Kotleba vs. Klus

V politike, Ľuba Oravová, odkaz na videozáznam

V debate televízie TA3 sa stretli dvaja Banskobystricania, Marian Kotleba (Kotleba-LSNS) a Martin Klus (SaS). Rozprávali sa napríklad o financovaní predvolebných kampaní, strelných zbraniach, prioritách Kotlebovej strany ci o iniciatíve Stop fašizmu. Klus schybil len v jednom prípade a jeden další výrok bol neoveritelný. Zvyšných 13 jeho výrokov bolo správnych. Kotleba má na svojom konte za túto diskusiu 5 nepravdivých, 6 zavádzajúcich, jeden neoveritelný a 8 pravdivých výrokov, co je výrazne slabší výkon ako je priemer v Demagog.SK. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Treba zase povedať aj to B a síce, že finančne bude pre nás členstvo v Európskej únii výhodné len do roku 2020.

Výrok predpokladá jasnú analýzu príjmov a výdajov pre Slovenskú republiku po roku 2020. Keďže v súčasnom stave neexistuje konkrétny návrh, uvádzajuci strategické kroky pre rozdelenie finančných zdrojov na roky 2021-2027 do jednotlivých členských krajín formou eurofondov, nedá sa posúdiť, či bude členstvo pre Slovenskú republiku finančne výhodné aj po roku 2020. Členstvo v hociktorom nadnárodnom útvare však poskytuje rôzne výhody a nevýhody, ako píšeme nižšie. Výrok preto považujeme za neprimerane zjednodušený a hodnotíme ho ako zavádzajúci.

Od svojho vstupu do únie bolo Slovensko čistým príjemcom fondov z EÚ, tzn. peňazí, ktoré boli určené do rozpočtu EÚ, bolo menej ako tých, ktoré Slovensko z fondov prijalo.

Finančnej alokácii prostriedkov určených na čerpanie eurofondov sa venuje tzv. kohézna politika. Pracovný dokument (.pdf, s.3) Konferencie okrajových prímorských regiónoch Európy (CPMR) uvádza, že prvé predlohy kohéznej zmluvy na roky 2021-2027 budú navrhnuté až koncom roku 2017, prípadne začiatkom roku 2018.

Slovenskej republike vyplýva z členstva v EÚ viacero práv a povinností. Tým, že sme členom eurozóny, máme spoločnú menovú politiku s ostatnými štátmi eurozóny a odpadajú transakčné náklady. Na druhú stranu, v prípade krízy nemôžeme (Slovensko) meniť výmenný kurz tak, ako by sme potrebovali, čoho následkom môže byť prislabá, resp. prisilná mena, čo v prvom prípade vyústi ku odlevu kapitálu a v druhom k predražovaniu exportu a jeho poklesu.

Európska únia tiež poskytuje výhody colnej únie a jednotného trhu, postupne sa odstraňujú aj netarifné prekážky, ako napríklad rozdielna legislatíva. V rámci únie sa neplatí clo pri pohybe tovaru zo štátu do štátu, Schengenská dohoda umožňuje voľný pohyb občanov bez prestojov, čím sa opäť redukujú transakčné náklady. Umožnený je aj voľný pohyb kapitálu.

Poslanec Krupa je držiteľ zbrojného preukazu skupiny A. Všetko spravil v súlade so zákonom. Odovzdal svoju zbraň ochranke pred vstupom do parlamentu. To znamená nijakým spôsobom sa nedopustil porušenia zákona, ani priestupku.

21. marca 2016 vošiel poslanec Krupa za stranu ĽSNS do parlamentu s pištoľou a dobrovoľne ju odovzdal ochranke. Podľa Mariana Kotlebu je držiteľom platného zbrojného preukazu, potvrdenie z iného zdroja sa nám nepodarilo získať. Krupa na otázky prítomných novinárov neodpovedal, uviedol DennikN. Podľa hovorkyne NR SR je vstup so zbraňou do budovy parlamentu zakázaný. Krupa si pri vstupe zbraň nahlásil a odovzdal do úschovy, napísali Aktuality. Podľa rokovacieho poriadku NR SR je zakázané vnášať do rokovacej sály zbrane, vstup do budovy parlamentu v tomto dokumente vylúčený nie je. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Podľa DenníkaN 25. marca 2016 polícia zadržala u Krupu šesť legálne držaných strelných zbraní. Následne sa mal podrobiť psychologickým testom, aby ich dostal späť."Polícia potvrdila zabavenie zbraní a vo svojom vyhlásení píše, že v piatok o 9.10 hodine zaistili u Krupu šesť strelných zbraní, ktoré mal v legálnej držbe. „Počas zaisťovania zbraní policajti postupovali plne v súlade s platným zákonom a voči menovanému vystupovali zdvorilo a slušne.“  
Krupa získal potvrdenie o psychologickej spôsobilosti a denník Pravda informoval, že zbrane mu boli vrátené. 
"Polícia vrátila poslancovi ĽS Naše Slovensko Petrovi Krupovi zbrojný preukaz aj zadržanú zbraň. Polícia tak urobila na základe toho, že Krupa získal po druhýkrát potvrdenie o psychickej spôsobilosti držať a nosiť zbraň v zmysle zákona o zbraniach a strelive."

…podpísali ste sa pod žiadosť alebo pod deklaráciu, ktorá žiada povinné návštevy…

Marian Kotleba hovorí o iniciatíve Zsolta Simona, ktorú podporila celá opozícia s výnimkou poslancov ĽSNS. V návrhu žiadajú poslanci vládu "zaradiť do učebného plánu
stredoškolákov povinnú návštevu koncentračného tábora Osvienčim –
Brezinka a žiadame (poslanci, pozn.), aby na túto aktivitu vláda vyčlenila finančné
prostriedky
".
Znenie návrhu s podpismi podporovatelov ešte nie je dostupné na stránkach NR SR, ale médiá informovali o tom, že návrh podporovali všetci opoziční poslanci za strany SaS, OĽaNO-NOVA a Sme rodina. Na základe týchto informácií teda návrh podporil aj Martin Klus, preto je tento výrok pravdivý.

… väčšina trestných činov spáchaných so zbraňou je práve spáchaných s nelegálnou zbraňou…

Nepodarili sa nám nájsť údaje pre Slovensko o pomere trestných činov spáchaných s legálne a s nelegálne držanou zbraňou. Ide o generalizujúci výrok, preto pravdivosť tvrdenia overujeme na základe dostupných štatistík a štúdií z rôznych krajín.

Polícia Českej republiky vedie štatistiku o trestných činoch spáchaných s legálne a s nelegálne držanými strelnými zbraňami od 2010, najnovšie údaje sú z roku 2014.

Celkový počet držiteľov zbraní v ČR sa v sledovanom období pohyboval okolo 300 000 (na konci roku 2014 to bolo 292 283 držiteľov).
Vo svete sa vedie aktívna diskusia o tom, či striktná kontrola zbraní a
obmedzenie výdaju zbrojného preukazu vedie k zníženiu počtu trestných
činov.
Veľká Británia na konci deväťdesiatych rokoch zaviedla  zákon, ktorý upravuje možnosti, akými sa môže dostať civilné obyvateľstvo k strelným zbraniam. Ukázalo sa, že napriek nárastu trestným činom spáchaným so zbraňou v prvých rokoch po zavedeniu zákona, počet takých trestných činov už ukazuje klesajúci trend. Dokonca sa vo Veľkej Británii ukázalo, že väčšina trestných činov spáchaných strelnými zbraňami je vykonaná s tými istými nelegálne držanými zbraňmi: "Today, law enforcement officials say ballistic tests indicate that most
gun crime in Britain can be traced back to fewer than 1,000 illegal
weapons still in circulation.
"

Americké analýzy ukazujú, že v 82 % masových prestreliek z posledných tridsať rokov boli použité strelné zbrane legálne držané. Rôzne štúdie sa robia na vzorkách väzňov, ktorí mali pri sebe strelné zbrane v momente spáchania trestného činu. Výsledky sú rôzne, a samotní autori upozorňujú na to, že nie je možné jednoznačne na základe nich povedať, či sa spácha viac trestných činov s legálne, alebo s nelegálne držanými zbraňami. Podľa autora je ale možné tvrdiť, že "a low percentage of criminal assaults and
robberies are committed with guns that were acquired by legal purchase
from a gun store
".

 

S touto iniciatívou (povinné výlety do koncentračných táborov, pozn.) pokiaľ viem prišiel už pán poslanec Hlina v predchádzajúcom volebnom období

Medzi všetkými legislatívnymi návrhmi bývalého poslanca Alojza Hlinu (OĽaNO) zo 6. volebného obdobia sa nenachádza taký, ktorý by navrhoval povinné exkurzie do koncentračných táborov. Jediný jeho návrh týkajúci sa školstva sa zaoberá povinnosťou informovať rodičov o rozširovaní sexuálnej výchovy. Takýto návrh nebol predložený Alojzom Hlinom v predchádzajúcom období. Takúto výzvu prezentoval len v arpíli 2016, ako predseda mimoparlamentnej strany Občania Slovenska. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Podľa článku denníka Sme sa Hlina vyjadril k návštevám koncentračných táborov už v súčasnom volebnom období, kedy podporil túto myšlienku a navrhol, že by návštevy mohli byť financované aj z peňazí na lyžiarske zájazdy. Hlina momentálne nie je poslancom, vedie mimoparlamentnú stranu Občania Slovenska. Nepodarilo sa nám nájsť staršie spojenie osoby Alojza Hlinu s podobnou iniciatívou. Taktiež sme nenašli podobný návrh z predchádzajúceho volebného obdobia podávaný iným poslancom.

Návrh na návštevu koncentračných táborov sme nenašli ani medzi pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, otázkach pre hodinu otázok či interpeláciách