Krajniak, Sulík a Mikulec na TA3

V politike, Norbert Dolinský, odkaz na videozáznam

Noví ministri práce, hospodárstva a vnútra Milan Krajniak (Sme rodina), Richard Sulík (SaS) a Roman Mikulec) vysvetľovali 29. marca 2020 na TA3 vládny balíček ekonomickej pomoci. Opozíciu v diskusii nemali.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Väčšina tejto sociálnej pomoci, ktorú sme dnes predstavili, aby mohla byť rýchlo distribuovaná medzi ľudí, bude distribuovaná na základe čestných vyhlásení, tzn. my nebudeme teraz 3 mesiace skúmať, či mal naozaj človek pokles obratu taký alebo taký, my sa do veľkej miery spoľahneme na čestné vyhlásenie, že teda mám problém, mám takýto pokles obratu a my mu pošleme peniaze. Samozrejme, aby to nebolo zneužívané, spätne po dobehnutí krízy bude vykonaná finančná kontrola, či ten človek nepodvádzal a chcel by som varovať prípadných podvodníkov, ktorí je absolútne minimum, ale chcem ich varovať, že v čase takýchto mimoriadnych situácií sú trestné sadzby za mnohé trestné činy zdvojnásobené.

Zákon síce zdvojnásobuje sadzby za niektoré trestné činy, ak sú spáchané za krízovej situácie - akou je aj núdzový stav. Ten však v čase relácie - t.j. 29. marca 2020 - neplatil pre celé Slovensko, ale len pre zdravotnícke zariadenia a domovy sociálnych služieb. Tvrdenie Milana Krajniaka o dvojnásobných trestných sadzbách za trestné činy súvisiace s  ekonomickou a sociálnou pomocou štátu, navodzuje dojem, akoby sa týkali už dnešnej situácie - čo tak nie je. Hodnotíme ho preto ako zavádzajúce. 

  1. marca koalícia predstavila sedem opatrení, ktorými chce pomôcť podnikateľom a firmám zasiahnutým koronavírusom. Okrem iného: 

Štát poskytne príspevky zamestnancom a živnostníkom podľa výšky prepadu ich tržieb resp. tržieb firmy. Pri poklese tržieb o 20 percent bude príspevok vo výške 180 eur, pri poklese o 40 percent to bude 300 eur, pri poklese 60 percent 420 eur, pri poklese o 80 percent 540 eur. 

Ak zamestnávateľovi klesli tržby o viac ako 40 percent, bude si môcť odložiť odvody. 

Za zamestnancov v karanténe, ktorí čerpajú OČR alebo sú PN, štát zaplatí 55 z ich hrubej mzdy. Sociálna poisťovňa rodičom na OČR pripomínala, že nesmú zabudnúť poslať čestné vyhlásenie.  

  1. apríla - pár dní po relácii - Úrad práce spustil web pomahameludom.sk, kde je možné požiadať o pomoc. Súćasťou formulárov aj čestné vyhlásenia o správnosti údajov. 
  • 225 ods. 1 Trestného zákona hovorí, že „kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.”

Trest sa podľa ods. 6 tohto paragrafu zdvoj- alebo strojnásobuje vtedy, ak bol spáchaný za krízovej situácie. 

Krízová situácia je podľa § 134 Trestného zákona núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav, alebo vojna. 

V čase relácie - t.j. 29. marca 2020 - platila na Slovensku mimoriadna situácia. Núdzový stav bol vyhlásený len pre štátne nemocnice a zariadenia sociálnych služieb. 

Trestný zákon tiež hovorí, že ak niekto spáchal trestný čin za živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej život alebo zdravie ľudí…”, je to pre neho priťažujúca okolnosť. 

Priťažujúce a poľahčujúce okolnosti súd zohľadňuje pri určení hornej a dolnej trestnej sadzby - môžu trest zmeniť o tretinu. 

Milan Krajniak na žiadosť o vyjadrenie, ktorú Demagóg.SK poslal cez tlačové oddelenie Ministerstva práce, nereagoval.

Nakoniec bola priamo v parlamente, to bolo pozmenené ten pôvodný návrh (zákona o využití dát mobilných operátorov, pozn.).

  1. marca parlament schválil tzv. lex korona, ktorý o.i. dáva štátu možnosť zbierať od mobilných operátorov údaje o občanoch bez súhlasu súdu.  

Podľa tohto zákona bude môcť Úrad verejného zdravotníctva spracovať v anonymnej forme údaje o telekomunikácii, aby na základe nich vedel vytvárať štatistické modely vývoja pandémie. 

Úrad však bude môcť zbierať dáta aj neanonymne, a to „na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia (úradu)” - a len v tomto rozsahu. 

Predpokladá sa, že má ísť o ľudí, ktorí sú pozitívne testovaných na koronavírus a ľudí, ktorí s nimi prišli do kontaktu.  

Pôvodný návrh zákona dával štátu možnosť sledovať tzv. metadáta používateľov - t.j. informácie, kto s kým kedy telefonoval resp. posielal si správy. Táto formulácia však pri schvaľovaní zo znenia vypadla. 

Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.

Tieto údaje (od mobilných operátorov, pozn.) budú anonymizované a bude to zbierať Úrad verejného zdravotníctva, samozrejme v spolupráci aj s inými zložkami.

Len časť údajov od mobilných operátorov, ktoré štát v rámci opatrení na zamedzenie šírenia koronavírusu získa, bude anonymizovaná. Druhá časť - dáta, ktoré štát potrebuje, aby identifikoval ľudí, ktorým musí oznámiť osobitné opatrenia Úradu verejného zdravotníctva - bude zbieraná neanonymne. Keďže tvrdenie Romana Mikulca je pravdou, no nie celou pravdou, hodnotíme ho ako zavádzanie.   

25. marca parlament schválil tzv. lex korona, ktorý o.i. dáva štátu možnosť zbierať od mobilných operátorov údaje o občanoch bez súhlasu súdu.  

Podľa tohto zákona bude môcť Úrad verejného zdravotníctva spracovať v anonymnej forme údaje o telekomunikácii, aby na základe nich vedel vytvárať štatistické modely vývoja pandémie. 

Úrad však bude môcť zbierať dáta aj neanonymne, a to „na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia (úradu)” - a len v tomto rozsahu. 

Predpokladá sa, že má ísť o ľudí, ktorí sú pozitívne testovaných na koronavírus a ľudí, ktorí s nimi prišli do kontaktu. 

Mobilní operátori budú tieto údaje musieť poskytnúť Úradu verejného zdravotníctva na základe „odôvodnenej písomnej žiadosti”. ÚVZ ich môže zbierať, spracovávať a uchovávať do 31. decembra 2020. 

O spolupráci iných zložiek pri zbieraní údajov zákon nehovorí.

To v žiadnom prípade nie je žiadne špicľovanie a sledovanie nikoho a toto (využívanie dát od mobilných operátorov, pozn.) bolo predstavené kvôli tomu, aby sme mali a mohli zabezpečiť kontrolu práve v súvislosti aj s dodržiavaním tých karanténnych opatrení s tým, aby sme vedeli ľuďom podať informáciu, či mohli byť alebo boli v styku s niekým pozitívne testovaným a mohli sme ich patrične o tom upovedomiť.

Zákonným účelom novým právomocí štátu pri zbieraní údajov o telefonickej komunikácii je efektívnejší boj proti koronavírusu. Tvrdenie Romana Mikulca preto hoddotíme ako pravdivé. 

25. marca parlament schválil tzv. lex korona, ktorý o.i. dáva štátu možnosť zbierať od mobilných operátorov údaje o občanoch bez súhlasu súdu.  

Podľa tohto zákona bude môcť Úrad verejného zdravotníctva spracovať v anonymnej forme údaje o telekomunikácii, aby na základe nich vedel vytvárať štatistické modely vývoja pandémie. 

Úrad však bude môcť zbierať dáta aj neanonymne, a to „na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia (úradu)” - a len v tomto rozsahu. 

Predpokladá sa, že má ísť o ľudí, ktorí sú pozitívne testovaných na koronavírus a ľudí, ktorí s nimi prišli do kontaktu. 

Mobilní operátori budú tieto údaje musieť poskytnúť Úradu verejného zdravotníctva na základe „odôvodnenej písomnej žiadosti”. ÚVZ ich môže zbierať, spracovávať a uchovávať do 31. decembra 2020.

Ivan Korčok je kariérny diplomat. Bol štátnym tajomníkom ministrov zahraničných vecí Eduarda Kukana aj Miroslava Lajčáka, nie je však členom žiadnej strany.

Keď prezidentka menovala vládu, Korčok prítomný nebol, pretože sa nachádzal v USA, kde pôsobil ako veľvyslanec. Dočasným ministrom bol Richard Sulík. 

Začiatkom apríla, po povinnej karanténe, však prezidentka nominanta strany SaS dodatočne vymenovala za ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.