Lubomír Galko

O 5 minút 12, Marta Jančkárová, odkaz na videozáznam

Po dlhšom case sa objavil v diskusnej relácií minister obrany Lubomír Galko. Vo svojom krátkom, samostatnom vystúpení ohodnotil vztahy SaS s KDH. Hlavnú cast svojho vystúpenia následne venoval situácii v armáde, jej rozpoctu a plánovaným zmenám.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Vojak má dnes nárok na výsluhový dôchodok po 15 rokoch služby, podľa nového to bude po 20 rokoch služby.

Aktualne.sk: Nový systém by mal zaviesť výsluhové dôchodky až po 20 rokoch služby, medzi 15 a 20 rokom by ho nahradil iba čiastočný výsluhový príspevok. "Pri výkone služby v trvaní 15 až 19 rokov nahradiť doterajší trvalo poskytovaný výsluhový dôchodok výsluhovým príspevkom poskytovaným po dobu štyroch rokov," hovorí analýza. Na skutočný dôchodok by mu vznikol nárok až po 20 rokoch služby, kedy už "má nižšiu šancu rekvalifikovať sa a je znevýhodnený na trhu práce kvôli veku".

Sme.sk: Novinky by sa však mali týkať vojakov prijatých po prvom júli 2012.

Profesionálni vojaci sa dožívajú v priemere 59 rokov, 59 rokov, ostatná populácia mužov sa dožíva 71 rokov.

Tieto údaje by mala potvrdzovať analýza, ktorú si dalo vypracovať MO SR spolu s MV SR. Analýza však priemerný vek dožitia u vojakov neuvádza.

Už máme v pripomienkovom konaní analýzu, ktorá podstatne sprísňuje, sprísňuje podmienky získania, trebárs výsluhových dôchodkov

Analýza sociálneho systému ozbrojených zložiek bola podaná na medzirezortné pripomienkovanie 7. Marca 2011.

Obsahuje analýzu historického vývoja a aj súčasného stavu sociálneho zabezpečenia ozbrojených zložiek SR.

V tretej časti sa analýza zaoberá možnými úpravami sociálneho zabezpečenia, medzi iným aj zmenou vo výsluhových dôchodkoch. Napríklad analýza navrhuje nárok na zisk odchodného až po 10 rokoch (z pôvodných 5) či nárok na výsluhový dôchodok až po 20 rokoch (z pôvodných 15).

Pobaltské krajiny napríklad majú zabezpečovaný vzdušný priestor inými krajinami, tak isto Slovinsku to zabezpečuje Taliansko.

Slovinsko:

mod.gov.sk: "Taliansko pritom kompletné chráni vzdušný priestor Slovinska."

Pobaltie:

pravda.sk, 20. október 2010:
"Severoatlantická aliancia ochraňuje vzdušný priestor Litvy, Lotyšska a Estónska už od ich vstupu do organizácie v roku 2004. Trojlístok pobaltských krajín nemá totiž vlastné stíhacie letectvo. V ochrane sa tak striedajú členské štáty NATO v misii známej ako Air policing."

TASR, 14. december 2007:
"Štyri nórske bojové stíhačky F-16 budú od nedele ochraňovať vzdušný priestor Estónska, Litvy a Lotyšska. Informovala dnes o tom agentúra DPA s odvolaním sa vojenské zdroje Nórskeho kráľovstva. Baltické trio vstúpilo do NATO v marci v roku 2004, ale kvôli chýbajúcemu letectvu zabezpečujú vzdušný priestor Pobaltia iné členské krajiny aliancie, ktoré sa striedajú na rotačnom princípe."