Lajčák a Klus v Rádiu Slovensko

Sobotné dialógy, Marta Jančkárová, odkaz na videozáznam

Hosťami relácie Sobotné dialógy boli 24. novembra minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) a podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti a člen Zahraničného výboru NR SR Martin Klus (SaS). Hlavnými témami boli globálny pakt OSN o migrácii (cieľ a prístup medzinárodného spoločenstva k migrácii vs. výhrady niektorých štátov vrátane Slovenska) a dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie (postoj SR k návrhu dohody, sporné oblasti, budúce vzťahy medzi Britániou a EÚ).

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

sa to (tzv. severoírska poistka, pozn.) niektorým našim priateľom v Konzervatívnej strane Veľkej Británie nepáči, pretože oni tvrdia, že to je istým spôsobom narušenie ich suverenity práve kvôli tomu, že Severné Írsko bude patriť do colnej únie viac ako zvyšok Veľkej Británie

Tzv. severoírska poistka predstavuje regulačné opatrenie pre Severné Írsko, ktoré je súčasťou návrhu dohody o odchode Británie z Európskej únie. Poistka, na ktorej sa zasekávajú rokovania o brexite, má zabrániť, aby sa po vystúpení Británie z EÚ opäť obnovili hraničné kontroly medzi Írskom a Severným Írskom. Severné Írsko by takisto malo ostať v colnej únii EÚ. Medzi dôležité argumenty, ktoré použili rezignujúci ministri vlády Theresy Mayovej z Konzervatívnej strany, bol aj nesúhlas s týmto opatrením. Podľa ich slov ide o narušenie celistvosti Spojeného kráľovstva. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Podľa tzv. severoírskej poistky by na základe návrhu Bruselu malo po brexite Severné írsko naďalej patriť do spoločnej colnej s EÚ. Spojené kráľovstvo by z nej pri tom po brexite malo vystúpiť. Na základe tejto dohody, by si Íri mohli naďalej vymieňať tovary aj bez ciel. K nespokojnosti z Londýna sa pridala aj severoírska unionistická strana DUI, ktorá je vo vláde Theresy Mayovej. Obavy Londýna plynú z toho, že by sa v budúcnosti mohlo Severné írsko odtrhnúť od Spojeného kráľovstva. 
15. novembra 2018, po schválení návrhu dohody o brexite v britskom parlamente, podal demisiu Minister pre otázky brexitu Dominic Raab. Podľa jeho slov "je presvedčený, že regulačné opatrenia navrhované pre Severné írsko predstavujú reálnu hrozbu pre celistvosť Spojeného kráľovstva." Vládu opustila taktiež aj Ministerka práce Esther McVeyová a funkcie sa vzdal aj štátny tajomník pre Severné Írsko, Shailesh Vara.

… dokonca britská vláda si dávala spraviť štúdiu, aký dosah to bude mať na Veľkú Britániu, pokiaľ nevystúpi riadene a tam sa dokonca hovorilo o tom, že tu budú kilometrové kolóny napríklad na prístav do Davru alebo že tu bude nedostatok potravín a liekov vo Veľkej Británii …

V auguste 2018 vznikli rôzne prognózy, ako by mohla vyzerať Veľká Británia po vystúpení z EÚ bez dohody. Podľa prognózy zverejnenej britskou vládou by mohlo dôjsť k vzniku veľkých kolón nákladných áut, ktoré by po obnovení hraničných kontrol museli čakať na preclenie tovaru v prístave Dover (.pdf, s. 22, bod 69-70). Pri neriadenom brexite môže takisto dôjsť aj k nedostatku niektorých potravín a liekov (.pdf, s. 23-24). Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Práve pri skolabovaní prejazdu cez prístav Dover by mohlo dôjsť k navýšeniu cien a následným nedostatkom nielen potravín, ale aj súčiastok potrebných na ďalšiu výrobu. Podľa London School of Economics už "sedemminútové zdržanie v prístave predraží cenu dovozu jedného lodného kontajnera o minimálne 123 eur."

Podľa Národnej únie farmárov by zdržania pri kontrolách na hraniciach mohli spôsobiť nedostatok potravín vo Veľkej Británia, ktorá si v súčasnosti vypestuje približne 60 % z toho, čo spotrebuje.
Okrem potravín by prípadný brexit bez dohody mohol ovplyvniť aj dodávanie liekov. Je možné, že by sa predĺžila čakacia doba na konkrétne lieky. Minister zdravotníctva však plánuje vytvoriť zásoby liekov aj krvi. 

Existujú odhady, ktoré hovoria, že v prípade neriadeného brexitu dopad na slovenskú ekonomiku by bol 0,4% do roku 2020 a že náš export by v najhorších číslach klesol o 3%,…

Viaceré zdroje sa zhodujú v tom, že pri prípadnom tvrdom brexite by došlo k poklesu slovenskej ekonomiky v priemere o 0,4%, pričom export by bol zasiahnutý poklesom približne 2,5%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa štátneho tajomníka MZV SR Františka Ružičku Slovensko podporuje uzavretie politickej dohody medzi Londýnom a Bruselom o riadnom odchode Spojeného kráľovstva z Únie. Avšak, ak by sa spoločné rokovania nepodarili a došlo by k tvrdému brexit, malo by to nepriaznivé vplyvy na slovenské hospodárstvo, keďže Veľká Británia je jedným z najýznamnejších importérov najmä v automobilovom priemysle. 

Už v roku 2017 sa viceguvernér NBS Ján Tóth vyjadril, že v prípade tvrdého Brexitu by mohlo prísť k poklesu ekonomiky medzi 0,3 až 0,5 % HDP. Podľa najnovších prognóz v prípade nekontrolovaného britského odchodu by ekonomiky na obidvoch stranách boli zasiahnuté negatívne. Medzinárodný menový fond vydal v júli prognózu, v ktorej podľa odhadu, by brexit spôsobil Európskej únii dlhodobú škodu približne 1,5% HDP. Slovensko by pritom malo stratiť približne 0,4 percenta HDP. Slová analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej potvrdzujú to, že dopad trdvého brexitu na slovenskú ekonomiku nebude veľmi drastický, avšak ani zanedbateľný.

Vladimír Bilčík z Univerzity Komenského sa tiež vyjadril ohľadom dopadov na slovenskú ekonomiku, pričom dodáva, že dôsledky budú hlavne nepriame a citeľné najmä počas ekonomických výkyvov. Dôležité tiež bude, aký dopad by mal tvrdý brexit na nemeckú ekonomiku, od ktorej by sa neskôr odvíjala situácia na Slovensku. 

Približne 5% slovenského exportu putuje do Veľkej Británie. Nemecký ekonomický inštitút predpokladá, že celková obchodná výmena medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou, by v prípade tvrdého brexitu klesla o polovicu. Slovenský vývoz do Veľkej Británie by tak klesol približne o 2,5 %. Už v súčasnosti však niektoré firmy pôsobiace na Slovensku pociťujú dopad brexitu. 

A jedným z tých riešení (strany SaS ohľadom migračnej krízy, pozn.) boli napríklad aj tie vyloďovacie platformy alebo keď chceme, hotspoty, o ktorých teraz EÚ konečne začína hovoriť ako o reálnom riešení. To bol model, ktorý sa vyplatil Austrálii …

O zriaďovaní vstupných centier pre migrantov, tzv. hotspotov, reportuje Európska komisia už od roku 2015, kedy bola migračná kríza najdramatickejšia. V európskej migračnej agende ich práve Európska komisia uvádza ako nástroj a aktivitu na pomoc členským štátom, ktoré boli migráciou zasiahnuté najviac. Tieto hotspoty boli zriadené práve v týchto krajinách. Je pravdou, že o potrebe akýchsi záchytných centier mimo územia EÚ, kde budú môcť utečenci žiadať o azyl v EÚ, sa hovorí najmä v posledných rokoch, táto otázka ešte nie je doriešená. Klus vo výroku prirovnáva model hotspotov k tzv. zadržiavacím centrám pre imigrantov v Austrálii, ktoré sú prevažne lokalizované v rámci Austrálie a pre tie, ktoré nie sú, platí iná jurisdikcia. Okrem toho, že tento systém je pomerne kritizovaný, funguje tak, že Austrália mimo svojho územia posiela niektorých žiadateľov o azyl, no posiela ich na ostrovy, cez ktoré neprechádzali, v čom je rozdiel medzi možnými hotspotmi mimo EÚ. Klus tiež dáva do súvisu hotspoty ako vyloďovacie platformy a austrálsky model, čo je iný princíp. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Čo sa týka tvorby hotspotov mimo územia EÚ, k ich tvorbe vyzýva napríklad predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani. Argumentuje najmä väčšou efektivitou a znížením zaťaženia európskych krajín, ktoré boli migračnou krízou doteraz najviac postihnuté a v rámci administratívy azylových procedúr aj preťažené. Takéto hotspoty v rámci EÚ totiž už fungujú, dôraz na ne v rôznych dokumentoch kladú rôzne európske inštitúcie. 

Európska migračná agenda ich funkciu popisuje (pdf.,str. 6) nasledovne: "Komisia zavedie novú koncepciu problémových oblastí (Hotspot), v rámci ktorej Európsky podporný úrad pre azyl, agentúra Frontex a Europol budú pracovať v teréne spolu s členskými štátmi prvej línie, aby rýchlo identifikovali a zaregistrovali migrantov a odobrali im odtlačky prstov. Činnosti jednotlivých orgánov sa budú navzájom dopĺňať. Žiadatelia o azyl budú bezodkladne zaradení do konania o azyle a podporné tímy Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) budú pomáhať, aby sa žiadosti o azyl spracúvali čo najrýchlejšie. Pokiaľ ide o tých, ktorí ochranu nepotrebujú, agentúra Frontex bude asistovať členským štátom a koordinovať návrat neregulárnych migrantov. Europol a Eurojust budú pomáhať hostiteľským členským štátom pri vyšetrovaní s cieľom rozložiť siete prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi."
Myšlienku zriadenia takýchto centier v krajinách mimo EÚ šíria rôzni politici, zasadil sa za ňu napríklad aj Richard Sulík v Európskom parlamente na začiatku roku 2017. Je tiež pravdou, že strana SaS na nutnosť vybudovania hotspotov mimo EÚ poukazovala už v roku 2015: V niektorých krajinách, napríklad v Nemecku, sa tento nápad neujal.
Čo sa týka Austrálie, okrem zadržiavacích centier pre žiadateľov o azyl v rámci Austrálie, od roku 2012 používa aj model, kde svojich žiadateľov o azyl posudzuje v centrách v Papua Novej Guinei a ostrove Nauru. Z pôvodných troch centier mimo územia Austrálie koncom roku 2017 ubudol jeden na ostrove Manus taktiež v Papua Novej Gunei. Takýto systém je na svete jedinečný, no je aj ostro kritizovaný a spochybňovaný, či tých, ktorí pomoc potrebujú, krajina takto skôr neodkladá niekam, čo môže pripomínať viac izolované tábory než pomoc.

… predseda vlády zaujal veľmi vyvážené, rozumné stanovisko, povedal, že má výhrady voči niektorým častiam textu, ale veľmi jednoznačne zdôraznil, že Slovensko by malo byť pri rokovacom stole.

Je pravdou, že predseda vlády v čase vyostrovania názorov ohľadom Globálneho rámca o migrácii zaujal stanovisko, ktorým na jednej strane uznal, že sa z diskusie o dokumente vytratila odbornosť, na druhej uviedol, že s niektorými jeho časťami má problém a tiež nepovažuje za správne načasovanie dokumentu. Už skôr na túto otázku médiám odpovedal váhavo. 
Ak mal však Miroslav Lajčák časťou výroku o rokovacom stole na mysli účasť Slovenska na samite v Marakéši, premiér sa explicitne k nej vyjadril až v nedeľu 25. novembra 2018, teda deň po odvysielaní Sobotných dialógov, kde Lajčákov výrok zaznel. Nie je možné overiť, či hovoril Lajčák v čase vyslovenia výroku o rozhovoroch s predsedom vlády, ktoré nie sú verejnosti dostupné. 
Pellegrini v nedeľu 25. novembra požiadal o analýzu, ktorá by ukázala, či účasťou Slovenska na samite dokument zároveň podporíme alebo nie. Nie je to teda jednoznačné stanovisko. „Ako predseda vlády odmietam znenie kompaktu o migrácii a odmietam, aby platil na Slovensku,“ uviedol Peter Pellegrini v nedeľu 25. novembra na margo dokumentu Globálny rámec o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii. Zároveň požiadal ministra Lajčáka a štátneho tajomníka Parízka o právnu analýzu, ktorá by jednoznačne stanovila, či Slovensko účasťou v Marakéši zároveň vyjadruje súhlas so znením Globálneho rámca. Pellegrini totiž dodal: "Na Slovensku žiadny takýto dohovor a pakt nebude platiť, pretože Slovenská republika s jeho celkovým znením nesúhlasí.“ Na základe tejto analýzy sa predseda vlády rozhodne, či do Marakéšu slovenský zástupca pocestuje alebo nie.
Parlamentný zahraničný výbor už prijal uznesenie, ktoré znenie Globálneho rámca odmieta, má však iba odporúčací charakter. O rámci by mal ešte 27. novembra 2018 hlasovať parlament a mal by tiež byť predmetom rokovania vlády.