Krajniak a Richter v Na telo plus

Na telo plus, Michal Kovačič, odkaz na videozáznam

V nedeľu, 30. augusta na Markíze diskutovali súčasný a bývalý minister práce. Riešili 13. dôchodky, minimálnu mzdu aj odluku cirkvi od štátu.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

…sa nám podarilo zachrániť pól milióna pracovných miest tou prvou pomocou, tam sme dali cez pól miliardu eur.

Ku koncu augusta štát poslal firmám, podnikateľom a zamestnancom vyše pol miliardy eur, aby zmenšil dopady koronakrízy. Či to však pomohlo zachovaniu 500-tisíc pracovných miest, z verejne dostupných zdrojov zistiť nevedno. Demagógu.SK to nevedeli potvrdiť ani naše úrady. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako neoveriteľné.

Koncom marca vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „Prvá pomoc”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. 

Plán počítal s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Súčasťou balíka pomoci je preplácanie väčšiny platu zamestnancom zatvorených prevádzok; príspevky podnikateľom, ktorým klesli tržby; ale aj tzv. pandemická OČR a PN-ka. 

Ku koncu augusta úrady vyplatili zamestnancom a živnostníkom vyše 521 miliónov eur. 

Národná banka Slovenska vo svojej predikcii zo 2. štvrťroka 2020 odhadla, že vďaka týmto opatreniam sa podarí zachovať asi 50-tisíc pracovných miest. 

Európska komisa predpokladala, že opatrenia pomôžu približne 400 tisíc zamestnancom a 300 tisíc samostatne zárobkovo činným osobám - to však automaticky neznamená, že bez nich by ich pracovné miesta zanikli. 

Ministerstvo financií pre portál Demagóg.SK uviedlo, že „IFP a teda MF SR disponuje len odhadmi, ktoré sa vzhľadom na vývoj reálnej ekonomiky a dostupnosť dát časom menia.” Odkázalo na svoj web, kde však Demagóg.SK údaj „500-tisíc zachránených miest” nenašiel.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na žiadosť o vyjadrenie neodpovedalo.

V druhom balíčku, ktorý ide (Sulík, pozn.) otvoriť ďalšie veľké kontroverzné diskusie ohľadom zmien zákonníka práce, aby zobral akékoľvek práva zamestnancom a všetky práva prevzali len majitelia a podnikatelia.

Nie je ešte zrejmé, ako bude vyzerať finálna podoba tzv. druhého balíka na podporu podnikania. Práva zamestnancov však okrem iného chráni Ústava a nie je možné im „akékoľvek” a „všetky” práva vziať. Takéto ultimatívne tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako nepravdivé. 

Minister hospodárstva Richard Sulík prípravuje so svojím tímom tzv. druhé podnikateľské kilečko, ktoré má zjednodušiť biznis firmám a živnostníkom.  

Prvý balík týchto opatrení - prvé kilečko - parlament schválil začiatkom júla. Zrušil ním niektoré oznamovacie povinnosti či povinnosti súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. Daňové a odvodové pravidlá sa majú po novom meniť iba raz - k začiatku roka. 

Nie je ešte známe, čo všetko má obsahovať druhý balík opatrení. Sulík ich v ňom chce mať aspoň dvesto. V hrubom návrhu je živnosť od 16. rokov, všeobecná voľná živnosť, prenosná ŠPZ-tka či zdvojnásobenie týždenných brigádnických hodín.

Práva zamestnancov chráni Ústava. Zabezpečuje im právo na dostatočnú odmenu za prácu, ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu, ochranu zdravia pri práci či primeraný odpočinok.

Minulý rok na jeseň v parlamente po desiatich rokoch bol schválený nový zákon o financovaní cirkví, za ktorý hlasovali úplne všetci poslanci bez ohľadu na to či opoziční, koaliční, okrem poslancov SaSky. Čiže nastal po tridsiatich rokoch konsenzus, že akým spôsobom financovať tie aktivity cirkví, všetkých.

Vlani parlament schválil nové pravidlá financovania cirkví. Hlasovali za ne poslanci všetkých poslaneckých klubov okrem klubu SaS. Tvrdenie Milana Krajniaka hodnotíme ako ešte pravdivé.

V októbri 2019 parlament schválil nový Zákon - o finančnej podpore cirkví. Ten po dlhých rokoch mení spôsob ich financovania. 

Do januára 2020 platil Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkvi, ktorý bol pôvodne prijatý ešte v roku 1949. Podľa neho dostávali cirkvi peniaze každý rok nanovo pri schvaľovaní štátneho rozpočtu - a teda po rozhodnutí poslancami. 

Po novom budú dostávať toľko, koľko rok predtým, no štát v sume navyše zohľadní infláciu a zvyšovanie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Ak sa počet veriacich  niektorej z cirkví zmení o viac ako 10 percent, tiež sa to odrazí v príspevku. 

Za zákon hlasovalo 115 zo 141 prítomných poslancov zo všetkých poslaneckých klubov s výnimkou SaS. 25 poslancov sa zdržalo, jeden hlasoval proti.

Strana Sme rodina za viackrát vyslovila za odluku cirkvi od štátu, nateraz to však nepovažuje za prioritu. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako ešte pravdivé.  

Strana Sme Rodina pred voľbami 2020 uviedla, že je za finančnú odluku cirkvi od štátu. Dodala, že väčšinu týchto otázok minulý rok však vyriešila nová právna úprava finančných vzťahov štátu a cirkví, ktorá prešla v parlamente veľkou väčšinou hlasov, preto túto tému nateraz nepovažujeme za aktuálnu.”

Keď Milan Krajniak v roku 2019 kandidoval za prezidenta, uviedol: Som za finančnú odluku cirkví od štátu. To znamená, že opravu kultúrnych pamiatok alebo charitatívnych projektov by ďalej mohol spolufinancovať štát, ale napríklad platy duchovných by hradili cirkvi z príspevkov svojich členov.”

…vec, ktorú máte aj v programovom vyhlásení vlády … to je povinný vstup mladých ľudí do druhého piliera

Vláda Igora Matovića sa v programovom vyhlásení zaväzuje, že zavedie automatický vstup do druhého piliera pre mladých do 35. rokov. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivé.