjadrila nasledovne: „Odvolanie ministra Plavčana za obrovský škandál s peniazmi určenými na vedu a výskum by bolo minimálnym gestom slušnosti voči občanom.“

…každý projekt APVV má aj zložku, kde sa financujú platy tých výskumníkov, v minulosti bola snaha obmedziť to na 30% (…).

Podľa zákona č. 172/2005 Z.z. výška mzdy je súčasťou zmluvy, ktorú uzavrie Agentúra pre výskum a vývoj (APVV) s poberateľom grantu. V niektorých výzvach, hlavne v starších sa nachádza hranica mzdových nákladov na úrovni 30 %. Každý projekt má vlastnú zložku z ktorej sú mzdové náklady pokryté. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja č. 172/2005 Z.z., ktorý definuje činnosť APVV, dáva voľnú ruku agentúre vo veci využitia zdrojov na mzdové náklady výskumníkov, ktoré majú byť predmetom zmluvy: Mzdové náklady a ostatné osobné náklady osobám, ktoré zabezpečujú vykonávanie činnosti podľa odseku 1 a sú dohodnuté v pracovnej zmluve.”

Príkladom pre obmedzenie platov na 30 % je výzva z roku 2015, kde záväzné podmienky hospodárenia s finančnými prostriedkami počas riešenia projektu VV 2015 (.pdf, s. 3) presne určujú tento limit: Mzdové náklady a ostatné osobné náklady (OON) hradené z prostriedkov agentúry nesmú prekročiť 30 % z celkových nákladov na riešenie projektu poskytnutých agentúrou v jednotlivých rozpočtových rokoch.” Súčasné výzvy už také obmedzenia neobsahujú.

To, že celkove klesol, ten obsah o 70 miliónov, je v dôsledku toho, že sa o 123 miliónov znížila tá zložka fondov a to súvisí s celkovým čerpaním eurofondov a spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu a že to, čo ide zo štátneho rozpočtu, že tá naša vlastná kapitola, štátny rozpočet, sa nám zvýšil o 54 miliónov eur, to znamená ten výsledok mínus 70 je akoby výsledkom týchto dvoch hrubých zložiek a ten celkový čistý výsledok ale skrýva to, že štátny rozpočet je teraz vyšší o 54 miliónov.

Výrok sa dotýka rozpočtu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky na roky 2017 a 2018. Ministerka správne uviedla, že plánované výdavky rezortu sa oproti roku 2017 znížili približne o 70 miliónov eur, avšak nesprávne uviedla o koľko sa znížili prostriedky ministerstva z rozpočtu EÚ. Rozdiel je približne o 103,5 miliónov eur. Je pravdou, že zložka "Výdavky bez prostriedkov z rozpočtu EÚ" sa zvýšila oproti minulému roku, ale len o 33,6 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 
V roku 2017 predstavovali celkové výdavky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR presne 1 433 710 444 eur, u toho 143 772 042 eur boli prostriedky z rozpočtu EÚ (.pdf). V roku 2018 sú celkové plánované výdavky rezortu presne 1 363 929 249 eur, z toho 40 317 223 eur sú prostriedky z rozpočtu EU (.pdf). 
Rozpočet rezortu školstva sa oproti roku 2017 znížil presne o 69 781 195 eur. Aj zložka prostriedkov z rozpočtu EÚ sa znížila presne o 103 454 815 eur. Finančné prostriedky bez započítaní zdrojov z EÚ sa zvýšili o 33 673 624 eur. 

Keď sme rokovali o rozpočte, tak Slovenská národná strana si v rozpočte vyjednala o 70 miliónov menej a to som ešte nezarátala štadión pána Kmotríka, na ktorý je v rozpočte vyčlenených ďalších 63 miliónov eur, čiže v skutočnosti tento rok rezort školstva bude mat o 133 miliónov eur menej. Druhý rezort, ktorý patrí tiež Slovenskej národnej strane, rezort obrany, tam naopak si Slovenská národná strana presadila zvýšenie o 92 miliónov eur.

Štátny rozpočet na rok 2018 bol schválený Národnou radou SR v decembri 2017. Štátny rozpočet pri celkových výdavkoch v sume 15,956 miliardy eur počíta s menším objemom peňazí pre Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a ako správne uviedla Veronika Remišová, s vyššími investíciami pre rezort obrany. Remišová pod pojmom "štadión pána Kmotríka" rozumie Národný futbalový štadión, ktorého investorom je podnikateľ a majiteľ ŠK Slovan Bratislava Ivan Kmotrík, ktorý má mať údajne blízke vzťahy s Andrejom Dankom či Robertom Ficom. Štát pri tejto výstavbe prisľúbil v oblasti športu sumu 63 miliónov eur na výstavbu tohto štadióna (.pdf, s. 39). Výdavky na podporu športu v roku 2018 porastú o 30,8 miliónov eur, teda o 30,2 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Na školstvo v roku 2018 bolo v štátnom rozpočte vyčlenených menej peňazí oproti rozpočtu na rok 2017. Rozdiel predstavuje 69,78 miliónov eur oproti roku 2017, kedy do školstva, vedy, výskumu a športu smerovalo celkovo 1 433,71 miliónov eur. Kapitola "Šport", pod ktorú spadá aj výstavba Národného futbalového štadióna je financovaná hlavne z finančných zdrojov Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu SR. Celkové výdavky na podporu športu predstavujú pre rok 2018 132 706 543 eur, pričom v rozpočte rezortu školstva je vyčlenených naň 125 082 210 eur (.pdf, s. 80). Na Národný futbalový štadión je v tomto roku vyčlenených 63 040 000 eur, v predošlom roku 2017 10 569 558 eur (.pdf, 80). 
Zvýšený objem financií smeruje pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky - tu môžeme pozorovať medziročný nárast investícií o 92 miliónov eur. Zvýšenie investícií súvisí napríklad aj s plánovaným navýšením počtu vojakov a zamestnancov rezortu obrany či rozširovaním bojového arzenálu. Zmeny sa dotknú počtu hlavných druhov vojenských zbraní, zbraňových systémov a bojovej techniky. Pribudnú mínomety, raketomety, tanky, obrnené transportéry, bojové lietadlá a do roku 2030 by mali obranné výdavky dosiahnuť približne 30 miliárd eur ako súčasť Dlhodobého plánu rozvoja obrany (.doc). Môžeme teda konštatovať, že v roku 2018 pôjde do školstva menej peňazí než vlani, kým rezort obrany si polepší.
Schválený rozpočet bol z viacerých strán vnímaný negatívne. Milan Krajniak ho napríklad označil za "antisociálny".

…v tomto školskom roku sme mali tisíce študentov rádovo menej, prihlásených na vysoké školy, lebo tá situácia zohľadňuje demografický ročník, to znamená máme rádovo menej študentov (…).

Podľa kombinovaných informácií zo štatistík NÚCEM a Ministerstva školstva SR, môžme vidieť klesajúci trend v počte maturantov. Demografický ročník 2017 bol skoro o 5 tisíc menší než v roku 2016. Centrum vedecko-technických informácií SR vydáva ročne štatistiku prijímacieho konania na vysoké školy. Momentálne sú za rok 2017 k dispozícii len priebežné štatistiky k 31. máju 2017. Celkové štatistiky budú dostupné vdruhom štvrťroku 2018. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Ďalším faktorom znižovania počtu študentov na vysokých školách na Slovensku je odchod mnohých študentov do zahraničia. V rámci Európskej únii sme treťou krajinou s najväčším počtom študentov v zahraničí, najmä v Česku.