Krajniak, Paška, Galko a Tomáš v relácii V politike

V politike, Norbert Dolinský

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

V roku 2006, keď nastúpila vláda Smeru prvýkrát, tak zadĺženosť domácností bola 8,8 miliardy eur. Dneska je 34,1, viac, na štvornásobok išla zadĺženosť slovenských domácností počas vlád Smeru…

V roku 2006 patrila Slovenská republika medzi krajiny s najmenšou mierou zadĺženosti domácnosti v rámci krajín Európskej únie. Najnovšie štatistiky uvádzajú, že Slovensko je najrýchlejšie rastúcou krajinou v strednej a východnej Európe, čo sa týka zadĺženosti domácnosti. Podľa štatistík Eurostatu a Európskej centrálnej banky zadĺženosť slovenských domácností stúpala každým rokom, a to aj počas obdobia vlády Ivety Radičovej (.pdf, s. 40). Zatiaľ čo v roku 2006 bola zadĺženosť domácností skutočne na úrovni 8,8 mld. eur, v roku 2017 sa vyšplhala na 32,3 mld. eur. Kvôli odchýlke hodnotíme výrok ako nepravdivý.

Štatistika Eurostat uvádza dlh domácností v percentách z hrubého disponibilného príjmu domácnosti (gross disposable income). V nasledujúcej tabuľke sú uvedené prerátané hodnoty v mld. eur.

Počas tejto vlády stúpol počet exekúcií aktívnych nových exekúcií o viac ako milión.

Presné číslo z výroku Milana Krajniaka nie je možné z dostupných zdrojov zistiť, keďže Slovenská komora exekútorov vydáva správy o činnosti v ročných intervaloch a správa pre rok 2018 zatiaľ nebola vydaná. Rovnako nie je možné určiť, koľko exekúcii bolo začatých v roku 2016 od vymenovania vlády 23. marca. Hoci sa dá predpokladať, že počet nových exekúcii pri súčasnom vývoji mohol prekročiť milión, pre nedostatok presných údajov hodnotíme výrok ako neoveriteľný.

Podľa Správy o činnosti Slovenskej komory exekútorov (SKE) bolo za rok 2017 zaznamenaných 409 786 nových exekúcií (.pdf, s. 2), čo je o 44 084 menej ako v roku 2016, kedy SKE začala 453 870 nových exekúcií (.pdf, s. 2).
Aktuálne čísla v roku 2018 nie sú zverejnené, preto sa len odhadom môžeme dopracovať k približnému číslu. Ak by bolo nových exekúcií každý mesiac toľko, ako za rok 2017, čo v priemere vychádza 34 000 nových exekúcií mesačne, za prvých deväť mesiacov tohto roka by išlo celkovo o 300 000 nových exekúcií. Vzhľadom na klesajúci trend nových exekúcií je pravdepodobné, že je toto číslo nadhodnotené.
Takisto mal Krajniak na mysli funkčné obdobie vlády od 23. marca 2016 až do súčastnosti, čo predstavuje tri mesiace, ktoré musia byť odpočítané z celkového počtu exekúcií. Ak v roku 2016 išlo o 453 870 nových exekúcií, čo priemerne mesačne činí 37 822 exekúcií, je predpokladaným číslom nových exekúcií tejto vlády za rok 2016 číslo 340 398.
Po spočítaní týchto hodnôt sa dopracujeme k možnému číslu 1 050 184 nových exekúcií, čo korešponduje s výrokom Milana Krajniaka. Nejde však o presné číslo, ale iba o odhad.

Vieme dobre, že pán Galko je vysoko podozrivý z toho, že nechal odpočúvať svojich ľudí na ministerstve obrany, radových občanov, novinárov a je podozrivý z toho, že chcel nechať odpočúvať aj mňa, ako hovorcu opozičnej strany.

Výrok Erika Tomáša je reakciou na kauzu odpočúvania civilistov z roku 2011, po ktorej bol odvolaný z funkcie vtedajší minister obrany Ľubomír Galko a šéf Vojenského obranného spravodajstva (VOS) Pavol Brychta. Jedným z odpočúvaných mal byť aj hovorca strany Smer-SD Erik Tomáš. Napriek tomu, že minister obrany Ľubomír Galko bol odvolaný z funkcie, nebol v prípade obžalovaný ani obvinený. Jeho odvolania bolo odôvodnené tým, že ako minister obrany bol zodpovedný za príslušné orgány a ich jednotlivé činnosti. Keďže kauza je stále v procese a nie je možné získať oficiálne informácie, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. 

Podľa dostupných informácií z médií sa ku kauze odpočúvania vyjadril bývalý stranícky kolega Ľubomíra Galka, Juraj Miškov, podľa ktorého slov mal Ľubomír Galko priniesť zoznam odpočúvaných ľudí do centrály strany SaS. Bývalý minister obrany však tvrdenie Juraja Miškova poprel s tým, že žiadny zoznam nikomu neukazoval.

V kauze bolo obžalovaných päť bývalých pracovníkov VOS zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a poškodzovania cudzích práv. Dôvodom ich obžaloby boli podozrenia z toho, že dali sudcom schvaľovať odposluchy ľudí žiadosťami s predstieranými a vykonštruovanými dôvodmi. VOS malo mať založený spis aj na Erika Tomáša, ku ktorému bola údajne pripojená žiadosť o odpočúvanie. 

V roku 2015 bolo voči bývalému šéfovi VOS zastavené trestné stíhanie s odôvodnením, že pri odpočúvaní nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa.

Je pravdou, že bývalý minister obrany Ľubomír Galko zohral dôležitú úlohu v kauze odpočúvania, keďže ako minister bol zodpovedný za činnosť VOS, avšak podľa dostupných informácií nie je možné výrok Erika Tomáša overiť, keďže oficiálne dokumenty k prípadu nie sú verejne dostupné. 

Vieme, že Slovenská akadémia vied mala prejsť transformáciu. Niektoré ústavy nesplnili svoju povinnosť a zablokovali tým prakticky celú transformáciu. (…) Štát musel postupovať v zmysle zákona. Potvrdila to prokuratúra, urobilo to ministerstvo.

Zákon č. 243/2017 Z.z. o verejnej výskumnej inštitúcii uvádza, že k 1. júlu 2018 mali všetky ústavy Slovenskej akadémie vied prejsť transformáciou na verejné výskumné inštitúcie. Verejnou výskumnou inštitúciou by sa SAV stala zápisom do registra Ministerstvom školstva. Zápis však neprebehol, keďže podľa rezortu školstva SAV nedodala potrebné dokumenty k zápisu do registra. SAV naopak tvrdila, že všetko potrebné k zápisu dodala a dala podnet na preskúmanie Generálnej prokuratúre. V stanovisku Generálnej prokuratúry bolo uvedené, že aj keď ministerstvo predlžovalo celý proces, tým, že o zápise nerozhodlo, zápis do registra neuskutočnilo z dôvodu nedodržania lehôt SAV. Generálna prokuratúra odporučila zastavenie registrácie SAV. Ministerstvo školstva v súlade s tým zastavilo registráciu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Člen Predsedníctva SAV Gabriel Bianchi pre Denník N ešte v auguste 2018 povedal, že "Ministerstvo školstva nerešpektovalo zákon a požadovalo od SAV veci nad rámec zákona. Konalo protiprávne, keď žiadalo vnútorné predpisy organizácií v čase, keď z právneho hľadiska ešte neexistovali." Bianchi takisto vyhlásil, že register verejných výskumných inštitúcií v tom čase ani nebol zriadený. "Ministerstvo školstva malo povinnosť zriadiť register na svojom webovom sídle ako verejne prístupnú databázu a svoju zákonnú povinnosť si zatiaľ neplnilo. Ministerstvo malo za úlohu úkon zaregistrovania ústavov SAV vykonať a neprislúcha mu posudzovať – podľa stále nových kritérií –, či nás do registra zapíše alebo nie," uviedol Bianchi.

Vo vyhlásení k aktuálnemu stavu transformácie z 20. septembra 2018 SAV uviedla, že "ak organizácie SAV nebudú urýchlene zapísané do registra VVI, dôjde k veľkým ekonomickým stratám. VVI SAV získali vo všeobecnej výzve 2017 Agentúry pre podporu výskumu a vývoja 31 projektov s celkovou podporou vyše 6 miliónov eur. Na tieto projekty je podľa vyjadrenia APVV zatiaľ nemožné uzatvárať zmluvy. Akadémia získala v uplynulých mesiacoch významné projekty Horizontu2020 vo výške niekoľko miliónov eur. Neschopnosť podpísať zmluvy VVI SAV s Európskou komisiou znamená zablokovanie celých konzorcií, o granty prídu aj zahraniční partneri, ktorí sa hodlajú obrátiť na európskeho komisára pre výskum, vedu a inovácie Carlosa Moedasa."

SAV ešte v júli 2018 podala podnet na Generálnu prokuratúru za nečinnosť ministerstva školstva. 7. septembra 2018 Generálna prokuratúra vydala upozornenie, v ktorom potvrdila správnosť konania rezortu školstva v nasledujúcich bodoch:
"1. ministerstvo školstva ako registračný orgán malo právo skúmať rozsah a obsah predkladaných dokumentov,
2. nejde o evidenčné konanie, t.j. založenie papierov, ale o registračné konanie. (t.j. bez registrácie v.v.i. nevznikli),
3. ministerstvo školstva si v zákonnom termíne splnilo povinnosť požiadať SAV o doplnenie chýbajúcich údajov s tým, aby mohol byť zrealizovaný zápis do registra od 1.7.2018,
4. SAV v zákonom stanovenej lehote požadované údaje nedoplnila a tieto postupne dopĺňala i v mesiacoch jún a júl."

Ministerka školstva Martina Lubyová v tejto súvislosti uviedla, že ďalší postup pre SAV určí NR SR.
Vláda (koalícia Smer-SD, SNS, Most-Híd) od svojho nástupu v marci prijala 2016 sedem opatrení, ktorými zvýšila alebo zmenila daň z príjmov a odvody zo zdravotného a sociálneho poistenia. Zvýšila sa aj sadzba spotrebných daní pri motorovom benzíne a nafte a tabakových výrobkov. Zavedený bol odvod z neživotného poistenia pre poisťovne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Čo sa týka daní z príjmov, tak od 1. januára 2018 sa zaviedla daň z dividend, teda z vyplateného podielu zo zisku, pre fyzické osoby vo výške 7 % (§ 15 zákona č. 595/2003 Z.z.). Od 1. januára 2018 sa takisto čiastočne zrušilo oslobodenie od dane pri príležitostných príjmoch do 500 eur. Po novom sa podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. "za príležitostnú činnosť sa nepovažuje činnosť vykonávaná na základe zmluvného vzťahu". Oslobodenie od dane sa môže teda uplatniť len v prípade, že na odmenu do výšky 500 eur nie je uzavretá zmluva, prípadne pokladničný doklad.

V prípade zdravotného a sociálneho poistenia sa od 1. januára 2017 podľa § 138 zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšil maximálny vymeriavací základ na platenie poistného do Sociálnej poisťovne na sedemnásobok priemernej mzdy. Od 1. januára 2017 sa takisto úplne zrušil maximálny vymeriavací základ na zdravotné
poistenie. Odvody na zdravotné poistenie sa platia z celkového dosiahnutého vymeriavacieho základu.
Ďalšou zmenou platnou od 1. januára 2018 je zvýšenie
zdravotných a sociálnych odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby,
ktoré sa zvýšili z minimálne 208,16 eur v roku 2017 na 215 eur v roku
2018.
Od 1. januára 2018 sa podľa § 13a zákona č. 580/2004 Z.z. zrušila odvodová odpočítateľná položka pre zamestnávateľov za zamestnancov na zdravotné poistenie. Odpočítateľná položka na zdravotné poistenie sa v súčasnosti vzťahuje iba na odvody zamestnanca.
Od 1. januára 2019 sa majú z odmeny profišportovca – zamestnanca  platiť odvody na
zdravotné i sociálne poistenie v plnej výške. Viacerí majitelia športových klubov vyhlásili, že toto opatrenie pre nich môže znamenať zánik.

Od 1. februára 2018 sa § 6 zákona č. 98/2004 Z.z. zvýšila sadzba na motorový benzín, ktorý neobsahuje biopalivo, z pôvodných 550,52 na 554 eur na 1000 litrov. Od 1. februára 2017 sa podľa § 44u zákona č. 106/2004 Z.z. zvýšila sadzba dane z tabaku na 73,90 eura/kg.

Medzi poslednými zmenami, ktoré boli prijaté vládou patrí 8-percentná daň z neživotného poistenia, ktorá bola odsúhlasená v máji 2018. Po schválení návrhu 8-percentnej dane z neživotného poistenia Slovenská asociácia poisťovní spustila kampaň, podľa ktorej sa "vláda novou daňou chystá uvaliť na zodpovedných ľudí a poistky kvôli nej budú drahšie. Nový zákon prináša problematickú retroaktivitu, zvýši poistné a môže mať negatívny dopad na štát, poisťovne aj poistených." Podľa Ministerstva financií SR k zvyšovaniu poistiek dôjsť nemusí a ide vraj iba o šírenie paniky zo strany poisťovní.